Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/499/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 175,- eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 663,84 eur, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX 15050/2011. Po začatí exekúcie mal žalobca v procesnom postavení oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej len exekučný súd), o zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nemal rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 SR. Žalobca sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 27.5.2010, o zmene súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom a to vo výške 70,- eur ( správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur (administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, ne publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde) a 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu 175,- eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní pri zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje

sumu 663,84 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal vystaviť oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 663,84 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej veci mal byť exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 372 dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia , písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 21.7.2014, poukázal na zmätočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012, boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa 17.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa , preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie , ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnený ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Žalovaný poukázal na ust. , Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho

exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora k pôvodnému exekútorovi, čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na , v znení účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období, v ktorom mu mala uplynúť 30-dňová lehota, pred dňom 23.04.2009. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania, pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal žalovaný na ustanovenie , v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je okrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému, a administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 663,84 eur, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na Judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú osobitné vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu požaduje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 30.9.2015, sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní mailovým podaním zo dňa 24.9.2015 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že predložil súdu stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby spolu so znaleckým posudkom 1/2014, ktorý tiež zaslal súdu

v kópii v elektronickej podobe s tým, že originál sa nachádza na tunajšom súde pod Spr 339/14, a ktorý posudok preukazuje výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nenavrhoval vo veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a mal za to, že fyzická účasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní vzhľadom k predloženým dôkazom nie je potrebná, a preto súhlasil s tým, aby súd prejednal vec aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 25.9.2015 s tým, že ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez jeho účasti, plne sa pridržiaval písomných vyjadrení a požiadal na zaslanie zápisnice z pojednávania na mailovú adresu povereného zástupcu žalovaného.

Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalovaného, znaleckými posudkami č. 1/2013 a 1/2014, zaevidovaním týchto znaleckých posudkov pod Spr tunajšieho súdu, vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku č. 1/2014, Stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného k obsahu žaloby, exekučným spisom OS Komárno č. k. a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. k. , súd zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.6.2005 v advokátskej kancelárii JUDr. Martina Máčaja, advokáta so sídlom v Bratislave proti povinnému F. G., bytom W. XXX/XX, B., exekučným titulom bola Zmluva o úvere č. 4180430 zo dňa 26.10.2004 a oprávnený vymáhal pohľadávku vo výške 25.200,- Sk s príslušenstvom a žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podala na základe návrhu oprávneného súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňárová na Okresnom súde Komárno dňa 30.6.2005 a Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2005. Oprávnený podal dňa 25.05.2009 na exekučný súd návrh na zmenu exekútora a navrhoval, aby vykonaním exekúcie bol poverený Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Ďalej z exekučného spisu bolo preukázané, že pôvodná súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňárová zaslala tomuto súdu pôvodný exekučný spis č. k. EX 458/05 a zároveň si vyčíslila trovy exekúcie. Exekučný súd dňa 27.5.2010 rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora oprávneného tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, uznesením pod č. k. -15, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2011. Dňa 17.8.2011 bolo doručené exekučnému súdu vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnou exekútorkou Mgr. Katarínou Baňárovou z dôvodu, že došlo v exekučnom konaní k zmene súdneho exekútora a podaním zo dňa 1.10.2013 doručený exekučnému súdu dňa 15.10.2013 súdny exekútor požiadal o zaslanie originálu poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd zaslal originál poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 17.10.2013, ktorý si súdny exekútor prevzal dňa 4.11.2013 s tým, že exekúcia ešte nie je skončená.

Podľa ustanovenia , bod 1. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej „“), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 4. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia a , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa ustanovenia , veta prvá, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 2, ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č. 858/2006 Z. z., a ďalších, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. d) ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č. 858/2006 Z. z., a ďalších, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d) vykonateľných rozhodnutí, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7, ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č. 858/2006 Z. z., oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8, ExP, v znení platnom od 01.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1, ExP, konania začaté pred 1. septembrom 2005, sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2, ExP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a , § 145 ods. 1, sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Žalobca v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať a predložil ich ako listinný dôkaz. Ide o znalecký posudok č. 1/2013, vypracovaný znalcom Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., zo dňa 24.06.2013, ktorým bola zodpovedaná otázka zadávateľa, teda žalobcu tak, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú, alebo odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1. júlu 2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní (označený znalecký posudok).

Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so sídlom v Bratislave zo dňa 17.01.2014, ktorý bol zaevidovaný pod Spr č. 339/2014 tunajšieho súdu, ním bola daná odpoveď na otázku zadávateľa- žalobcu o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi, a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konania, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP, pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, a preto ju v plnom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je osobitným zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (Ústavný - a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( - ), a (č. - ) upravuje podmienky a spôsoby náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.

Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody, alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za škodu a to: zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní, alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7), a tiež na rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe ( § 8). Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“, nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorá sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcim predpokladom pre vznik zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu (priamej), príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočíva v tom, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní platila 30 dňová zákonná lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov, a či žalobcovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 8 ExP, účinného v čase exekučného konania, ako aj s poukazom na obsah pripojeného exekučného spisu dospel súd k takému skutkovému záveru, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Týmto konaní exekučného súdu došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu, keďže existovala zákonná lehota na rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní o zmene exekútora, v ktorej lehote exekučný súd nevydal rozhodnutie, teda zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca v danej právnej veci však nepreukázal ostatné dva zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona, a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, a nepreukázal, že medzi konaním vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, keďže dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený. V danom prípade si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a nepreukázal splnenie týchto ostatných dvoch zákonných predpokladov. Tvrdenia žalobcu o vzniku škody vo výške 175,- eur predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, v období medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o tejto žiadosti, za správu pohľadávky cez pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, na udržanie a správu tohto systému, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, súd považuje za účelové (s poukazom na predmet činnosti žalobcu), a za nepreukázané tvrdenia žalobcu. Za daného skutkového stavu potom nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaní exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu z dôvodov ním uvedených.

Vychádzajúc z uvedeného potom súd následne posudzoval, či konanie exekučného súdu, nevykazovalo žalobcom tvrdení zbytočné prieťahy, resp. či jeho postup treba považovať za nesprávny úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsobom akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v článku 48 ods. 2 SR, je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR č. k. ). Ustanovenie zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“, a to súdom samostatne. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je (ale) možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí (podaných žalobcom na postup exekučného súdu) i vzhľadom k jeho možnostiam.

Rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora vydané v čase vyššie uvedenom nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy (so stavom právnej neistoty žalobcu až dôsledkom vzniku škody), s poukazom na skutočnosť, že v rozhodnom období žalobca ako oprávnený podal v množstve exekučných vecí návrh na zmenu exekútora v osobe JUDr. Rudolfa Krutého, napriek vedomosti o tej skutočnosti, že tento ako bývalý zamestnanec oprávneného je v exekučnom konaní vylúčený podľa § 30 ods. 1 ExP, keď i Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 13.04.2011, konštatoval nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného, ako aj s poukazom na činnosť

exekučného súdu, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia v exekučnej veci. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol preukázaný základ uplatneného právneho nároku, súd sa ďalej nezaoberal ostatnými zákonnými predpokladmi uplatneného právneho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V , veta práva je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon, však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje . Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na návrhu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie vety prvej neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenia ), a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia veta prvá , ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa a nasledujúci .

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,84 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal oneskorene rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009, pričom o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno, č. k. -15 zo dňa 27.5.2010, keď súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2011 a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý obdržal originál poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.11.2013. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle a nasledujúcich , súd poukazuje, že v zmysle vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 17.09.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci samej a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 30.9.2015, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 7.6.2005, na posúdenie veci bolo potrebné použiť ustanovenie § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2, písm. d) ExP, v znení po 31.8.2005.

Je nepochybné, že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nebola dodržaná, pretože exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2005 a až 25.5.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom už od 9.7.2005 mal vedomosť o tom, kto bol poverený vykonaním exekúcie. Potom exekučný súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, a exekútor zaslal súdu svoje stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora, a súd o tejto zmene rozhodol dňa 27.5.2010 uznesením č. k. -15.

V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, a preto v súvislosti s nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody a ani nemajetkovej ujmy žalobcovi, čím nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia škody.

Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil.

Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07.05.2013, sp. zn. -75).

Čo sa týka znaleckých posudkov č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať žalobca, a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013, rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, v práve Európskej únie. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadnou sťažnosťou u predsedu okresného súdu, prípadne inými písomnými námietkami, jednoducho po vydaní poverenia táto exekúcia naďalej prebiehala, v súlade s exekučným titulom, bola ukončená vrátením poverenia súdnym exekútorom, a preto nie je na mieste si uplatňovať pri takom množstve žiadostí o udelenie poverenia žalobcom náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie takýchto náhrad, jednak v súlade s , ako aj v súlade s .

Ďalší znalecký posudok č. 1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Na základe uvedeného exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora konal priebežne, a nebol preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený ani predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Splnený tak nemôže byť, ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani škoda zistené neboli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého

stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.