Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24P-357-2013.pdf
PDF · 135.72 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/357/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, F., právne zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, a z otca G.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX, F., právne zastúpeného Eva Petránová, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Prešove, Puškinova 16, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Zveruje mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,00 Eur mesačne a na mal. Y. D., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, opakovane do budúcna.
Súd upravuje stretávanie otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi počas párneho týždňa každú stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.
Matka je povinná deti na stretnutie s otcom pripraviť odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde otec je povinný po uplynutí doby deti vrátiť matke.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámi túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr deň pre začatím styku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2013 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Tobiasovi a mal. Alanovi. Uviedla, že s otcom mal. detí trvalo nežijú spolu, navrhla zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti. Otec sa odmieta s ňou dohodnúť na presných termínoch návštev. V prípade, že vzal staršieho syna, venoval sa mu minimálne, zveril ho kolegyni alebo súčasnej manželke, alebo ho nechal tráviť čas pri počítači, pri hrách nevhodných jeho veku. Mal. Tobias v prítomnosti otca absolútne nerešpektuje jej pokyny a vyjadril názor, že keď je tu otec, môže si robiť
čo chce. Nezhody v rodine vyústili v dôsledku nevhodného správania mal. Tobiasa k návšteve detskej psychologičky. Matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o deti, otec berie mal. Tobiasa väčšinou na noc, s čím matka nesúhlasí, nakoľko mu narúša režim spánku. Otec detí neustále vyvoláva hádky, uráža ju a ponižuje pred deťmi. Nežijú v spoločnej domácnosti, na domácnosť prispieva nepravidelne sumou 150 Eur mesačne, čo nepostačuje na pokrytie nákladov. Trávi dovolenky a predĺžené víkendy so svojou súčasnou partnerkou, obstaráva si najmodernejšiu technológiu, ošatenie, obuv, stravuje sa v reštauračných zariadeniach.
Otec mal. detí vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.12.2013 navrhol zveriť mal. Tobiasa do striedavej starostlivosti otca a matky s týždňovým intervalom striedania a zároveň navrhol upraviť stretávanie s mal. synom Tobiasom počas letných prázdnin, Vianoc, jarných prázdnin a Veľkej noci. O výživnom navrhol nerozhodnúť z dôvodov, že budú obaja striedavo zabezpečovať výživu dieťaťa striedavo, náklady súvisiace s návštevou školy, resp. škôlky, ako aj náklady na zdravotnú starostlivosť oboch detí budú obaja rodičia hradiť rovným dielom na polovicu. Ostatné výdavky budú rodičia hradiť samostatne. S poukazom na skutočnosť, že mal. Alan bude mať dva roky navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne s tým, že uhradí polovicu nákladov za byt na K. Č.. X do doby, kedy bude aj mal. syn zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň navrhol schváliť dohodu rodičov o výkone rodičovských práv Alana tak, že bude zverený do osobnej starostlivosti otca každý párny týždeň kalendárneho mesiaca a do osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň. Zároveň navrhol upraviť stretávanie počas letných prázdnin, Vianoc, jarných prázdnin a Veľkej noci s tým, že obaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať majetok oboch detí. Po dosiahnutí veku troch rokov mal. Alana otec navrhol ho zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že o výživnom pre mal. Alana po dosiahnutí troch rokov súd nebude rozhodovať z dôvodov, že výživu mal. Alana zabezpečia striedavo v intervaloch striedavo rodičia. Otec uviedol, že si vždy plnil a doposiaľ plní svoje vyživovacie povinnosti voči mal. deťom, všetky výdavky spojené so zabezpečením výdavkov na domácnosť a pre potreby jednotlivých členov domácnosti zabezpečuje otec. Zdôraznil, že medzi ním a deťmi je veľmi silný citový vzťah a mal. deti sú na neho citovo naviazané, s mal. deťmi trávi skoro všetok svoj voľný čas, stará sa o ich potreby a zabezpečuje im materiálne aj duchovné potreby. Otec uviedol, že po narodení mal. Tobiasa zabezpečoval financovanie domácnosti v celom rozsahu, vrátane kúpy nehnuteľností - bytu a kompletného zariadenia, financoval v celom rozsahu dovolenky, výlety, resp. trávenie voľného času mimo územia Prešov. Do roku 2010 uhrádzal matke mal. detí výživné a poplatky spojené s chodom domácnosti vo výške 500 Eur. Ku dňu podania vyjadrenia uhrádzal na účet matky 150 Eur výživné na obe deti a zároveň poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 150 Eur, elektrinu a plyn za predmetnú nehnuteľnosť. Každé ráno vozí mal. Tobiasa do školy, pre deti kupuje oblečenie, stravu, hračky, počítače, lieky, výživové doplnky, poplatky u lekára, prostriedky na trávenie voľnočasových aktivít a dovoleniek. Mal. deti využívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve otca rodinný dom na ulici Na Rúrkach č. 16 v Prešove a byt na ulici Šafárikova č. 39 v Prešove v celom rozsahu a voľné chvíle trávia na chate na Domaši a na lodi na Domaši.
Matka v svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené 14.01.2014 v znení č. l. 49 uviedla, že s predloženým návrhom odporcu nesúhlasí, nakoľko by to nebolo v záujme mal. detí. Navrhla zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť povinnosť prispievať na výživu mal. Tobiasa sumou 250 Eur, mal. Alana sumou 150 Eur mesačne a zároveň upraviť stretávanie otca s mal. deťmi. Striedavú starostlivosť odmietla, nakoľko už teraz je mal. dieťa zmätené z dvojkoľajnosti vo výchove. Otec dieťaťa je vo vzťahu k Tobiasovi benevolentný, všetko mu dovolí, má nekontrolovaný prístup k počítaču, nedbá na jeho riadnu výživu.
Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a výchovných pomeroch v znení č. l. 51b uviedol, že obaja rodičia majú na výchovu vytvorené veľmi vhodné bytové podmienky, svoje deti milujú a majú k nim vytvorený blízky vzťah. Rovnako deti majú k svojím rodičom vytvorený veľmi blízky vzťah, preto je v záujme mal. detí, aby sa ich stretávanie s otcom neobmedzovalo. Rodičia sa v starostlivosti o svoje deti striedajú už v tomto období, ale toto striedanie je chaotické, bez pravidiel. Pokiaľ rodičia nedospejú ohľadom úpravy práv a povinností k svojím mal. deťom k dohode, kolízny opatrovník navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, aby zistil a vyjadril sa k najvhodnejšej forme starostlivosti o mal. deti a k úprave styku rodičov s mal. deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Mal. deti pochádzajú z nemanželského vzťahu rodičov T. D., A.. XX.XX.XXXX a G.. F. X., A.. XX.XX.XXXX. V súčasnosti rodičia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Spoločnú domácnosť opustil otec mal. detí. Otec inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Tobiasa a mal. Alana nemá.
V súčasnosti žijú mal. deti s matkou na K. J. Č.. X v Prešove v trojizbovom byte, ktorý je v podielovom vlastníctve oboch rodičov. Úhradu za užívanie bytu uhrádza otec mal. detí. Matka mal. detí bola na materskej dovolenke s mal. Alanom, poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti, ako aj výživné od otca mal. detí v sume 150 Eur mesačne. V súčasnosti je matka vedená v evidencii nezamestnaných, otec jej prispieva na výživu detí sumou 250 Eur. Starostlivosť o deti prebieha v režime navrhnutom otcom mal. detí, v jednom týždni zabezpečuje starostlivosť v pondelok, stredu, piatok, sobotu a nedeľu otec, v druhom týždni vo štvrtok a utorok.
Na pojednávaní dňa 10.04.2015 matka mal. detí uviedla, že otec jej prispieva sumou 250 Eur mesačne, za byt neplatí už vyše roka. Komunikácia medzi rodičmi nefunguje. Otec mal. detí nerešpektuje skutočnosť, ak sú deti choré, nerešpektuje zdravotný stav mal. detí a zoberie si ich aj v prípade, keď sú choré. Medzi rodičmi nefunguje ani len bežné komunikácia, ani o veciach týkajúcich sa mal. detí. Namietala, že otec nerobí s mal. Tobiasom domáce úlohy.
Otec mal. detí uviedol, že striedavá starostlivosť prebieha na základe odporúčania detskej psychologičky, pričom pokiaľ ide o striedavú starostlivosť voči mal. Alanovi, pristupoval k nemu citlivo, preto v čase, keď bol v útlom veku a kojený, ho vodil domov na noc k matke. Otec mal. detí považuje komunikáciu s matkou za dostačujúcu a v prospech mal. detí. Má za to, že sa vedia dohodnúť. Otec mal. detí podniká, priznal mesačný príjem od 500 do 1.000 Eur. Uviedol, že je ochotný prispievať na deti sumou 200 Eur mesačne na obe deti, pričom v súčasnosti platí na deti 250 Eur a zároveň ich má aj v starostlivosti. Otec mal. detí je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti polygrafickej výroby . Otec mal. detí predložil súdu rozhodnutie sociálnej poisťovne o tom, že mu bol priznaný starobný dôchodok od 17.06.2015 vo výške 570 Eur mesačne, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, z ktorého vyplývajú príjmy vo výške 26.442,32 Eur, výdavky vo výške 20.632,40 Eur, základ dane vo výške 5.818,92 Eur. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, z ktorého vyplývajú príjmy vo výške 38.753,47 Eur, výdavky vo výške 33.953,12 Eur a základ dane vo výške 4.800,35 Eur. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, z ktorého vyplývajú príjmy 47 112,87 Eur, výdavky vo výške 44.213,22 Eur, základ dane vo výške 2899,65 Eur. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, z ktorého vyplývajú príjmy 35070,09 Eur, výdavky 31.514,58 Eur a základ dane vo výške 3.555,51 Eur. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti T. X..H..E.., z ktorého vyplýva daňová strata mínus 9.393,65 Eur. Súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov 129.528,03 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 13.8921,68 Eur. Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti T. X..H..E.., z ktorého vyplýva súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 54.315,76 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 52.218,63 Eur. Výsledok hospodárenia pred zdanením 2.097,13 Eur.
V súčasnosti má mal. Alan štyri roky, jeho zdravotný stav je dobrý, navštevuje materskú školu. Mal. Tobias je v súčasnosti žiakom 3. ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub detí, trpí alergiou.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že obaja rodičia navštívili psychológa F.. D. v súvislosti s problémovým správaním mal. Tobiasa, na ktoré ich upozornilo predškolské zariadenie, kde uzavreli dohodu o stretávaní sa otca s mal. deťmi. Matka uviedla, že otec túto dohodu nedodržiava. Otec uviedol, že dohodu dodržiava, porušuje ju iba výnimočne. Názory rodičov boli teda rôzne. Mal. Tobias sa správa k matke agresívne a nerešpektuje ju.
Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom P.. D. D. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, pričom znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý bol súdu doručený 03.11.2014 v znení č. l. 111-153 uviedla, že po zhodnotení všetkých údajov a výsledkov psychologického vyšetrenia sú psychologické kritéria matky mal. detí k stabilnej, kvalitnej realizácii rodičovskej role ako primerané. Psychologické kritéria otca mal. detí k stabilnej, kvalitnej realizácii rodičovskej role hodnotila
ako emočne nezrelšie. Mal. Tobias je otcom priamo systematicky programovaný proti matke, prejavujú sa u neho riziká dvojkoľajnosti výchovy a budovanej citovej ambivalencie k matke. Mal. Alan je emočne oslabený, čo vytvára vznik tzv. falošného self. Má vytvorené citové vzťahy k obom rodičom, oba vzťahy sú však emočne neisto organizované. U maloletého znalkyňa konštatovala tzv. rannú štrukturálnu emočnú poruchu, tzv. depresívnu fázu. Znalkyňa v závere uviedla, že mal. Tobias je emočne závislý na matke, jedná sa ale o úzkostnú spochybnenú omnypotenciu s matkou, kedy matka nemôže pre dieťa predstavovať jednoznačnú emočnú istotu a bezpečie na základe vonkajších spochybňujúcich vplyvov - negatívne programovanie zo strany otca. Takýto spôsob organizácie vzťahov je do budúcnosti emočne patologický a rizikový. K otcovi má mal. Tobias vytvorený vzťah, no tento nie je úplne emočne zdravý, otcovi sa chce zapáčiť, chce mu imponovať, jeho záujem a ocenenie je pre neho dôležité, ale ich citový vzťah je založený na nezrelých koaličných dohodách proti matke a povrchných luxusnejších zážitkoch. Vzťah k otcovi je zaťažený ponúkanými benefitmi, ak bude prezentovať odmietavé stanoviská k matke, čo ho masívne celkovo oslabuje, robí rukojemníkom v emočných požiadavkách rodičov. Otec s deťmi aktívne manipuluje, podporuje ich v neposlúchaní, do kontaktu s deťmi prenáša svoje nezvládnuté emočné pohnútky, ktoré sa navonok manifestujú ako podkopávanie autority matky a priame vytváranie dvojkoľajnosti výchovy. Tým sa jeho výchovný vplyv stáva rizikový pre ďalší vývin detí. Alan má svojho otca rád. Dieťa sa na otca aj na matku emočne neisto viaže, ak odmietne matku, získa lásku otca a opačne, čo ho emočne oslabuje a ohrozuje. Je v zajatí nezrelého postupu otca a nevyrovnaných emočných stresom podmienených reakcií matky. Znalkyňa v závere znaleckého posudku striedavú osobnú starostlivosť rodičov nedoporučuje. V čase vyšetrenia ju rodičia realizujú, deti sa neustále striedajú medzi výchovnými prostrediami, avšak vnútorne a v prejave sú emočne dráždivé, oslabené a tento model sa javí ako kontraproduktívny. Aktuálny model striedania na základe dohody rodičov len prehlbuje ich emočný nekľud, chaotizuje pocit bezpečia domova. Obaja rodičia sa o sebe vyjadrujú v negatívnych konotáciách, ich vzťah má viaceré emočne patologické prvky. Deti síce komunikujú, že si to prajú, ich názory sú však ovplyvňované a manipulované, čiže deti nekomunikujú autentické pocity, ale očakávanú objednávku. Priaznivý postoj k forme striedavej starostlivosti má iba otec, ktorý však nevedel presne špecifikovať kde a v akých podmienkach sa starostlivosť bude realizovať, spôsob fungovania s deťmi je voľný, flexibilný, riadi sa skôr pohnútkami detí, než jeho zrelou a premyslenou koncepciou. Rodičia spolu nespolupracujú. Otec jedná autokraticky, presadzuje svoje predstavy, spolupráca je minimálna. Znalkyňa u otca zistila mentálnu nepružnosť, u matky zistila absolútnu neochotu k flexibilite, ktorá sa spája s osobou otca mal. detí. Komunikácia medzi rodičmi je averzívna, najmä na strane matky boli zistené otvorené prestupovanie hostility do prejavu a u otca pasívne agresívne prejavy. Deti sú zaťahované do sporu, najmä zo strany otca a manipulované vo svojich stanoviskách, a teda priamo zneužívané v konflikte rodičov. Znalkyňa doporučila zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a stretávanie s otcom upraviť každý párny kalendárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú nepárnu stredu na dve hodiny podľa aktuálneho rozvrhu, resp. dohody rodičov.
Matka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré bolo súdu doručené 24.11.2014 v znení č. l. 159 uviedla, že voči znaleckému posudku nemá pripomienky, so závermi sa stotožňuje. Model striedavej starostlivosti nie je v záujme mal. detí.
Otec mal. detí vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré bolo súdu doručené 27.11.2014 v znení č. l. 160-164, nesúhlasil s tým, že výpovede detí boli ním dopredu pripravené. Ako príčinu neštandardného správania sa mal. Tobiasa k matke uviedol, že matka od narodenia Alana robí veľké rozdiely v prístupe k obom synom, mladšieho Alana rozmaznáva a starší je často trestaný. Odmietol podozrenie z manipulácie detí jeho osobou.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku v znení č. l. 170, ktoré bolo súdu doručené 08.01.2015 uviedol, že rešpektuje závery znaleckého dokazovania a odporúča súdu zobrať do úvahy tieto závery pri rozhodovaní o záujme mal. detí. Poukázal na skutočnosť, že rodičia už rok praktizujú striedavú starostlivosť, s rodinou takmer rok spolupracoval akreditovaný subjekt Familiam o. z., ktorý napomáhal rodičom zvládnuť novú situáciu v rodine a zameral sa na edukáciu oboch rodičov v oblasti komunikácie s deťmi a pre deti a zjednotenie spôsobov výchovy detí u oboch rodičov. Spolupráca rodičov s psychológom nepriniesla žiaden posun v zmenách postojov rodičov.
Znalkyňa P.. D. D. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, na pojednávaní dňa 10.04.2015 v znení č. l. 130-131 uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku z dôvodu, že nie je naplnená žiadna z podmienok, ktorá pri posudzovaní zo psychologického hľadiska je skúmaná.
Na strane otca konštatovala emočnú nezrelosť, nefungujúcu komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi, v čase vyšetrenia boli obe mal. deti zaťažené striedavou starostlivosťou. Komunikácia medzi rodičmi prebieha formou príkazu, ktorý si otec presadí bez ohľadu na to, či matka má taký alebo iný názor. Konflikty vnímajú a zneužívajú aj mal. deti. Znaleckým dokazovaním znalkyňa nezistila, že by boli potvrdené tvrdenia otca mal. detí o fyzických a psychických útokoch zo strany matky. Nezistila žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali, že deti sa matky boja.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve zavedený do 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. V článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila matka detí. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na ich záujmy, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Keďže práve záujem maloletých je prvoradým faktorom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je hlavne vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletých.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia mal. detí nevedú spoločnú domácnosť od obdobia 2010-2011. Rodičia neprejavili nádej na obnovenie spolužitia. Po zrušení spoločnej domácnosti ostali mal. detí v starostlivosti matky, avšak následne začali rodičia realizovať striedavú starostlivosť, ktorú si presadil otec mal. detí tak, že otec zabezpečuje starostlivosť v jednom týždni pondelok, stredu, piatok, sobotu a nedeľu a v druhom týždni vo štvrtok a utorok. Súd mal vykonaným dokazovaním, vyjadreniami rodičov, znaleckým dokazovaním preukázané, že pokiaľ ide o výchovu a potreby detí, nie sú v súčasnosti schopní sa takmer na ničom ohľadom maloletých dohodnúť. Súd prihliadal na to, že rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti mal snahu výsluchom rodičov zisťovať praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti.
Súd rozhodol vychádzajúc z potrieb detí a nie z dôvodov postoja práv otca. Znalkyňa uviedla, že v súčasnej dobe mal. Tobias je otcom priamo systematicky programovaný proti matke, prejavujú sa u neho riziká dvojkoľajnosti výchovy, emočne je oslabený a zneurotizovaný. K otcovi má mal. Tobias vytvorený vzťah, no tento nie je úplne emočne zdravý, otcovi sa chce zapáčiť, jeho záujem a ocenenie je pre neho dôležité, ale ich citový vzťah je založený na nezrelých koaličných dohodách proti matke a povrchných luxusnejších zážitkoch. Aktuálny model striedania len prehlbuje jeho emočný nekľud, predrážďuje ho, chaotizuje sa u neho pocit bezpečia a domova, ktorý otec so svojím citovo nezrelším egocentrickejším a citovo nestálejším správaním viac oslabuje. Mal. Alan je emočne oslabený, čo vytvára vznik tzv. falošného self. Má vytvorené citové vzťahy k obom rodičom, oba vzťahy sú však emočne neisto organizované. Alan má svojho otca rád. Dieťa sa na otca aj na matku emočne neisto viaže, ak odmietne matku, získa lásku otca a opačne, čo ho emočne oslabuje a ohrozuje. U maloletého znalkyňa konštatovala tzv. rannú štrukturálnu emočnú poruchu, tzv. depresívnu fázu. Takýto spôsob organizácie vzťahov je do budúcnosti emočne patologický a rizikový. Otec s deťmi aktívne manipuluje, podporuje ich v neposlúchaní, do kontaktu s deťmi prenáša svoje nezvládnuté emočné pohnútky, ktoré sa navonok manifestujú ako podkopávanie autority matky a priame vytváranie dvojkoľajnosti výchovy. Tým sa jeho výchovný vplyv stáva rizikový pre ďalší vývin detí. Znalkyňa v závere znaleckého posudku striedavú osobnú starostlivosť rodičov nedoporučuje. Priaznivý postoj k forme striedavej starostlivosti má iba otec, ktorý však nevedel presne špecifikovať kde a v akých podmienkach sa starostlivosť bude realizovať, spôsob fungovania s deťmi je voľný, flexibilný, riadi sa skôr pohnútkami detí, než jeho zrelou a premyslenou koncepciou. Rodičia spolu nespolupracujú. Otec jedná autokraticky, presadzuje svoje predstavy, spolupráca je minimálna. Znalkyňa u otca zistila mentálnu nepružnosť, u matky zistila absolútnu neochotu k flexibilite, ktorá sa spája s osobou otca mal. detí. Komunikácia medzi rodičmi je averzívna, najmä na strane matky boli zistené otvorené prestupovanie hostility do prejavu a u otca pasívne agresívne prejavy. Deti sú zaťahované do sporu, najmä zo strany otca a manipulované vo svojich stanoviskách, a teda priamo zneužívané v konflikte rodičov. Znalkyňa doporučila zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a stretávanie s otcom upraviť každý párny kalendárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú nepárnu stredu na dve hodiny podľa aktuálneho rozvrhu, resp. dohody rodičov.
Súd má za to, že je v záujme mal. detí , aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Súd dospel k záveru, že nateraz nie je možné toto všetko deťom zabezpečiť práve ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd poukazuje na to, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a to medzi sebou navzájom a nie prostredníctvom ich detí spoliehajúc sa , že bude druhého rodiča informovať
- to je ďalším dôvodom, pre ktorý striedava starostlivosť nie je vhodná. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov, stanovisko znalkyne a vyššie uvedené skutočnosti / model striedania na základe dohody rodičov prehlbuje ich emočný nekľud, chaotizuje pocit bezpečia domova, deti sa neustále striedajú medzi 2
výchovnými prostrediami, avšak vnútorne a v prejave sú emočne dráždivé, oslabené / súd zveril mal. S. D. A.. XX.XX.XXXX a mal. Y. D., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Súd apeluje na rodičov maloletého, aby korigovali svoju zvýšenú impulzivitu, vyhli sa konfliktnej situácii, aby odovzdávanie detí nebolo sprevádzané vzájomnou výmenou názorov, prípadne vzájomným sa osočovaním rodičmi.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Súd mal za preukázané, že matka je vedená v evidencii nezamestnaných, otec jej prispieva na výživu detí sumou 250 Eur, má príjem na hranici životného minima. Na druhej strane otec mal. detí podniká, priznal mesačný príjem od 500 do 1.000 Eur, uviedol, že je ochotný prispievať na deti sumou 200 Eur mesačne na obe deti, pričom v súčasnosti platí na deti 250 Eur. Bol mu priznaný starobný dôchodok od 17.06.2015 vo výške 570 Eur mesačne. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplývajú príjmy vo výške 26.442,32 Eur, výdavky vo výške 20.632,40 Eur, základ dane vo výške 5.818,92 Eur; z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplývajú príjmy vo výške 38.753,47 Eur, výdavky vo výške 33.953,12 Eur a základ dane vo výške 4.800,35 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 spoločnosti T. X..H..E.., vyplýva daňová strata mínus 9.393,65 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov 129.528,03 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 13.8921,68 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 spoločnosti T. X..H..E.., vyplýva súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 54.315,76 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 52.218,63 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 2.097,13 Eur. Otec maloletých detí má teda stabilný príjem z podnikania a starobného dôchodku, matka maloletých detí dosahuje príjem na hranici životného minima.
Súd v súvislosti s námietkami otca uvádzanými v priebehu konania poukazuje na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodiča vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy, k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a možnosti vedúce k uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Je nutné uviesť, že ako účastník konania otec v priebehu konania uvádza, že nemal problémy zabezpečiť po finančnej stránke rodinu. Je nutné uviesť, že ako účastník konania má zákonom stanovenú povinnosť pred súdom vypovedať pravdu a nič nezamlčovať (§ 131 ods. 1 O.s.p.) o tom bol prvostupňovým súdom poučený. V posudzovanej právnej veci je tak významné, že otec v priebehu konania pred súdom 1. stupňa prejavil svoju vôľu a tvrdil, že bolo v jeho schopnostiach zabezpečiť finančne rodinu. Súd tak pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal aj z tohto prejavu vôle otca mal. detí a zhodnotil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné vo výške 150 Eur na mal. Tobiasa a 100 Eur na mal. Alana. Je nutné uviesť, že súd nevychádzal len z príjmov, ale prihliadol aj na jeho majetkové pomery, skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľností. Otec síce v konaní deklaroval nižší príjem, možno však predpokladať, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je oveľa vyšší, vzhľadom na jeho mesačné výdavky, schopnosť splácať výdavky, ktoré v priebehu konania deklaroval. Bolo tak isto preukázané, že jeho životná úroveň nezodpovedá pomerom, ktoré deklaroval. Súd má za to, že výživné aké určil je primerané, vzhľadom na vek a odôvodnené potreby mal. detí a vzhľadom na možnosti a schopnosti otca mal. detí.
Súd sa vyporiadal aj s úpravou styku otca s deťmi, ktorý upravil počas párneho týždňa každú stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod.; každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod . Súd pri úprave styku prihliadal v prvom rade na záujem mal. detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Na druhej strane prihliadal na to, že obaja rodičia majú nie len povinnosti ( či starať sa o dieťa alebo platiť výživné), ale i právo podieľať sa osobne na výchove dieťaťa, stretávať sa s maloletou. Toto svoje právo ale rodičia nemôžu uplatňovať bez toho, aby brali ohľad na psychický a zdravý duševný vývoj dieťaťa. V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave styku vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, vyjadrenia dieťaťa ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpal súd podklad pre svoje rozhodnutie. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že hlavný problém je ani nie tak v styku ako v absencii komunikácie medzi rodičmi a doposiaľ v nevyrovnaní sa s vzájomným rozchodom zo strany otca. V danom prípade súd upravil styk otca s deťmi čo v najširšom rozsahu, ktorý mu dokonale umožní rozvíjať svoj vzťah s deťmi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.