Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/14/2015

Zmenené rozhodnutím 9P/50/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. T., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XX a otec - R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., Ľ.. Š. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: I. Z v y š u j e sa vyživovacia povinnosť otca na maloletú O. T., nar. X.X.XXXX zo sumy 80,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne počnúc od 21.4.2023 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. II. Zaostalé výživné za obdobie od 21.4.2023 do 31.5.2023 v sume 66,60,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho od právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky včas sa stáva zročným celý dlh. III. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. 9P/295/2014-33 zo dňa 9.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 6CoP/14/2015-58 zo dňa 30.9.2015. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., U. XX, a F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., Ľ. Q. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 03. 2015 č. k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. Q., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01. 03. 2015, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 01. 2008 č. k. -17 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Návrh matky vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , , , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného na mal. Cynthiu uplynulo 7 rokov a zmenili sa pomery na strane maloletej, ktorá nastúpila od 01. 09. 2014 na povinnú školskú dochádzku, s čím sú spojené zvýšené výdavky na jej oblečenie, školské potreby, ale aj mimoškolské aktivity. U matky maloletej zmenu pomerov vzhliadol v tom, že aktuálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku a osobne sa stará o svoju chorú matku. Na strane otca mal preukázané, že v súčasnej dobe je na starobnom dôchodku s príjmom 414,20 eura mesačne a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. Cynthie mesačne sumou 80,- eur, so zohľadnením skutočnosti, že aj doposiaľ prispieval na jej výživu sumou 60,- eur mesačne a príležitostne aj jednorazovými sumami 10,- až 20,- eur. Návrh matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 90,- eur mesačne, vo zvyšku zamietol ako nedôvodný dôvodiac, že priznané výživné, rodinné prídavky a daňový bonus sú postačujúce na výživu maloletej s ohľadom na jej vek. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 65 eur mesačne. Dôvodil, že zmena potrieb maloletej bola zohľadnená už tým, že dobrovoľne prispieval na jej výživu sumou 60 eur mesačne a teda o 1/5 viac, než mu bolo uložené súdnym rozhodnutím. Poukázal na skutočnosť, že od posledného určenia výživného došlo k zmenám na strane oboch rodičov, keď naposledy príjem matky bol 151,36 eura a mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré jej v súčasnosti zanikli, čím sa výrazne zvýšili jej zdroje. Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou matkinho opatrovateľského príspevku a skutočnosťou, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a teda jej pribudol ďalší príjem a tiež nezisťoval, či matka žije v spoločnej domácnosti s ďalšou plnoletou osobou a ako sa táto podieľa na nákladoch domácnosti. Poukázal ďalej na pokles jeho príjmu, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom bol v sume 465,58 eura, a v súčasnosti je poberateľom starobného dôchodku v sume 414,20 eura. Vytkol tiež prvostupňovému súdu, že nevyhodnotil, ktoré potreby maloletej a v akej výške považuje za odôvodnené a preukázané a v akej miere sa na ich úhrade môže podieľať každý z rodičov. Mal za to, že v súčasnosti nie je už osobná starostlivosť matky potrebná v rozsahu ako v dobe posledného rozhodovania o výživnom, a preto je dôvodné od matky požadovať, aby úbytok osobnej starostlivosti nahrádzala finančným príspevkom na výživu dieťaťa.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že poberá invalidný dôchodok v sume 147,40 eura, rodinné prídavky v sume 23,- eur a žiaden iný príjem nemá. Má ďalšie dve deti, s ktorými žije v ťažkých podmienkach, dcéra nepracuje a syn má dlžoby. Opatrovateľský príspevok na svoju matku nepoberá, táto je sebestačná, aj keď má vážne zdravotné problémy. Byt, v ktorom bývala predala pred 5 rokmi a zo získaných peňazí vyplatila dlžoby a odkúpila polovicu rodičovského domu. Ako prílohu pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, podľa ktorého jej matka O. F. je poberateľkou starobného dôchodku v sume 284,40 eura mesačne a vdovského dôchodku v sume 100,70 eura mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 19. 05. 2014 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej I. nar. XX. XX. XXXX zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 130,- eur mesačne, ktorý matka v priebehu konania modifikovala a požadovala výživné zvýšiť na sumu 90,- eur mesačne od 01. 03. 2015.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. I. Q., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 01. 2008 č. k. -17, ktorým bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej v sume 49,79 eura. V tej dobe otec mal príjem vo výške 465,58 eura a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 151,36 eura a mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom žiaden z rodičov maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 147,40 eura a poberá na dieťa rodinné prídavky v sume 23,- eur mesačne. Otec maloletej má starobný dôchodok v sume 414,20 eura. Maloletá I., ktorá v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 3 mesiace, v súčasnosti má 8 rokov a je žiačkou 2 triedy základnej školy.

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. I. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa. Bezpochyby totiž od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím takmer 8-ročného obdobia na strane maloletej k prirodzenému prenikavému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i v súvislosti s jeho vzdelávaním. Životné náklady maloletej tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 80 eur mesačne. Táto zohľadňuje nielen potreby maloletej zodpovedajúce jej veku, fyzickej vyspelosti, ale i skutočnosť, že potreby dieťaťa sú čiastočne kryté prídavkami na dieťa a okolnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vyvažuje čiastočne svojou osobnou starostlivosťou o ňu. Rovnako tak zohľadňuje možnosti a schopnosti otca a jeho majetkové pomery a to i za situácie, že od posledného rozhodovania došlo k miernemu poklesu jeho príjmu (o 50 eur mesačne). Obdobne však i na strane matky pomery zostali zachované (pokles o 4 eura mesačne), pričom s ohľadom na jej status invalidnej dôchodkyne sú úvahy otca o možnostiach matky zapojiť sa do pracovného procesu bez ponúknutia dôkazu o tom len v rovine teoretickej. Odvolací súd, reagujúci na námietky otca v jeho odvolaní tiež dodáva, že vyživovacia povinnosť prináleží výlučne rodičom detí (okrem výnimiek zákonom upravených), a preto zohľadnenie príjmov ostatných členov domácnosti, v ktorej matka žije, je v tomto smere bez právneho významu. Rovnako tak nedôvodný je jeho poukaz na to ako matka naložila s bytom v ktorom bývala, keď finančné prostriedky nadobudnuté jeho odpredajom primárne použila na získanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý uspokojuje potrebu bývania jej aj maloletého dieťaťa. Zvýšené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale predovšetkým zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov.

Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je plne súladné s ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď nielenže k uvedenému dňu matka požadovala zvýšiť výživné, ale najmä bola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a to aj so zohľadnením, že otec už aj v predchádzajúcom období prispieval na výživu mal. dieťaťa dobrovoľne zvýšeným výživným v sume 60 eur mesačne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.