Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/31/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: Lörincz, spol s r.o., Zvolenská 15, Bratislava, IČO: 35693894, zast. JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom s miestom výkonu advokácie Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: CAGNETTI S.R.L., so sídlom Via Cremona 27/29, 63084 Folignano, Talianska republika, IČ: 02128470446, zast. Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Súd žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 23.02.2022, domáha voči žalovanému vydania európskeho platobného rozkazu na zaplatenia sumy 15.000 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia preddavku vo výške 15.000 eur v zmysle faktúry č. 51/P zo dňa 30.11.2020.

2. Dňa 07.04.2022 vydal tunajší súd pod sp. zn. európsky platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur s príslušenstvom a trovy konania. Uvedený platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 19.05.2022.

3. Žalovaný dňa 14.06.2022 doručil súdu v lehote odpor proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom namietal nedostatok právomoci slovenského súdu a to z nasledovných dôvodov: žalobca v návrhu žiada o zaplatenie preddavku vo výške 15.000 eur, ktorý žalobca v postavení kupujúceho uhradil bankovým prevodom, čím pro forma uhradil faktúru č. 51/P zo dňa 30.11.2020, vystavenú žalovaným na základe emailovej ponuky. Medzi sporovými stranami tak dňom úhrady preddavku vznikla zmluva o predaji mramorových dosiek. Následne dňa 27.07.2021 žalobca doručil žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.05.2021 a následne požadoval vrátenie preddavku. Žalovaný namietal, že konajúci súd resp. súdy slovenskej republiky nemajú právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. Európsky platobný rozkaz bol vydaný na základe Nariadenia č. 1896/2006, pričom čl. 6 Nariadenia 1896/2006 stanovuje, že pre účely aplikácie tohto nariadenia sa príslušnosť určuje v súlade s platnými pravidlami komunitárneho práva, najmä s nariadením č. 44/2001. Predmetné nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o súdnej pôsobnosti, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach bolo od 10.01.2015 nahradené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Navrhovateľ a odporca sa žiadnym spôsobom nedohodli na voľbe príslušného súdu. Z toho dôvodu musí byť príslušný súd určený podľa pravidiel Nariadenia č. 1215/2012. Na základe čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, ak Nariadenie č. 1215/2012 neustanovuje inak. Na základe čl. 7 ods. 1

písm. a) a b) Nariadenia 1215/2012 osoba s bydliskom na území členského štátu môže byť v zmluvných veciach žalovaná na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Ak ide o predaj tovaru, je miestom zmluvného plnenia miesto v členskom

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.08.2022 uviedol, že svoj nárok- pohľadávku a právomoc súdu už pri podaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu odvodzoval od charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania - od spotrebiteľskej zmluvy v zmysle čl. 18 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012.

5. Podľa (ďalej ), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa a ak je odpor podaný v určenej lehote, súd nariadi pojednávanie; to neplatí, ak žalobca požiadal o ukončenie konania. Na rozhodnutie o odpore je príslušný súd, ktorý európsky platobný rozkaz vydal.

10. Podľa druhej vety SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

11. V súvislosti s citovaným článkom SR, je na posúdenie právomoci súdu v prejednávanej veci potrebné vychádzať z ustanovení NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia“).

12. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

13. Podľa oddielu 2, článku 7, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:

a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a); 14. Žalovaný vo svojom odpore proti európskemu platobnému rozkazu zo dňa 14.6.2022 namietal nedostatok právomoci súdu. Žalovaný má za to, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že k dodaniu tovaru má dôjsť na území Talianska (ako je uvedené v objednávke žalovaného). Z týchto dôvodov spor musí byť prejednaný a rozhodnutý pred príslušným súdom Talianskej republiky a slovenský súd je povinný konanie bez ďalšieho zastaviť. 15. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku právomoci súdu SR. Prednostne sa zaoberal tým, či má vo veci právomoc konať a rozhodnúť teda skúmal, či strany sporu uzavreli dohodu podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, podľa ktorého ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca ( kupujúci) a žalovaný ( predávajúci) sa žiadnym spôsobom nedohodli na voľbe príslušného súdu, teda medzi

stranami sporu nebola uzavretá osobitná písomná zmluva. Žalovaný mal realizovať dodávku tovaru- mramorové dosky na základe úhrady preddavku žalobcom v zmysle faktúry č. 51/P zo dňa 30.11.2020, vystavenú žalovaným na základe písomnej ponuky tak, že k odovzdaniu tovaru pre žalobcu podľa faktúry malo dôjsť na adrese mesto Verona, Taliansko. V konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá osobitná dohoda, že k dodaniu tovaru má dôjsť na území Talianska a takýmto dôkazom nie je podľa súdu ani skutočnosť, že v ponuke žalovaného, je uvedená adresa: Verona, Taliansko. Skutočnosť, že žalobca akceptoval ponuku žalovaného zaplatením preddavku v zmysle ponuky žalovaného, by bolo podľa súdu podstatné pre určenie právomoci súdu podľa čl. 7 písm. b), oddielu 2 nariadenia Brusel I., v tom prípade ak by sa miesto plnenia nachádzalo na území Slovenskej republiky, teda miesto, kde sa tovar reálne dodal alebo mal dodať. 16. V zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia je daná právomoc súdov toho členského štátu, v ktorom má svoje sídlo žalovaný, t.j. v danom prípade Talianska republika. V posudzovanom prípade mal okresný súd za to, že neboli dané podmienky výlučnej právomoci, nedošlo k dohode strán o voľbe právomoci, ani nejde o vec týkajúcu sa poistenia, spotrebiteľskej ani pracovnej zmluvy. Na daný prípad sa nevzťahuje ani právomoc podľa čl. 7 písm. b), oddielu 2 nariadenia Brusel I, keďže aj z faktúry č. 51/P vyplýva, že miestom plnenia záväzku zo Zmluvy malo byť mesto Verona, Talianko. Právomoc podľa čl. 7 písm. b) oddielu 2 Brusel I by bola založený v prípade ak miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať bolo dohodnuté na území Slovenskej republiky. 17. Ohľadom námietky žalobcu, že je daná obligatórna právomoc slovenských súdov z dôvodu, že v prípade žalobcu sa jedná o spotrebiteľa, súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Obligatórna právomoc (Čl. 10 až 23 Nariadenia Brusel Ia) sa vzťahuje na prípady, keď jedna strana je v slabšej vyjednávacej pozícii (oblasť poistenia, zmluvy so spotrebiteľmi, individuálne pracovné zmluvy). Nariadenie v Čl. 17 špecifikuje, na ktoré spotrebiteľské zmluvy sa vzťahuje. V prípade obligatórnej právomoci sa slabšej strane poskytujú výhody, napr. má na výber, či bude žalovať v mieste bydliska žalovaného alebo v mieste svojho bydliska (resp. pri pracovných zmluvách: kde prácu vykonával). Pokiaľ žalobca namietal postavenie žalobcu v pozícii spotrebiteľa, pričom ohľadom toho tvrdenia neuviedol žiadne ďalšie argumenty na podporu tohto tvrdenia, súd poukazuje na charakter záväzkového vzťahu medzi žalovaným - obchodnou spoločnosťou a žalobcom - taktiež obchodnou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, preto nemožno aplikovať na daný prípad právne predpisy upravujúce práva spotrebiteľa. Predmet konania sa jednoznačne týka jeho podnikateľskej činnosti ako aj podnikateľskej činnosti dlžníka. Článok 17 Naradenia Brusel Ia ako podmienku pre výlučnú právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv stanovuje, že sa musí jednať o vec týkajúcu sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania. 18. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci súdu na konanie je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súčasne súd konanie v súlade s zastavil.

19. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V predmetnej veci prišlo k zastaveniu konania v dôsledku nedostatku právomoci súdu, teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.