Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-58-2015.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XX otec Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na mal. Ľ. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 18.3.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/8/2011-66 zo dňa 16.3.2011 v časti výšky výživného otca na mal. Ľ..
Nedoplatok na výživnom na mal. Ľ. za čas od 18.3.2015 do 30.9.2015 v sume 193,55 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala dňa 18.03.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa tak, že žiadala zvýšiť výživné na mal. Ľ. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodila tým, že od posledného rozhodnutia nastali nové skutočnosti, maloletý začal navštevovať druhý stupeň ZŠ, výdavky na maloletého sa zvýšili. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne od 3/2014. Otec nad rámec neprispel na výživu maloletého žiadnym spôsobom, nekúpil maloletému žiadny darček ani počas sviatkov a narodenín.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že súhlasí so zvýšením výživného maximálne na sumu 80,- eur mesačne, ale až s účinnosťou od 30.09.2015.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rozhodnutím o poberaní výsluhového dôchodku, daňovým priznaním za rok 2014, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 6P/8/2011, lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/8/2011-66 zo dňa 16.03.2011 súd zvýšil výživné otcovi na mal. Ľ. zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 50,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 142,60 eur a prídavky na dve deti vo výške 44,02 eur. Matka mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. R., otcovstvo k mal. v tom čase nebolo určené. Matka bola živnostníčkou, živnosť však neprevádzkovala, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke. Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 261,19 eur mesačne. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére F., nakoľko študovala na vysokej škole, výživné platil 35,- eur mesačne. Mal. Ľ. navštevoval 3. ročník Základnej školy v K.S., aktívne sa venoval futbalu, ďalšie výdaje na maloletého boli cestovné, školné, učebnice, plavecký výcvik.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že na strane matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezmenilo nič. Naďalej býva u rodičov v rodinnom dome, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva s rodičmi, s mal. Ľ. a mal. R., ktorý navštevuje MŠ. Naďalej má dve vyživovacie povinnosti k Ľ. a R.. Otcovstvo k mal. R. určené nebolo. Matka je živnostníčkou, podniká v oblasti pedikúra, pracuje pre F. R. C. Y. G. K.. Do G. K. chodí raz štvrťročne. V kúpeľoch je tri dni týždni - streda, štvrtok, piatok. Mesačne zarobí cca 500,- eur netto. Matka rodičom prispieva na chod domácnosti sumou cca 200,- eur. Ostatné výdaje sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou. Matka spláca pôžičku, mesačne spláca 90,- eur. Mal. Ľ. navštevuje 8. ročník ZŠ v R.. Stravuje sa v škole, za obedy platí 21,- eur. Je zdravým dieťaťom. Aktívne hráva futbal za O. R., starší žiaci. Tréningy máva každý deň. Hneď zo školy ide na tréning. Platia sa poplatky 30,- eur polročne, sú zvýšené výdaje na zakupovanie oblečenia, kopačiek a podobne. Každý víkend máva zápas, vždy ho musí zaviesť do R. a odtiaľ chodia autobusom na zápas. Na cestovné mal. minie cca 15,- eur mesačne. Iné záujmové krúžky nenavštevuje. Ostatné výdaje na mal. Ľ. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne. Otec od podania návrhu má výživné riadne uhradené. Každý mesiac posiela 50,- eur, nedoplatok nemá. Okrem bežného výživného otec mal. nekúpil veci ani na Vianoce, narodeniny, meniny. Rok a pol sa nevideli.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že naďalej býva v rodinnom dome u jeho matky, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Otcov jediný príjem je výsluhový dôchodok, ktorý poberá vo výške 267,54 eur mesačne. Tento výsluhový dôchodok poberá od roku 2005. Do roku 2005 pracoval na oddelení dopravných nehôd pre OR PZ L. A.. Otec sa snaží si nejakú prácu popri poberaní výsluhového dôchodku zohnať, ale nedarí sa mu. Otec je vyučený ako elektrikár, tomu sa venoval v rokoch 1983-1990. Potom pracoval v policajnom zbore. K plnoletej F. už vyživovaciu povinnosť nemá. Nepamätá si presne kedy táto vyživovacia povinnosť zanikla. Na F. už neplatil ani minulý rok. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Ľ.. Matke na chod domácnosti prispieva od 50-150 eur. Ostatné výdaje má bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Ďalej má ešte dlh voči spoločnosti S., mal povinnosť zaplatiť 660,- eur, čo mu je exekučne strhávané, mesačne mu stŕhajú 144,- eur, zaplatená už je viac ako polovica. Od podania návrhu na zvýšenie výživného tak ako bolo uvedené výživné každý mesiac vo výške 50,- eur má riadne uhradené. Naposledy pracoval len na dohodu o vykonaní práce od 16.4.2014 do 11.6.2014. Do mesiaca odpracoval len 6-7 dní. Zarobil 20,- eur za jeden deň. Ďalej tu nepokračoval, nakoľko nebolo práce. Jednalo sa o pomocné práce na stavbách. Otec je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia. Nie je evidovaný na úrade práce. V minulosti ani služby úradu práce ohľadom vyhľadávania zamestnávateľa nevyužil. Prácu si hľadá sám.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol, aby súd zvýšil výživné vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom je tu podstatná zmena pomerov na strane mal. Ľ.. Tento navštevuje už 8. ročník ZŠ v R., kde musí cestovať. Taktiež otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Taktiež poukázal na to, že otec by si mohol nájsť zamestnanie, aby sa podieľal vo vyššej miere na výživnom. Navrhol zvýšiť aspoň na sumu 100,- eur mesačne.
Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR mal súd preukázané, že otec poberá výsluhový dôchodok vo výške 267,54 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/8/2011-66 zo dňa 16.03.2011. Od tohto času uplynula doba viac ako štyri roky, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťa nedostačujúca a nezohľadňujúca jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného. Mal. Ľ. pri poslednej úprave výživného navštevoval 3. ročník ZŠ K., v súčasnosti je už žiakom 8. ročníka ZŠ R., teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na II. stupeň školského systému. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, celkový rozvoj a tiež cestovné do školy. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletý je zdravým dieťaťom. Maloletý aktívne hráva futbal za O. R., starší žiaci. Tréningy máva každý deň, každý víkend má zápas. Maloletý má zvýšené výdaje s cestovaním do školy, na zápasy a na zakupovanie oblečenia, kopačiek a podobne. Stravuje sa v škole, za obedy platí 21,- eur. Ostatné výdaje na mal. Ľ. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého nastala podstatná zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, pri poslednej úprave výživného mal dve vyživovacie povinnosti, v súčasnosti má už len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Ľ.. Otcovi vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére F. zanikla. Otec pri poslednej úprave výživného poberal výsluhový dôchodok vo výške 261,19 € mesačne, jeho terajšia výška výsluhového dôchodku je vo výške 267,54 eur mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov a to v náraste jej príjmoch, keďže pri poslednej úprave výživného bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 142,60 eur a prídavky na dve deti vo výške 44,02 eur. Matka v súčasnosti opäť podniká, je živnostníčkou. Mesačne zarobí priemerne 500,- eur netto. Momentálne matka zarába v priemere o 350,- eur mesačne viac. Súd však zároveň prihliadol na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba poukázať na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. Ľ. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 18.03.2015, teda od podania návrhu na súd, napokon tak ako žiadala i matka dieťaťa. Zvýšenie výživného až od 30.9.2015 tak ako žiadal otec nebolo dôvodné, ani ničím zo strany otca zdôvodnené. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. Ľ. je možné zvýšiť o sumu 30,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorú požadovala matka, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa a zmenu pomerov na strane maloletého Ľ., ale i na zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem. Súd zohľadnil pri výške výživného aj skutočnosť, že otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má už len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Ľ.. Súdom
určené výživné vo výške 80,- eur mesačne tvorí približne 30 % z jeho príjmu, ktorým je jeho výsluhový dôchodok. Súd určil 30%, teda na samej vrchne hranici s ohľadom na schopnosti a možnosti otca, ktorý je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, nič mu nebráni nájsť si zamestnanie, aby dosahoval vyšší príjem. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosti, schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili. Takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Napokon otec s výškou výživného 80,- eur súhlasil, nesúhlasil len s účinnosťou zvýšenia výživného.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.03.2015 do 30.09.2015 v sume 193,55 eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné za jednotlivé mesiace riadne uhradené. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 14 dní mesiaca 03/2015 v sume 13,55 eur (80-50/31x14), za 6 mesiacov od 4/2015 do 09/2015 v sume 180,- eur (80-50x6), teda spolu 193,55 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)