Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/9/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa N. Ď., nar. X.XX.XXXX, bytom R. A., Ľ.. Š. XXX/XX, štátny občan SR, zastúpeného Slovenským odborovým zväzom zamestnancov obrany, M. Rázusa 7, Trenčín proti odporcovi Letecké opravovne Trenčín, a.s., Legionárska 160, Trenčín, IČO: 36 351 156, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, v konaní o vyplatenie odchodného s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 722,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 01.07.2014 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu odchodné vo výške 722,70 Eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 13.6.2014 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že u odporcu pracoval ako robotník od 1.7.1970 do 31.5.2014, kedy skončil pracovný pomer dohodou z dôvodu odchodu na starobný dôchodok. Odporca navrhovateľovi odmieta vyplatiť odchodné vo výške dohodnutej v podnikovej kolektívnej zmluve na roky 2012 - 2017, uzatvorenej medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, uvedené v časti II. Oblasť pracovno-právna, čl. 7, bod 3, tretia odrážka, podľa ktorého pri prvom skončení po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa zamestnancovi zvyšuje odchodné nad zákonný nárok o tri priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 20 rokov. Podľa je zákonný nárok na odchodné priemerný mesačný zárobok. Navrhovateľ u odporcu odpracoval takmer 44 rokov. Po zvýšení podľa citovaného ustanovenia podnikovej zmluvy preto patrí navrhovateľovi odchodné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov. Odporca vyplatil navrhovateľovi odchodné len vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Nárok navrhovateľa odporca neuspokojil ani po písomnej výzve.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 17.12.2014 s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že vyplácanie odchodného zamestnancom odporcu prešetroval Inšpektorát práce Trenčín na podnet bývalého zamestnanca odporcu, pričom pôvodne zistený nedostatok v protokole o kontrole č. X.-XX-X-X.X/P- E..O.-XX dodatkom č. 2 zrušil , pretože odporca nie je členom žiadneho zamestnávateľského zväzu a nemá podpísanú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a zamestnanci odporcu nie sú odmeňovaní podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ďalej uviedol, že Národná rada SR novelizovala o výkone práce vo verejnom záujme. Uvedená novela upravila výšku náhrad, ktoré boli do lehoty účinnosti novely zákona dohodnuté kolektívnych zmluvách zamestnávateľov v neprimeraných výškach. Ustanovenie , stanovuje pôsobnosť tohto zákona aj na

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby založené štátnym orgánom, ak majetková účasť alebo súčet vej účasti štátu je viac ako 67%. Odporca je takouto právnickou osobou, pretože bol zriadený ako akciová spoločnosť Ministerstvom obrany SR a podiel štátu na akciách odporcu predstavuje 100%. Podľa v znení v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku. Odporca má preto za to, že dňom nadobudnutia účinnosti sa všetky dohody v kolektívnych zmluvách v organizáciách, ktorých sa tento zákon dotýka, prijaté nad rámec uvedeného zákona stali neúčinné a nevykonateľné, a to zo zákona bez ohľadu na podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pokiaľ by teda odporca navrhovateľovi vyplatil odchodné o jeden priemerný mesačný zárobok navyše, konanie odporcu by bolo v rozpore s ustanovením .

Navrhovateľ na písomné vyjadrenie odporcu reagoval písomným podaním zo dňa 25.5.2015, ktorým trval na podanom návrhu. Navrhovateľ uviedol, že nežiada o doplatenie odchodného podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ale tohto nároku sa domáha podľa podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2012 - 2017. Preto sú právne irelevantné tvrdenia odporcu v písomnom vyjadrení týkajúce sa výsledku kontroly Inšpektorátu práce Trenčín ohľadom vyplácania odchodného inému zamestnancovi na základe uvádzanej vyššej kolektívnej zmluvy. Navrhovateľ nespochybňuje, že odporca je právnickou osobou založenou Ministerstvom obrany SR a že na odporcu sa vzťahuje čiastočne aj o výkone práce vo verejnom záujme, keďže odporca patrí medzi zamestnávateľov vymenovaných v ust. . Navrhovateľ však poukázal na to, že podľa sa tento zákon nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, pričom navrhovateľ vykonával práve pracovné činnosti remeselné, a preto sa na neho nevzťahoval. Limitovanie možnosti dohodnúť zvýšenie odstupného a odchodného v podnikovej kolektívnej zmluve, zavedené sa dá aplikovať len na zamestnancov, na ktorých sa zákon vzťahuje, a nie na zamestnancov, na ktorých sa zákon nevzťahuje. Preto záver odporcu v písomnom vyjadrení o tom, že všetky dohody v kolektívnych zmluvách nad rámec uvedeného zákona sa stali neúčinné a nevykonateľné, a to bez ohľadu na podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, nemá oporu v zákone. Tým, že navrhovateľ vykonával práce remeselné, sa naňho nevzťahoval a v jeho prípade aj podniková kolektívna zmluva v časti, kde je upravený nárok na odchodné, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a vznikol mu nárok na odchodné, v nej dohodnuté.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, poverenej pracovníčky odporcu, oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1970, dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.8.2012, zápočtového listu zo dňa 21.5.2014, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.5.2014, výplatnej pásky, výzvy navrhovateľa na zaplatenie odchodného zo dňa 9.9.2014, odpovede odporcu zo dňa 12.9.2014 na výzvu navrhovateľa, kolektívnej zmluvu na roky 2012 - 2017, dodatkov ku kolektívnej zmluve č. 1 až 6, písomného vyjadrenie odporcu zo dňa 17.12.2014, dodatkov č. 1, č. 2 k protokolu Inšpektorátu práce Trenčín X.-XX-X-X.X/P-E..O.-XX, stanoviska odporcu zo dňa 16.7.2014 k dodatku č. 1 k protokolu, návrhu na výmaz z registra záujmových združení zo dňa 22.5.2012, rozhodnutia Obvodného úradu Trenčín zo dňa 4.6.2012, výňatku notárskej zápisnice N 43/2006, Nz 2726/2006, NCRIs 2808/2006 zo dňa 25.1.2006, písomného vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 25.5.2015, list Ministerstva obrany SR zo dňa 9.7.2013 a zistil nasledovné:

Navrhovateľ pracoval pre odporcu ako elektromechanik s miestom výkonu práce Trenčín, s dátumom nástupu do zamestnania od 1.7.1970 na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.1970. Účastníci uzavreli dňa 31.8.2012 dohodu o mzdových podmienkach , na základe ktorej sa od 1.9.2012 zmenila tarifná mesačná mzda navrhovateľa na sumu 669 Eur, pričom aj v tomto právnom úkone je navrhovateľ zaradený vo funkcii elektromechanik, kategória robotník. Podľa zápočtového listu zo dňa 21.5.2014 navrhovateľ u odporcu pracoval od 1.7.1970 do 31.5.2014, t.j. 43 rokov 335 dní.

Na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej podľa bol pracovný pomer navrhovateľa u odporcu ukončený ku dňu 31.5.2014 dohodou z dôvodu odchodu navrhovateľa na starobný dôchodok. Pri bode 2 dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý upravuje, že navrhovateľovi bude vyplatené odchodné vo výške troch priemerných mesačných platov je rukou

dopísané „nesúhlasím s bodom č. 2 porušenie KZ“. Odchodné spolu s výplatou za mesiac máj 2014 malo byť vyplatené na účet navrhovateľa v najbližšom výplatnom termíne.

Z výplatnej pásky za mesiac máj 2014 vyplýva, že navrhovateľovi bolo vyplatené odchodné v sume 2.168,10 Eur.

Listom zo dňa 9.9.2014 navrhovateľ odporcu vyzval na doplatenie odchodného vo výške jedného priemerného mesačného zárobku v zmysle podnikovej kolektívnej zmluvy, pod následkom podania návrhu na súd. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 12.9.2014, v ktorom nesúhlasil s uplatneným nárokom poukazujúc na .

Podľa čl. 7 odsek 3 kolektívnej zmluvy na roky 2012 - 2017 uzatvorenej dňa 29.6.2012 medzi zástupcom zamestnancov odporcu a odporcom ako zamestnávateľom, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa zamestnancovi zvyšuje odchodné nad zákonný nárok o

- jeden priemerný mesačný zárobok, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 10 rokov, najviac však 15 rokov,

- dva priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 15 rokov, najviac však 20 rokov,

- tri priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 20 rokov. Podľa čl. 29 kolektívna zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.7.2012. V Prílohe č. 1 kolektívnej zmluvy boli stanovené minimálne mzdové nároky platné od 1.6.2014.

Dňa 2.6.2014 bol medzi zástupcom zamestnancov odporcu a odporcom uzatvorený dodatok č. 5/2014 ku kolektívnej zmluve na roky 2012 - 2017, účinný od 1.6.2014, podľa ktorého sa čl. 7 ods. 3 kolektívnej zmluvy mení tak, že pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa zamestnancovi zvyšuje odchodné nad zákonný nárok o

- jeden priemerný mesačný zárobok, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 10 rokov, najviac však 15 rokov,

- dva priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 15 rokov.

Na pojednávaní zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť. Navrhovateľ pre odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1970 s nástupom práce dňa 1.7.1970 až do 31.05.2014, počas ktorého obdobia vykonával pracovnú činnosť elektromechanika, teda pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, čo je zrejmé aj z pracovnej zmluvy.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní nesúhlasila s návrhom. Uviedla, že na odporcu sa podľa o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon vzťahuje a pri vyplácaní odchodného navrhovateľovi odporca postupoval podľa tohto zákona a teda navrhovateľovi vyplatil odchodné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Odporca tak postupoval aj vzhľadom na zákaz diskriminácie zamestnancov, ktorý vyplýva zo . Navrhovateľ sa zúčastňoval počas pracovnej doby školení, na ktorých mohol byť školený aj k činnostiam, ktoré majú skôr povahu duševnej práce. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie jeho pracovnej náplne. Pokiaľ súd považuje zákonné ustanovenie za rozporné s , ponechala právna zástupkyňa odporcu na zvážení súdu, či Ústavnému súdu SR predloží návrh na vyslovenie súladu právnych predpisov s , a konanie preruší, ak je to účelné a hospodárne.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pre odporcu celý život pracoval ako robotník, elektromechanik. Na lietadlách, vrtuľníkoch vykonával práce, ktoré súviseli s ich opravou a údržbou. Náplňou práce navrhovateľa bola demontáž pokazeného stroja, príp. lietadla, zaslanie dielov na opravu, po vykonaní opravy robotníci vrátane navrhovateľa zmontovali predmetný stroj, ktorý sa odskúšal. Zo strany navrhovateľa išlo teda výlučne o manuálnu prácu. Je pravda, že navrhovateľ sa zúčastňoval školení za účelom nadobudnutia zručnosti ohľadne práce s novými technologickými zariadeniami, s ktorými napr. začal odporca pracovať, resp. ich nadobudol do vlastníctva, navrhovateľ pre odporcu celý život pracoval iba manuálne, svojimi rukami. Na počítači navrhovateľ nepracoval. Na počítači s rôznymi programami pracovali konštruktéri, technológovia. Odporca navrhovateľovi vyplatil odchodné iba vo výške troch

priemerných mesačných zárobkov, hoci podľa kolektívnej zmluvy platnej a účinnej v tom čase mal navrhovateľ nárok na odchodné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov. Navrhovateľ si už presne nepamätal, ale mal za to, že výplatný termín u odporcu bol k 8. dňu v mesiaci. Poznámku „nesúhlasím s bodom č. 2 porušenie KZ“ na dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.5.2014 napísal navrhovateľ. Navrhovateľ na záver uviedol, že pre odporcu pracoval 44 rokov a nie je mu ochotný ako odmenu za túto prácu vyplatiť jeden priemerný mesačný zárobok navyše, pričom tento zárobok nepresahuje ani priemerný zárobok zamestnanca v hospodárstve a je nižší ako majú zamestnanci u odporcu, ktorí pracujú na pracovných miestach s prevahou duševnej práce.

Poverená zamestnankyňa odporcu na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť. Predložila list od Ministerstva obrany SR odporcovi doručený dňa 9.7.2013, v ktorom Ministerstvo obrany SR vyzvalo odporcu, aby pri vyplácaní odchodného a odstupného zamestnancom odporcu postupoval v súlade s novelizovaným a aby odporca začal kolektívne vyjednávanie so zástupcami zamestnancov za účelom zosúladenia kolektívnej zmluvy na roky 2012 - 2017 s citovaným zákonným ustanovením. Preto odporca pri vyplácaní odchodného a odstupného postupoval v zmysle novely zákona a začal aj kolektívne vyjednávanie so zástupcami zamestnancov, ktorí pôvodne neboli ochotní kolektívnu zmluvu zosúladiť so zákonom, až následne dodatkom č. 5, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.6.2014 bola kolektívna zmluva daná do súladu so zákonom. Odporca tento postup zvolil aj za tým účelom, aby sa predišlo diskriminácii medzi zamestnancami odporcu pri vyplácaní odchodného v rôznych výškach. Ďalej uviedla, že pokiaľ odporca uzatváral pracovné zmluvy so svojimi zamestnancami a do kategórie pracovného miesta uviedol TSZ, t.j. technicko-správni zamestnanci, ohľadom tohto pracovného miesta prevažovala duševná práca a v prípade, že v pracovnej zmluve uviedol kategóriu

- robotník, išlo o pracovné miesto s prevahou manuálnej, fyzickej práce. Poverená zamestnankyňa odporcu však nepozná presný popis práce, pracovných činností navrhovateľa, ktorý je v pracovnej zmluve uvedený ako elektromechanik a robotník. Odporca návrh o určenie neplatnosti kolektívnej zmluvy na súd nepodal z dôvodu, že boli rozbehnuté kolektívne vyjednávania so zástupcami zamestnancov odporcu a napokon došlo k uzatvoreniu dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve na roky 2012 - 2017.

Podľa Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Podľa Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa o výkone práce vo verejnom záujme /ďalej len „“/ Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa , , , Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1) c) právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%, d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.

Podľa Tento zákon sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.

Podľa , v znení účinného od 1.1.2009 v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie a) odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku, b) odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 1.7.1970 do 31.5.2014 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1970, pričom pracovný pomer skončil na základe dohody zmluvných strán k 31.5.2014 z dôvodu odchodu navrhovateľa na starobný dôchodok. U navrhovateľa šlo o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ tak spĺňa podmienky ustanovenia pre vznik práva na výplatu odchodného zo strany odporcu, ktoré ustanovenie zároveň určuje minimálnu výšku odchodného v rozsahu jedného priemerného mesačného zárobku. Pracovné a mzdové nároky môžu byť podľa pre zamestnancov upravené aj v kolektívnej zmluve, a to výhodnejšie než sú upravené v , ak to zákon výslovne nezakazuje. Kolektívna zmluva je pre zmluvné strany záväzná, a nároky, ktoré z nej vzniknú jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú ako ostatné nároky z pracovného pomeru a možno ich vymáhať cestou súdu. Navrhovateľ si uplatnil právo na odchodné podľa časti II. Oblasť pracovno-právna, , odsek 3, tretia odrážka podnikovej kolektívnej zmluve na roky 2012

- 2017, uzatvorenej dňa 29.6.2012 medzi odporcom ako zamestnávateľom a odborovou organizáciou a účinnej od 1.7.2012, podľa ktorého ustanovenia pri prvom skončení po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa zamestnancovi zvyšuje odchodné nad zákonný nárok o tri priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 20 rokov. Podľa tohto zmluvného ustanovenia kolektívnej zmluvy sa navrhovateľ domáhal vyplatenia odchodného vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov, keďže pre odporcu pracoval viac ako 20 rokov. Zo zhodných tvrdení účastníkov ako aj výplatnej pásky vyplynulo, že odporca navrhovateľovi zaplatil odchodné len vo výške troch priemerných mesačných zárobkov spolu vo výške 2.168,10 Eur, z čoho 1 priemerný mesačný zárobok predstavuje 722,70 Eur. V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.5.2014 navrhovateľ pri jej podpise rukou dopísal, že z dôvodu porušenia kolektívnej zmluvy nesúhlasí s bodom č. 2 dohody, v ktorom bolo stanovené, že zamestnancovi bude vyplatené odchodné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Vzhľadom na text tohto zmluvného ustanovenia, z ktorého nevyplýva súhlas navrhovateľa byť viazaný týmto ustanovením dohody o skončení pracovného pomeru a s poukazom na výslovne prejavený nesúhlas navrhovateľa, nevyvolala dohoda v tejto časti žiadne účinky čo do obsahu záväzku odporcu vyplatiť navrhovateľovi odchodné podľa kolektívnej zmluvy.

Z výňatku notárskej zápisnice N 43/2006, Nz 2726/2006, NCRIs 2808/2006 zo dňa 25.1.2006 bolo preukázané, že odporca je právnickou osobou založenou Ministerstvom obrany SR s majetkovou účasťou štátu 100%, teda viac ako 67%, a preto podľa sa citovaný zákon vzťahuje na zamestnancov odporcu pri výkone práce vo verejnom záujme. Uvedený zákon v ustanovení zároveň určuje okruh zamestnancov, na ktorých jeho pôsobnosť nedopadá. V tomto ustanovení je výslovne stanovené, že zákon sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce. Podľa dôvodovej správy k odseku 5 bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť pôsobnosť tohto zákona na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce aj keď sú zamestnancami zamestnávateľov uvedených v odseku 2.

Z pracovnej zmluvy ako aj dohody o mzdových podmienkach zo dňa 31.8.2012 bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonával druh práce elektromechanik a bol zaradený do kategórie robotník. Navrhovateľ uvádzal, že pre odporcu počas celého trvania pracovného pomeru vykonával v súlade s uvedeným pracovným zaradením práce výlučne manuálneho charakteru zahŕňajúce napríklad demontáž pokazeného stroja, príp. lietadla, zaslanie dielov na opravu, po vykonaní opravy sa navrhovateľ spolu s ostatnými robotníkmi podieľal na zmontovaní predmetného stroja, ktorý sa potom odskúšal. Aj poverená zamestnankyňa odporcu na pojednávaní potvrdila, že ak odporca v pracovnej zmluve uzatvorenej so zamestnancom uviedol kategóriu pracovného miesta TSZ, t.j. technicko-správni zamestnanci, ohľadom tohto pracovného miesta prevažovala duševná práca a v

prípade, že v pracovnej zmluve bola uvedená kategória - robotník, išlo o pracovné miesto s prevahou manuálnej, fyzickej práce. Preto mal súd za dostatočne preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonával pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce. sa teda podľa ustanovenia na navrhovateľa nevzťahuje. Pracovnoprávny vzťah účastníkov a nároky z neho sa spravovali a kolektívnou zmluvou na roky 2012 až 2017. Dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve na roky 2012 až 2017, ktorým bolo v časti II, v článku 7, odsek 3, tretia odrážka dojednané, že pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, sa zamestnancovi zvyšuje odchodné nad zákonný nárok o dva priemerné mesačné zárobky, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako 15 rokov, sa vzhľadom na jeho účinnosť (1.6.2014) nevzťahuje na právo navrhovateľa na odchodné, keďže pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 31.5.2014, kedy mu zároveň vzniklo právo na odchodné. S poukazom na obranu odporcu je nutné uzavrieť, že táto je nedôvodná, pretože limitovanie možnosti dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve zvýšenie odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku, zavedené , ktorým bolo do vložené ustanovenie sa dá aplikovať len na zamestnancov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje. Limit odchodného podľa ustanovenia nemožno použiť v prípade navrhovateľa, ktorý rovnako ako aj ostatní zamestnanci vykonávajúci pre odporcu činnosti s prevahou fyzickej práce boli spod pôsobnosti v zmysle ustanovenia vyňatí aj po novelizácii . Uvedené znamená, že aj po nadobudnutí účinnosti (1.1.2009) ostala kolektívna zmluva na roky 2012 až 2017, vrátane úpravy práva na odchodné, vo vzťahu k navrhovateľovi platná a účinná. Súd nedospel k záveru, žeby citované ustanovenia právnych predpisov boli vo vzájomnom rozpore, prípadne niektorý z nich bol v rozpore s SR a podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia odporcu, že navrhovateľovi vyplatil odchodné len vo výške troch priemerných mesačných zárobkov, teda podľa limitu stanoveného za tým účelom, aby sa predišlo diskriminácii medzi zamestnancami odporcu pri vyplácaní odchodného v rôznych výškach. Diskriminácia je zakázaná v článku 1 v tom smere, že zamestnávateľ nesmie zaobchádzať s jedným zamestnancom horšie ako s ostatnými v porovnateľnej situácii z neoprávnených dôvodov. V danom prípade nemožno hovoriť o diskriminácii, pretože vylúčil svoju pôsobnosť na určitú skupinu zamestnancov v celom rozsahu a táto výnimka platila od jeho prijatia po vyhlásenie tohto rozsudku, pričom rozlišujúcim kritériom bol druh pracovných činností zamestnanca s prevahou fyzickej práce. Uvedené kritérium nemožno podradiť pod žiaden z diskriminačných dôvodov v zmysle článku 1 , teda nejde o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania na základe pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. bol prijatý na stanovenie limitov odchodného pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme, keďže ich mzdy sú platené zo štátnych prostriedkov, a to najmä tých zamestnancov, ktorí dosahujú nadpriemerné zárobky, pretože v predchádzajúcej právnej úprave nebola stanovená hranica odchodného pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Navrhovateľov priemerný mesačný zárobok v máji 2014, kedy mu skončil pracovný pomer, bol vo výške 722,70 Eur a teda nedosahoval ani priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR (ktorá bola podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2014 vo výške 858 Eur), pričom z Prílohy č. 1 ku kolektívnej zmluve na roky 2012 až 2017 účinnej od 1.7.2012, Prílohy č. 1 k dodatku č. 5 (účinného od 1.6.2014) ku kolektívnej zmluve na roky 2012 až 2017 je zrejmé, že minimálne mzdové tarify zamestnancov odporcu zaradených do kategórie robotník, na ktorých sa citovaný zákon nevzťahuje, sú nižšie oproti minimálnym mzdovým tarifám zamestnancov odporcu zaradenými do kategórie technicko-správni zamestnanci, ktorí vykonávajú pracovné činnosti s prevahou duševnej práce. Rozdiel má vzrastajúcu tendenciu podľa tarifného stupňa s tým, že v 6. tarifnom stupni je rozdiel najvyšší, predstavuje 145 Eur. Berúc do úvahy účel odchodného, ktorým je forma odmeny za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri odchode do dôchodku, s prihliadnutím na nižšie zárobky zamestnancov, ktorí vykonávajú u odporcu pracovné činnosti s prevahou manuálnej práce oproti zárobkom ostatných zamestnancov, vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme s prevahou duševnej práce, na ktorých za vzťahuje, a zohľadniac aj to, že rozdiel pri výplate odchodného predstavoval sumu jedného priemerného mesačného zárobku, mal súd za to, že z týchto objektívnych dôvodov v dôsledku zákonnej úpravy šlo v rozhodnom období o primerané a akceptovateľné rozlišovanie medzi zamestnancami odporcu pri vyplácaní odchodného.

S poukazom na uvedené dôvody, keď navrhovateľovi podľa kolektívnej zmluvy na roky 2012 až 2017 platnej a účinnej ku dňu zániku jeho pracovného pomeru 31.5.2014 vzniklo právo na odchodné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov, súd zaviazal odporcu, aby splnil tento záväzok z kolektívnej zmluvy voči navrhovateľovi v neuhradenom rozsahu, t.j. uložil mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odchodné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku 722,70 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia aj úroku z omeškania zo sumy 722,70 Eur v zákonnej výške od 13.6.2014 do zaplatenia. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru malo byť odchodné navrhovateľovi vyplatené spolu so mzdou za mesiac máj 2014 v najbližšom výplatnom termíne. Keďže splatnosť mzdy nie je uvedená v pracovnej zmluve, ani v iných listinách doložených sporovými stranami, ktoré zhodne neuviedli dátum splatnosti mzdy, súd vychádzal z toho, že táto náležitosť nebola zmluvnými stranami dohodnutá a preto podľa splatnosť mzdy za máj 2014 nastala koncom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda 30.6.2014, a od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.7.2014 je odporca v omeškaní s úhradou peňažného dlhu - odchodného. Podľa sa na právne vzťahy podľa odseku 1 vzťahujú všeobecné ustanovenia , ak v prvej časti neustanovuje inak. osobitnú úpravu úroku z omeškania nemá, a preto podľa (prvá časť - všeobecné ustanovenia), v zmysle ktorého sú príslušenstvom peňažnej pohľadávky aj úroky z omeškania, súd potom podľa , ktoré má povahu všeobecného ustanovenia , v spojení s nariadenia vlády SR č. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9,15% ročne zo sumy 722,70 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania (1.7.2014) bola vo výške 1,15%, a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov úrok z omeškania predstavuje 9,15% ročne. Návrh v časti úroku z omeškania od 13.6.2014 do 30.6.2014 súd zamietol ako nedôvodný.

Navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti (čiastočne zamietnutie návrhu čo do úrokov z omeškania) a preto má podľa právo na plnú náhradu trov konania proti odporcovi. Súd pri vyhlásení rozsudku rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže však navrhovateľ do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd podľa a nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi vo vyhlásenom rozsudku a navrhovateľovi výrokom III. náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.