Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-626-2014.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/626/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu K.. I. M., bývajúceho v I. XXX, prechodne M. F. W., XH XXXXX T., Š., proti žalovanej: G. W. N. T. V., C. Č.. XX, V., K.: XX XXX XXX, zastúpenej R.. E. A., advokátkou, so sídlom kancelárie v V., V. Č.. XX, o náhradu škody za nemajetkovú ujmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.1.2014 č.k. 36C/75/2011-294 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy 19.453.119,21 eur a 57.973,- Sk. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bol proti svojej vôli hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike u žalovanej, čo podľa jeho názoru táto hospitalizácia bola nedôvodná. Ďalej uviedol, že mu bola poskytnutá neprimeraná liečba, lebo mu boli v nadmernom množstve podávané lieky, ktoré sa môžu podávať dementným pacientom. Ďalej uviedol, že celý incident (nezákonná hospitalizácia) mala za následok, že prišiel o zamestnanie, ukončil úspešné podnikanie, bola znížená jeho občianska česť a bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca svoje nároky odvíja od skutočnosti, že jeho nútená hospitalizácia a liečba v dňoch XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX boli nezákonné. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uzavrel, že podľa vtedy platného zák. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti mala žalovaná právo žalobcu aj bez jeho súhlasu hospitalizovať a poskytovať mu liečbu s poukazom na znenie § 38 ods. 4 a § 14 ods. 2 písm. b/ tohto zákona.
Pokiaľ žalobca predložil súdu Znalecký posudok MUDr. K. S., ktorý je súdnym znalcom pre Českú republiku, z ktorého vyplýva, že predmetná hospitalizácia a liečba neboli lege artis, súd prvého stupňa nepovažoval tento posudok za dôkaz, ktorý by dostatočne preukazoval, že žalovaná skutočne konala protiprávne. Tento posudok bol vyhotovený na objednávku žalobcu 13 rokov po spornej hospitalizácii, pričom zhotoviteľ posudku vychádzal iba zo sprostredkovaných informácií a materiálov, ktoré mu boli
predložené žalobcom. Vzhľadom na to súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovanej, ktoré by potom v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka malo za následok vznik práva žalobcu na náhradu škody, prípadne právo z titulu ochrany jeho osobnosti.
Súd prvého stupňa konštatoval, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaná skutočne konala alebo nekonala protiprávne a spôsobila žalobcovi škodu, nemohol súd takéto právo priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a s ohľadom na dátum podania žaloby, keďže podľa tvrdenia žalobcu jeho nároky vznikli spornou hospitalizáciou, pričom premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov uplynula najneskôr XX.XX.XXXX, t.j. 3 roky po ukončení hospitalizácie. Konkrétne sa takto premlčali - nárok na náhradu za poškodenie zdravia, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.500.000,- eur, nárok na náhradu ušlej mzdy a zisky počas liečenia vo výške 35.000,- eur, nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami lekárov 100.000,- eur, náhrada škody za nesprávny úradný postup lekárov 100.000,- eur, a náhrada za škodu spôsobenú nezákonným zatknutím, zadržaním a pozbavením osobnej slobody 200.000,- eur.
Obdobne bez ohľadu na protiprávnosť konania žalovanej nemohol súd s ohľadom na dôkaznú povinnosť žalobcu priznať žalobcovi ďalšie ním uplatnené nároky, pretože ich nepreukázal dostatočným spôsobom, čo do dôvodu a výšky. Ide o nárok na náhradu nákladov spojených s liečením 30.000,- eur, za stratu na dôchodku 400.000,- eur, náhradu škody za stratu spoločenského postavenia v dôsledku protizákonného liečenia 1.000.000,- eur, náhradu škody za zverejňovanie nepravdivých údajov v lekárskych a súdnych spisoch 1.500.000,- eur, nemajetková ujma žalobcu a jeho detí vo výške 10.000.000,- eur pre žalobcu a po 1.000.000,- eur pre každé dieťa, t.j. pre 3 deti žalobcu, náhradu nákladov vynaložených na zabezpečenie dôkazov 10.000,- eur, poplatky za znalecké posudky a ich preklady do cudzieho jazyka 4.000,- eur, náklady na cestovné a ubytovanie 30.000,- eur, paušálne náklady na administratívu a telefónne a poštové poplatky, prepisovacie práce, kancelárske potreby 2.000,- eur a strata na zárobku v čase vybavovania týchto vecí 20.000,- eur.
Ďalej pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za ušlú mzdu a zisky počas liečenia v dôsledku poškodenia zdravia po ukončení liečenia až ku dňu podania žaloby vo výške 1.500.000,- eur bez ohľadu na nepreukázanie protiprávnosti konania žalovanej súd nepovažoval tento nárok za dôvodný, keďže žalobca vôbec nepreukázal dôvod ukončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti U. E..L.., ani nepreukázal dôvod ukončenia obchodnej spolupráce s touto spoločnosťou, dokonca ani nepreukázal existenciu akéhokoľvek obchodnoprávneho vzťahu svojej osoby so spoločnosťou U. E..L.. a preto je zrejmé, že nepreukázal existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi svojou hospitalizáciou u žalovanej s ukončením jeho pracovného pomeru, resp. obchodného vzťahu. Absencia príčinnej súvislosti má za následok, že nemohla vzniknúť zodpovednosť žalovanej za prípadnú škodu a preto súd ani nevykonával navrhované dôkazy, konkrétne nežiadal spoločnosť G..L.. L. L..C..I.. o oznámenie výšky ušlej mzdy žalobcu a jeho ušlého zisku.
Pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovanej zaplatenie nemajetkovej ujmy detí žalobcu za dlhodobé 15 ročné porušovanie jeho práv, ako aj zaplatenie 20.000,- eur titulom náhrady škody pre žalobcove deti odôvodnenej neplatením výživného a iných náležitostí, pre nemožnosť žalobcu riadne pracovať a plniť si svoje rodičovské povinnosti, tieto nároky žalobcu nebolo možné priznať, lebo žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku za svoje deti.
Za neopodstatnené považoval aj nárok v sume 43.435,- Sk predstavujúci pohľadávku Sociálnej poisťovne voči nemu a sumu 14.538,- Sk zodpovedajúcu predbežným trovám exekúcie, ktoré mali vzniknúť z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie tejto exekúcie a na zaplatenie sumy 2.119,21 eur, ktorú žalobca dlhuje na poistnom ku dňu XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa mal za to, že tieto nároky nie je možné považovať za škodu, pretože ide o záväzky žalobcu, ktoré je žalobca v zmysle zákona povinný plniť a to bez ohľadu na spornú hospitalizáciu žalobcu.
Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal aj napriek tomu, že žalovaná by mala právo na ich náhradu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže posúdil skutočnosť tak, že u žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich nepriznanie, pričom žalovaná sa zriekla práva na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Odvolanie dôvodí tým, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobcova hospitalizácia na psychiatrickej klinike a celé konanie bolo protizákonné. V ďalšom obsahu odvolania poukazuje na texty zdravotných správ, ktoré predložil do spisu a v súvislosti s tým má za to, že žalovaná porušovala zákon 277/1994 v § 14.
V ďalšom texte odvolania žalobca v celom rozsahu od č.l. 307 - 313 poukazoval na obsah znaleckých posudkov predložených v konaní. Argumentoval tým, že do spisu mu bolo umožnené nahliadnuť až po 9. rokoch a posudok bol urobený po 13. rokoch a za štyri roky, ktoré uplynuli musel žalobca vyriešiť problém uznávania dokladov znaleckých posudkov z iných štátov. V závere žiadal, aby súd vykonal požadované dokazovanie a v plnej miere uznal žalobcove pohľadávky, ktoré sú uvedené v žalobe o náhradu škody na zdraví a zaplatení majetkovej a nemajetkovej ujmy.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že nároky žalobcu sú jednak premlčané a jednak žalobca svoje nároky náležitým spôsobom nepreukázal.
Odvolanie žalobcu tak ako je napísané je v celom rozsahu nedôvodné. Z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. nesprávne právne posúdenie veci. Jeho odvolanie neobsahuje žiadne tvrdenia ohľadom toho, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil námietku premlčania, resp., že nesprávne posúdil skutočnosť, že žalobca sa s preukázaním nároku dostal do dôkaznej núdze.
To boli v podstate dva základné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nárok žalobcu nepriznal. Keďže žalobca žiadne námietky ohľadom nesprávnosti právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu nepredniesol, odvolací súd ostatné odvolacie námietky považuje v celom rozsahu za právne bezvýznamné a preto rozsudok s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaná ako úspešná si žiadne preukázateľné trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.