Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-186-2014.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/186/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne N. C., K. XXX, proti žalovaným 1) T.. T. E., K. XXX, X) B. A., C., C.. G. X, X) T. E., K. XXX, X) T.. K. E., C., I. Ú. XX, X) T.. Ľ. E.U., C., I. X Q. X) N. E., K. XXX, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9C/191/2008-73 zo 17.9.2013 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol čoho sa žalobkyňa žalobou podanou 23.12.2008, na jeho výzvu doplnenou 11.3.2010 domáhala a čím ju odôvodnila a, čo navrhovali žalovaní v konaní. Ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou z 21.6.2006, kúpnou zmluvou z 29.11.2006, LV č.XXXX C.. Ú.. K., L. Č..XXX C.. Ú.. K., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav: Zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že v čase, keď bola žalobkyňa spoluvlastníčkou nehnuteľností - parc.č.585 a 586 v podiele 64/1280 zapísanom pod B6, pôvodne zapísaných na LV č.XXX, teraz na LV č.1166, k. ú. K., došlo k nezákonnému prevodu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov na žalovaného 2, a to kúpnou zmluvou z 21.6.2006. Potvrdil, že v čase podania žaloby žalobkyňa už nebola podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Následne došlo znovu k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX - parc.č.585 a 586, a to zmluvou V 443/10 z 14.4.2010, na základe ktorej sa stala opätovne podielovou spoluvlastníčkou parcely 585 a 586 v podiele 64/1280. K opätovnému prevodu predmetných nehnuteľností došlo - podľa jej zástupcu - práve preto, aby nikto nemohol namietať, že nie je podielovou spoluvlastníčkou. Žiadal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Z výpovede žalovaného 1 bolo zistené, že v čase, keď predali svoje spoluvlastnícke podiely na LV č.XXXX C.. Ú.. K., nikto z ostatných spoluvlastníkov uvedených na LV č.XXXX nemal záujem o odkúpenie ich podielov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že sama žalobkyňa o pár mesiacov neskôr predala svoj podiel, rovnako urobili aj ďalší spoluvlastníci. Žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - parc.č.585 o výmere 339 m2 - orná pôda a parc.č.586 o výmere 1670 m2 - orná pôda, v podiele 64/1280 pod B6, pôvodne zapísaných na LV č.XXX C.. Ú.. K.. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej 29.11.2006 je zrejmé, že tento spoluvlastnícky podiel ako predávajúca odpredala Renáte Nečasovej, nar.6.11.1972, ako kupujúcej. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol účinnosť 20.12.2006. Zo žaloby vyplýva, že svoj nárok uplatnila 23.12.2008. Citujúc znenie § 40a a § 140 O. z. uzavrel: Z cit. zák. ust. vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Z uvedeného hmotnoprávneho ust. preto treba aj vyvodiť, kto je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Čo sa týka uvedenej veci, aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu bude len ten, kto je spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností a zároveň iný podielový spoluvlastník prevádza
svoj podiel a neponúkol mu ho na predaj. Aj v prípade, že podielový spoluvlastník má aktívnu legitimáciu za predpokladu, že mu ostatní podieloví spoluvlastníci neponúkli na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel, uvedenú aktívnu legitimáciu stratí v prípade, ak prestal byť podielovým spoluvlastníkom, napr. z dôvodu, že aj on svoj spoluvlastnícky podiel previedol. V takom prípade sa jeho aktívna legitimácia vo vzťahu k bývalým spoluvlastníkom neobnoví ani za predpokladu, že sa opätovne stane podielovým spoluvlastníkom, napr. kúpou a p. O takýto prípad ide aj v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa síce bola podielovou spoluvlastníčkou parc.č.585 o výmere 339 m2 - orná pôda a č.586 o výmere 1670 m2 - orná pôda, v podiele 64/1280 pod B6, zapísaných na LV č.XXXX C.. Ú.. K., a žalovaní ako podieloví spoluvlastníci previedli svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ktorý jej predtým neponúkli. Za takejto situácie jej vznikla aktívna legitimácia domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Túto aktívnu legitimáciu však stratila, resp. jej zanikla, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade jej podielového spoluvlastníckeho práva v prospech kupujúcej R. Nečasovej, a to na základe kúpnej zmluvy z 29.11.2006. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený správou katastra 20.12.2006. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že sa opätovne stala podielovou spoluvlastníčkou sporných parciel reg. „E“ katastra nehnuteľností (ďalej len KN) č.585 a 586 k. ú. K.. „Je tomu“ tak preto, že v tomto prípade sa predkupné právo neobnovuje vo vzťahu k pôvodným podielovým spoluvlastníkom, ale vzniká vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, ktorí v čase znovunadobudnutia jej spoluvlastníckeho podielu boli vedení ako podieloví spoluvlastníci v KN na LV č.XXXX C.. Ú.. K.. Aktívna legitimácia účastníka v spore vyplýva z hmotného práva a musí trvať nielen v čase začatia konania, ale aj počas celého konania. Ak účastníkovi zanikne aktívna vecná legitimácia v spore, súd v dôsledku toho žalobu zamietne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa už v čase podania žaloby nebola aktívne vecne legitimovaná v spore, v ktorom sa domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, lebo jej aktívna legitimácia zanikla už pred podaním žaloby (23.12.2008) v dôsledku odpredaja jej spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy z 29.11.2006. Pokiaľ žalobkyňa vychádzala z iného právneho názoru, treba považovať jej názor za nesprávny, a teda z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol. Napokon, citujúc znenie § 142 ods.1 O. s. p., uviedol, že žalobkyňa, ktorá žiadala priznať trovy konania, nebola úspešná, žalovaní boli v konaní úspešní, ale nakoľko si trovy konania neuplatnili, trovy konania im nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok, v súlade s § 221 ods.1 písm. h) O. s. p., zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, nakoľko v danom prípade súd nesprávne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Ako dôvody odvolania uviedla odvolateľka nasledovné. Nie je pravdou skutočnosť uvedená súdom v dôvodovej časti, podľa ktorej súd berie do úvahy výpoveď žalovaného v 1.rade, ktorý uviedol, že v čase, keď došlo k odpredaju spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č.XXXX Z. C.. Ú.. K. nikto z ostatných spoluvlastníkov zapísaných v cit. LV nemal záujem o odkúpenie ich podielov. Toto tvrdenie je vyvrátené v samotnej žalobe, v ktorej uvádza, že v danom prípade, keďže žalovaní v 1.rade a 3.-7.rade jej neponúkli na predaj svoje spoluvlastnícke podiely, čím došlo k porušeniu § 140 O. z., v zmysle ktorého mala ako podielová spoluvlastníčka prevádzaných spoluvlastníckych podielov predkupné právo, nakoľko tento prevod nebol uskutočnený medzi osobami blízkymi podľa § 116 a § 117 O. z. Taktiež právne neobstojí tvrdenie súdu, že v zmysle § 40a O. z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49 a ostatných ust. O. z. považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Následne súd bral do úvahy, že sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, čím pravdepodobne mal na mysli skutočnosť, že sa domáhala neplatnosť právneho úkonu a mala si ju spôsobiť sama, keďže následne previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu
- R. Nečasovú kúpnou zmluvou z 20.12.2006. V prípade napadnutej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu § 140 O. z., keďže žalovaní previedli svoje spoluvlastnícke podiely bez toho, aby v rámci predkupného práva jej tieto spoluvlastnícke podiely ponúkli, keďže v prípade prevodu sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami tak, ako to stanovuje § 116 a §117 O. z. Má zato, že súd nesprávne postupoval, keď žalobu zamietol z dôvodu, že nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, keďže - podľa súdu - je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu len ten, kto je spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností a zároveň iný podielový spoluvlastník prevádza svoj podiel a neponúkol mu ho na predaj. V čase uzavretia kúpnej zmluvy 21.6.2006 bola podielovou spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a žalobu na neplatnosť právneho úkonu - cit. kúpnej zmluvy podala v zák. stanovenej 3 ročnej lehote. Túto skutočnosť uvádza aj súd, podľa ktorého je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy ten, kto je spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností, pričom bola v čase podania žaloby a následne aj od 14.4.2010 opätovne podielovou spoluvlastníckou prevádzaných nehnuteľností. V žiadnom prípade § 140 O. z., ani ostatné ust. nestanovujú, že aktívne legitimovaní
na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy pri ktorej došlo k porušeniu § 140 O. z. môžu byť len tí podieloví spoluvlastníci, ktorí sú v zák. stanovenej 3 ročnej lehote podieloví spoluvlastníci prevádzaných nehnuteľností. V jej prípade nedošlo k zániku jej predkupného práva, keďže zánik je možný len u predkupného práva dojednaného ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve podľa § 605 O. z. a v žiadnej kúpnej zmluve k takémuto dojednaniu nedošlo. Z toho jasne vyplýva, že aj keď previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu kúpnou zmluvou z 20.12.2006 a následne 23.12.2008 podala žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.6.2006, jej predkupné právo nezaniklo, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej lehote a bolo ňou preukázané porušenie § 140 O. z. Podľa § 140 O. z. je pojmovo (a logicky) nemožný zánik predkupného práva za trvania podielového spoluvlastníctva k veci, a toto právo ostáva aj voči novému spoluvlastníkovi. Následne sa opätovne stala novým podielovým spoluvlastníkom, po uzavretí kúpnej zmluvy zo 14.4.2010. Tak zo samotnej žaloby, a následne aj z obsahu tohto odvolania, nie je možné vyvodiť, že aktívnu legitimáciu stratila, resp. že jej zanikla 29.11.2006 pri jej podpise kúpnej zmluvy, ktorou odpredala svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený 20.12.2006. Tiež namieta skutočnosť, že v prípade, ak súd argumentuje pri zamietnutí žaloby tým, že ako žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná, tak na základe tejto skutočnosti mal súd konanie zastaviť už v čase podania žaloby, keďže v danom prípade sa jedná o súdny spor vedený súdom na základe žaloby ešte z 23.12.2008. Od podania žaloby súd vykonal niekoľko úkonov, predovšetkým vydal niekoľko uznesení upravujúcich proces celého súdneho sporu, vyzýval účastníkov sporu k upresneniam samotnej žaloby, avšak ani v jednom prípade sa nezmienil o tom, že nie je v tomto spore aktívne legitimovaná. Podľa § 103 O. s. p. súd kedykoľvek počas súdneho konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci, t. z. či sú splnené podmienky konania. Ani v jednom prípade sa súd nezaoberal skutočnosťou, že v tomto spore počas obdobia 5 rokov nie je aktívne legitimovaná. Na základe týchto dôvodov žiadala postupovať v prípade rozhodovania o podanom odvolaní v intenciách § 221 ods.1 písm. h O. s. p., podľa ktorého navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., a zistil, že, nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok, podľa § 221 ods.1 písm.h),ods.2 O. s. p., zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Právny názor, z ktorého súd vychádzal nemá oporu v žiadnom, na prejednávanú vec sa vzťahujúcom, ust. O. z. Rozhodujúci je stav, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou ďalší spoluvlastník porušil jej právo, vyplývajúce z § 140 O. z., bola spoluvlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti, lebo práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu a skutočnosť, že po uzavretí takej kúpnej zmluvy svoj spoluvlastnícky podiel platne previedla na inú osobu, nemá nijaký právny význam a najmä nemá za následok stratu aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu. Povinnosťou súdu bude preto, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, vo veci opätovne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.). Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava, resp. SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.