Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-495-2018.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Subarea
35Ek/495/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KANGO, spol. s r. o., Hlavná 45, 925 05 Vozokany, IČO: 36 233 170, právne zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, proti povinnému: MONIUS, spol. s r. o., Veselovského 3762/20, 917 01 Trnava, IČO: 34 148 345, o vymoženie 4 750 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Soňa Majkútová, Štúrova, 257, 905 01 Senica, IČO: 36 091 952, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/495/2018 zo dňa 22.10.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.03.2018, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 4 750 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 12Up/292/2017 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 06.10.2017 (ďalej len “exekučný titul”).
2/ Súdny exekútor dňa 25.06.2021 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) a výzvu na úhradu trov exekútora (ďalej len „výzva“) podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy právnickej osoby, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Voči upovedomeniu a výzve oprávnený podal námietky, nakoľko z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že povinný preukázateľne vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej dosahuje tržby, o čom oprávnený predložil aj dôkazy vo forme účtovných závierok povinného za roky 2018 - 2020 a finančných údajov z finstatu. Vychádzajúc z účtovných závierok vyplýva, že povinný v období po začatí exekúcie (25.05.2018) dosahoval tržby (v roku 2018 vo výške 101-tisíc eur, roku 2019 vo výške 44-tisíc eur a v roku 2020 vo výške 18,5 tisíc eur). Rovnako za uvedené obdobie povinný vykazoval aj majetok v hodnote od 25-tisíc eur do 85-tisíc eur. Povinný preto od začiatku exekúcie až do času vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie disponoval dostatočným majetkom na úhradu vymáhanej sumy
3/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ako nedôvodné zamietol. Poukázal na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného nároku. Spôsob, ktorým sa vykoná
exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného. Vyšší súdny úradník po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a síce náležite zistil zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. Nestotožnil sa s názorom oprávneného o nedostatočnej činnosti súdneho exekútora. Aj z vlastnej činnosti súd zistil, že voči povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní, povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, má účet vo VÚB, a.s., na ktorom sú blokácie v celkovej výške 34 320,81 eur, je vlastníkom motorového vozidla zn. FIAT PUNTO s dátumom prvej evidencie 29.04.2013, voči ktorému sú evidované blokácie. Na základe zistených skutočností tak súdny exekútor po uplynutí zákonom stanoveného času podľa ustanovenia § 61n ods.1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne. Nad rámec uvedeného poukázal na znenie § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, tak po ukončení exekučného konania ho odošle redakcii Obchodného vestníka na jeho zverejnenie. Jeho zverejnením v Obchodnom vestníku začína plynúť 6 mesačná lehota, ktorá má pre povinného zapísaného v Obchodnom registri za následok ex lege zrušenie bez likvidácie a registrový súd následne vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z Obchodného registra, čím dôjde k jej zániku, a to za predpokladu, že voči dotknutej obchodnej spoločnosti neprebieha konkurzné konanie. Vzhľadom na uvedené tak možno dospieť k záveru, že uvedená 6 mesačná lehota predstavuje pre veriteľov možnosť iniciovania konkurzného konania, ak daná spoločnosť disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné upokojovať záväzky veriteľov. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, a preto podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť oprávnený. Exekútor podľa neho nevyužil všetky dostupné prostriedky za účelom zistenia majetku povinného, napriek tomu, že jeho majetok (minimálne príjmy z podnikateľskej činnosti) sú zrejmé z verejne dostupných zdrojov. Opäť poukázal na verejne dostupné účtovné závierky povinného za roky 2018 až 2020, ako aj ostatné verejne dostupné finančné údaje, ktoré nepochybne preukazujú, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej dosahuje aj tržby, možno teda dôvodne predpokladať aj existenciu pohľadávok povinného, resp. jeho poddlžníkov. V podnikateľskej praxi je bežným javom, že podnikatelia si svoje príjmy v prípade vedenia exekúcie nechajú zasielať na účty tretích osôb, aby sa tým vyhli zexekvovaniu ich majetku, kedy súdny exekútor nemá reálnu možnosť tento príjem zistiť z úradných registrov. S uvedenými skutočnosťami sa exekučný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia síce vyplýva, že súdny exekútor vykonal úkony za účelom zistenia majetku, ale v danom prípade sa jednalo iba o zisťovanie majetku povinného v úradných registroch, a to lustráciou v katastri nehnuteľnosti, evidencii vozidiel, centrálnom registri exekúcií, či lustráciou v obchodnom registri, Sociálnej poisťovni, a v neposlednom rade aj lustráciou účtov. Z obsahu vykonaných úkonov však nevyplýva, že by súdny exekútor akokoľvek dopytoval priamo povinného o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie podľa § 40 a § 41 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zákonom upravený postup súdneho exekútora, ktorý má vykonávať úkony za účelom zistenia majetku povinného, je oprávnený zisťovať majetok povinného okrem iného aj prostredníctvom vyhlásenia povinného o jeho majetku, kedy povinný nesie aj právnu zodpovednosť za uvedenie nepravdivých údajov, čo však v danom prípade nebolo učinené. S poukazom na uvedené, mal za to, že súdny exekútor nevyužil všetky možnosti za účelom zistenia majetku povinného tak, ako to ustanovuje Exekučný poriadok, čo nemôže byť na úkor oprávneného, ktorého okrem nevymoženia jeho pohľadávky naviac zaviaže v rámci upovedomenia o zastavení exekúcie aj na úhradu trov exekútora. Podľa oprávneného neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, a preto navrhol, aby exekučný súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 35Ek/495/2018 zo dňa 22.10.2021 zrušil, následne zrušil upovedomenie exekútora o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov exekútora zo dňa 25.06.2021 zruší a vec vrátil exekútorovi, aby v exekučnom konaní ďalej pokračoval a vykonal všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného a exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného vykonal.
5/ K sťažnosti oprávneného súdny exekútor uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení z 10.08.2021, v ktorom podrobne popísal vykonané šetrenie majetkových pomerov povinného. Prihliadnuc na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania svoje šetrenia považoval za viac ako dostačujúce. Čo sa týka pripomienky oprávneného o verejne dostupných zdrojoch, podľa ktorých povinný podniká, k vyjadreniu k sťažnosti priložil scan lustrácie z "internetových verejne dostupných zdrojov". Povinný je vlastníkom 1 účtu, ktorý bol zablokovaný, účet je s nedostatkom finančných prostriedkov, povinný podľa Sociálnej poisťovne má 1-2 zamestnancov, vozidlo bez hodnoty, a t.č. podľa CRE 8 exekúcií. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal za to, že rozhodnutie o zastavení exekúcie bolo správne. Na základe výzvy súdu dňa 17.10.2022 doručil spis 105/EX 245/18 v listinnej podobe a uviedol, že voči povinnému viedol a v súčasnosti vedie niekoľko exekučných konaní. Vyhlásenie povinného o majetku podľa § 41 Exekučného poriadku bolo povinnému zaslané v inom exekučnom konaní, v ktorom bol vymáhaný nárok vyšší, na ktoré povinný nereagoval. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania mal za to, že nie je potrebné v každej exekučnej veci vedenej voči povinnému zasielať dané vyhlásenie. Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku neposkytuje priestor na právnu úvahu súdneho exekútora, ale povinnosť upovedomenie vydať v prípade nezistenia exekvovateľného majetku v lehote do 30 mesiacov od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku. V uvedenej exekučnej veci realizoval všetky úkony pre zistenie majetku, resp. príjmov povinného pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Argumenty uvedené právnym zástupcom oprávneného považoval za irelevantné, nakoľko ním uvedené skutočnosti nedokazujú existenciu majetku, resp. príjmov povinného podliehajúcich exekúcii a postačujúcich aspoň na úhradu trov exekúcie.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
12/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14/ Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia sudca dodáva, že výber spôsobu akým bude exekúcia vykonávaná je výlučne na súdnom exekútorovi (§ 64 Exekučného poriadku). Exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie vykoná potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Vykonávací predpis (§ 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku) uvádza poradie zisťovania majetku povinného tak, že exekútor zisťuje účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel a iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Súdny exekútor v prejednávanej veci vykonal potrebné šetrenie majetku povinného, z ktorého (i opakovane) zistil, že povinný nemá žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný vlastní vozidlo zn. FIAT PUNTO s dátumom prevej evidencie 29.04.2013, blokované skoršími exekúciami, ku dňu 25.09.2020 bola blokácia v poradí, no vozidlo bolo v tom čase už bez hodnoty, výťažok z hypotetického predaja by nepokryl ani náklady na predaj, preto tento spôsob vykonávania exekúcie pre rozpor so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania exekútor nerealizoval. Povinný má vedený účet v VÚB, a.s. s nedostatkom finančných prostriedkov (v priebehu exekúcie boli blokované sumy v rozmedzí od - 14 800 Eur až do - 43 600 Eur k 17.02.2021). Podľa evidencie Sociálnej poisťovne zamestnával striedavo 1 až 3 zamestnancov. Nehnuteľný majetok povinný nevlastní a je voči nemu vedených viacero exekúcií.
15/ Oprávnený namietal v sťažnosti, že súdny exekútor nevyzval povinného na vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, z ktorého by bolo možné zistiť, či povinný má aj pohľadávky, keďže vykonáva podnikateľskú činnosť a dosahuje podľa účtovných závierok tržby. K tomu súd uvádza, že ustanovenie § 59 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje, že ak postup podľa odseku 1 (lustrácie súdneho exekútora) nepostačuje na ukončenie exekúcie, exekútor vyhotoví zoznam majetku povinného. Výzva povinnému na vyhlásenie o jeho majetku podľa § 41 Exekučného poriadku nie je obligatórnou súčasťou postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor tak postupuje najmä v prípade, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a primerané vymáhanému nároku. Súdny exekútor podľa svojho vyjadrenia povinného vyzval na vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku v inom exekučnom konaní. Súdu je z jeho činnosti známe, že voči povinnému je (bolo) vedených viacero exekučných konaní, pričom exekúcie v súlade s § 55 ods. 4 Exekučného poriadku, vykonáva ten istý súdny exekútor. Preto súd nepovažoval námietku povinného, že v spise 105EX 245/18 nevyzval povinného na vyhlásenie o majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, za tak významnú, aby zrušil alebo zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka. Ak súdny exekútor vyzval povinného v inom konaní, a ten na výzvu nereagoval, z hľadiska účelnosti a hospodárnosti nebolo potrebné na účely ukončenia konania uvedenú výzvu zopakovať aj v konaní 105EX 245/18. Dôkazom o existencii (exekvovateľného) majetku potom vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o neexistencii majetku postihnuteľného exekúciou, nie sú ani účtovné závierky povinného, ktoré súdu predložil oprávnený. Inak povedané, v posudzovanej veci bola dôvodom zastavenia exekúcie relatívna nemajetnosť povinného, t.j. nezistenie majetku exekvovateľného v exekučnom konaní súdnym exekútorom, nie absolútna nemajetnosť povinného. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že voči povinnému bolo vedených viacero exekúcií, ktoré skončili bezúspešne a súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Upovedomenia o zastavení exekúcie boli uverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2022 dňa 20.04.2022 a v Obchodnom vestníku č. 86/2022 dňa 05.05.2022. Uplynutím 6 mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníka sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia (okrem prípadov, že ohľadom spoločnosti prebieha konkurzné konanie). Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku). V blízkej dobe tak možno očakávať, že povinný bude z obchodného registra vymazaný. Tento následok by nenastal len v prípade, ak by ohľadom povinného prebiehalo konkurzné konanie, pričom táto výnimka zapadá do celkového konceptu relatívnej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekučného konania.
16/ Vyššie uvedené zistenia a postup súdneho exekútora od začatia exekúcie do uplynutia zákonom stanovenej doby 30 mesiacov, sú dostatočným podkladom pre vyslovenie záveru, že sa v konaní nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré
by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Preto bol súdny exekútor povinný po uplynutí zákonom stanovenej doby vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Také upovedomenie exekútor vydal dňa 25.06.2021. Vzhľadom na zistený stav a zákonnú úpravu, boli námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie nedôvodné a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka naopak správne. Preto sudca sťažnosť oprávneného voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).