Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/1972/2012

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinným v 1. rade Ľ. T., F.. XX. X. XXXX, trvale bytom F. C.. I. J. XXXX/XX, A. E., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Liptovský Mikuláš, v 2. rade D. D., F.. XX. X. XXXX, bytom F. C.. I.. J. XXXX/X, A. E., právne zastúpenému JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom M. Pišúta 919/2, Liptovský Mikuláš, na vymoženie pohľadávky vo výške 143 706,80 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica, pod spisovou značkou Ex 151/12, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. - 90 zo dňa 12. 2. 2015, takto

rozhodol:

Exekučné konanie sa z a s t a v u j e. Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi trovy exekúcie vo výške 5,94 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnému v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Súd povinnému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 873,19 eur, ktoré je oprávnená povinná zaplatiť na účet advokáta JUDr. Martina Cibuľu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom sa dňa 21. 8. 2012 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 151/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 143 706,80 eur s príslušenstvom. Oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie predložila Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010-3019 zo dňa 22. 11. 2011, ktorý vydala Mgr. Miriam Findorová, rozhodkyňa Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -21 zo dňa 15. 11. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. - 66 zo dňa 10. 4. 2014 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 11. 2014. Súd následne uznesením č. k. - 90 zo dňa 12. 2. 2015 exekučné konanie zastavil, oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 5,88 eura, povinnému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania a povinnému v 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 873,19 eura.

Proti predmetnému uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní sa podrobne vyjadrila k tomu, prečo má za to, že rozhodcovský súd disponoval právomocou na konanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania. Na základe uvedeného žiadala, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie oprávnenej smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. V súlade s citovaným ustanovením sa podaním odvolania rozhodnutie vyššieho súdneho exekútora v plnom rozsahu zrušilo a vo veci opätovne rozhoduje sudkyňa.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci súd právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto v súlade s citovaným ustanovením exekučné konanie zastavil aj bez návrhu. Zastavenie exekučného konania je v danom prípade obligatórnym rozhodnutím súdu po tom, ako nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu nedôvodného návrhu na jej vykonanie. Na základe uvedeného súd exekučné konanie zastavil.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 15,18 eura. V súlade s § 47 ods. 3 Exekučného poriadku mu v danom prípade patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov v podobe poštovného vo výške 4,95 eura. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil sumu 4,95 eura o 20 % DPH, t. j. o 0,99 eur. Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 5,94 eura, ktoré je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnená.

Povinnému v 1. rade, ktorý mal v konaní úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil ani nevyčíslil.

Povinnému v 2. rade vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením sa k odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. - 21 zo dňa 15. 11. 2015.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekúcie výslovne neupravoval možnosť náhrady tých trov, ktoré v rámci exekúcie vznikli povinnému. V ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku zákon definuje trovy exekúcie ako odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Zákon zároveň oprávnenému a aj exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Exekučný poriadok upravuje len možnosť náhrady trov exekučného konania v prospech súdneho exekútora a oprávneného. Pri aplikácii noriem exekučného práva je ale potrebné vychádzať z Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami . Aplikácia ustanovení tohto všeobecného civilného a procesného právneho predpisu aj na konanie podľa Exekučného poriadku je výslovne zakotvená v ustanovení podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Platná právna úprava obsiahnutá v Exekučnom poriadku vo vzťahu k povinnému nepozná všeobecné uznávaný princíp zodpovednosti za výsledok konania. Pokiaľ by súd striktne vychádzal iba z ustanovení Exekučného poriadku, v prípade nedôvodne začatých exekúcií by sa povinní nemohli účinne domáhať priznania náhrady trov konania, ktoré im účelne vznikli pri bránení sa voči takto začatej exekúcii. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Preto nie je v rozpore s právnymi predpismi, ak súd v rámci exekučného konania rozhodne o náhrade trov konania povinného, použijúc v súlade so zásadou princípu zodpovednosti za

výsledok konania subsidiárne ustanovenia Súd zároveň poukazuje na to, že možnosť takéhoto rozhodnutia nemožno dôvodiť z úpravy obsiahnutej v ustanovení Exekučného poriadku, nakoľko táto úprava sa týka vzájomného vzťahu medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora.

K zastaveniu predmetného exekučného konania došlo zavinením oprávnenej, ktorá návrh na vykonanie exekúcie podala na základe rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd jej preto uložil zaplatiť povinnému v 2. rade trovy konania. Povinný v 2. rade bol zastúpený advokátom, ktorému podľa v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady vo výške 356,02 eura a za písomné vyjadrenie sa k odvolaniu oprávnenej vo výške 356,02 eura, spolu 712,04 eur. Okrem toho súd priznal advokátovi podľa vyhlášky aj režijný paušál za dva úkon právnej služby vo výške 15, eura. Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady v celkovej výške 727,66 eura o 20 % DPH, t. j. o sumu 145,53 eur. Náhradu trov konania povinného v 2. rade vo výške 873,19 eura je povinná zaplatiť oprávnená na účet advokáta JUDr. Martina Cibuľu.

Súd nepriznal povinnému v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením sa k odvolaniu oprávnenej proti rozhodnutiu o zastavení exekučného konania, nakoľko tieto trovy nespĺňajú podmienku účelnosti. Okrem toho, že súd nevyzval povinného v 2. rade na vyjadrenie sa k odvolaniu, vyjadrenie smerovalo voči odvolaniu proti uzneseniu, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Rozhodnutie o zastavení exekučného konania potom, ako súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je obligatórnym rozhodnutím, ktorým sa celé konanie končí. Akékoľvek vyjadrenie povinných k odvolaniu proti takémuto rozhodnutiu, aj keď vydanému vyšším súdnym úradníkom, nemôže vzhľadom na právnu úpravu viesť k inému rozhodnutiu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.