Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/266/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: B. J., nar. XX. XX. XXXX, K. X, N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o vymoženie sumy 1.533,56 eur s príslušenstvom, trov notára za spísanie NZ v sume 81,76 eur (2.463,- Sk), trov právneho zastúpenia v sume 74,69 eur (2.250,- Sk), poplatku za zasielanie upomienok v sume 3,98 eur (120,- Sk) a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.10Er/599/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 1676/06, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júna 2012 č. k. -17, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 49,14 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 49,14 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení , , o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ustanovení , , , a ustanovenia . Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 6812/2005, NZ 66617/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 18. 12. 2005.

Preskúmaním exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011 č. k. -16 bol toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila. Súd prvého stupňa považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd prvého stupňa mal za to, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na ust. neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ust. v platnom znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ (povinný) najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení , a Exekučného poriadku, podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, ustanovenia Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. a ustanovenia tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 49,14 eur (vrátane 20 % DPH) z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a za 4 úkony exekučnej činnosti v sume 31,86 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 17,28 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že v zmysle Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Zdôraznil, že o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu a tento príkaz nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaný na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi a zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, žiada, aby postupom podľa § ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného tvrdil, že bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd ako súd prvého stupňa svojím rozhodnutím

vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Zdôraznil, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. a žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho odvolania oprávnený uviedol, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy a 2/ či je v súlade s a Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2012 v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti o zastavení konania potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa , pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v danej veci začalo dňa 10. 04. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 12. 03. 2006 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa udelil dňa 24. 04. 2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 18. 12. 2005 pod sp. zn. N 6812/2005, NZ 66617/2005. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Na základe výzvy súdu prvého stupňa si súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár v podaní zo dňa 11. 02. 2011 vyúčtoval trovy exekúcie v sume 107,04 eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného. Dňa 19. 06. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 49,14 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 49,14 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa , , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe zastavenia konania a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 10. 04. 2006.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 18. 12. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 6812/2005, NZ 66617/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomášom Kušnírom vystupujúcim ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 29. 06. 2005) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 51.033,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 46.200,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 19. 08. 2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29. 06. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa ust. Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (ust. ) a obchodného práva o uznaní záväzku (ust. ). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa ust. Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob

vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 29. 06. 2005. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. a nasl. s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 26. 09. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 26. 09. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uznať dňa 18. 12. 2005 dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 26. 09. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný ( ), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 18. 12. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a konanie musí byť zastavené, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo základným zásadám exekučného konania.

Krajský súd v Nitre v súvislosti s návrhmi oprávneného na prerušenie konania, dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (), ak osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 (ktorý je súčasťou podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa , odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. , psím. b/, veta druhá možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 07. 1996 v konaní pod sp. zn. ).

Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení , ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa . V zmysle ustanovenia , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k zákonom osobitným, kde platí zásada "lex specialis derogat legi generali", t. j. iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia . V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa .

V súvislosti s návrhom oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 (ktorý je súčasťou podaného odvolania) na prerušenie konania podľa , , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru a rozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemaril reálny základ v prejednávanom spore.

Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku oprávneného v odvolaní navrhovateľa zo dňa 26. 11. 2013, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka návrhu oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 ohľadne druhej prejudiciálnej otázky, odvolací súd poukazuje na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pričom obe tieto možnosti spočívajú v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom takýto postup nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby začať prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Preskúmaním návrhov oprávneného zo dňa 26. 11. 2013 na prerušenie konania teda súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť týmto návrhom vyhovieť, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. -12 zo dňa 30. 08. 2010).

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2012 v celom rozsahu, teda napadol i výrok o trovách exekučného konania, avšak s poukazom na ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013 a prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania proti výroku o trovách exekučného konania nezaoberal. Súd prvého stupňa odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa aktuálnej právnej úpravy Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania nepripúšťa (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu odvolanie vždy pripúšťa), čo znamená, že nastupuje režim podľa ust. , veta tretia a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 19. 06. 2012 sa v dôsledku podania odvolania v časti výroku o náhrade trov konania zrušilo priamo zo zákona.

Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - ) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a o trovách exekučného konania opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.

V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa ust. posledná veta . Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj v časti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Predmetný výrok sa podľa ust. zrušil zo zákona, a to podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle v spojení s ust. Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto návrhu na zmenu súdneho exekútora tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.