Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/141/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky D. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na Č. ul. č. XX prechodne v P. na Q. ul. č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom v Košiciach na Užhorodskej ul. č. 21 doručovacia adresa Rastislavova 68 Košice proti odporcovi Ľ. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na J. ul. č. XX v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.12.2014 č.k. -50 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 322,50 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že návrh aj v tejto časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania na súde prvého stupňa právo.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 322,50 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 € mesačne od 1.4.2013 do 31.8.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.4.2013 do 31.8.2013 vo výške 150 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky doručeného súdu 31.10.2012 v spojení s podaním doručeným súdu 16.4.2013 a podaním doručeným súdu 3.7.2013, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností k mal. J. Z., nar. XX.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd otca zaviazal zaplatiť jej sumu 322,50 € z titulu uhradenia polovice nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a tiež, aby súd odporcu zaviazal prispievať na jej výživu 50 € mesačne, a to od septembra 2012 do septembra 2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého, teda odporcom nie sú v manželskom zväzku, približne dva mesiace pred narodením maloletého ukončili svoj partnerský vzťah a od toho času býva sama so svojou matkou, bratom aj mal. J. v podnájme. Odporca jej neprispieval na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom žiadnou sumou a taktiež jej neprispieval ani na výživu, prispieva iba na výživu maloletého od jeho narodenia mesačne sumou 50 €.

Konanie bolo vedené pod sp.zn. a uznesením z 9.5.2013 súd vylúčil návrh navrhovateľky na priznanie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a na určenie výživného od septembra 2012 do septembra 2014 na samostatné konanie (sp.zn. ).

Konajúci súd zistil, že navrhovateľke a odporcovi sa XX.X.XXXX narodil z mimomanželského zväzku mal. J. Z., pričom partnerský vzťah jeho rodičov sa skončil dva mesiace pred jeho narodením. Navrhovateľke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom vznikli nevyhnutné náklady najmä na oblečenie, vitamíny a drogériu, ktoré konkretizovala a vyčíslila nasledovne: tehotenské tričká 6 až 7 kusov v hodnote spolu 50 €, tehotenské nohavice - dvoje rifle a dvoje ľanové nohavice v hodnote spolu 100 €, tepláky 2 ks v hodnote spolu 40 €, tehotenská šaty 3 ks v hodnote spolu 100 €, tehotenská sukňa 2 ks v hodnote 20 €, tehotenské pásy dvojbalenie v hodnote 20 €, ortopedická obuv - šľapky, tenisky spolu v hodnote 75 €, tehotenské podprsenky 2 ks v hodnote spolu 40 €, spodné prádlo v hodnote 40 €, nočné košele 3 ks spolu 50 € + krém proti striám, olej proti striám po 20 € každý kus, vitamíny 10 €, kyselina listová 35 €. Navrhovateľka odôvodnila nákup tohto tehotenského oblečenia tým, že počas tehotenstva pribrala takmer 20 kg, na dôkaz čoho predložila súdu fotokópiu tehotenskej knižky, z ktorej vyplynulo, že jej váha na začiatku tehotenstva bola 58 kg a 30.7.2012, teda 18 dní pred pôrodom 76 kg. Preto bolo nevyhnutné, aby si zakúpila nové oblečenie, nakoľko do pôvodného sa nevedela obliecť. Navrhovateľka nepredložila však žiadne bločky, ktoré by preukazovali zakúpenie tehotenského oblečenia, nakoľko tvrdila, že v tom čase, kedy si toto oblečenie zakupovala, ešte bola v partnerskom vzťahu s odporcom, a teda nepredpokladala, že niekedy v budúcnosti si voči odporcovi bude takýmto návrhom musieť uplatniť náhradu časti týchto výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, vtedy netušila, že ich partnerský vzťah bude ukončený. Čo sa týka obuvi v hodnote 75 €, túto si zakúpila z dôvodu, že išlo o ortopedickú obuv, ktorú potrebovala, nakoľko jej počas tehotenstva opúchali nohy. Navrhovateľka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako promotérka príležitostne a zároveň bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. V čase podania návrhu na začatie konania bola na materskej dovolenke, pričom od júla 2012 do apríla 2013 poberala materskú vo výške 700 €, z dôvodu, že pred narodením dieťaťa si dobrovoľne priplácala nemocenské poistenie. Od 14.4.2013 príjem navrhovateľky pozostával len z prídavku na dieťa vo výške 23,10 € a rodičovského príspevku 199 € mesačne. Od 1.9.2013 sa zamestnala v spoločnosti Labaš s.r.o., kde pracuje ako predavačka - pokladníčka a jej príjem v roku 2013 bol 500 € brutto, v roku 2014 bola 4 mesiace práceneschopná, boli jej vyplácané len nemocenské dávky a jej priemerný mesačný príjem od júla 2014, kedy opätovne nastúpila do zamestnania po práceneschopnosti do októbra 2014 zo zamestnania bol 679 € brutto. Navrhovateľke bol pri narodení dieťaťa vyplatený príspevok vo výške 151,37 € a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa 678,49 € a uviedla, že tieto finančné prostriedky použila na nevyhnutné výdavky novorodenca a tiež z týchto finančných prostriedkov uhradila krstiny. V školskom roku 2014/ 2015 začala študovať na Technickej univerzite v Košiciach, Leteckej fakulte, kde navštevuje 1. ročník bakalárskeho štúdia, odbor riadenie leteckej dopravy - manažérstvo, za toto štúdium platí 550 € na školský rok. V čase podania návrhu bývala spolu s mal. J. v spoločnej domácnosti v prenajatom byte spolu s jej matkou a bratom a na úhrade nájmu sa podieľala vo výške 165 € mesačne. V januári 2014 sa navrhovateľka s dieťaťom a svojou matkou presťahovali do iného podnájmu, do 4-izbového bytu. Za celý byt platia nájomné 440 € mesačne vrátane úhrad spojených s užívaním bytu. Navrhovateľka z toho mesačne hradí viac ako polovicu, okolo 270 až 280 €. Do nového podnájmu sa musela presťahovať z dôvodu, že majiteľ bytu, v ktorom predtým bývali, byt predal v decembri 2013. Mesačné náklady navrhovateľky okrem nákladov na bývanie sú na telefón 35 €, internet 25 €, stravu 100 €, kozmetiku a drogériu 30 €, oblečenie 50 €. V osobnej starostlivosti má mal. J., o ktorého sa riadne stará a zo svojho príjmu uhrádza aj všetky nevyhnutné výdavky maloletého, pričom zo spisu vyplynulo, že tieto mesačné výdavky sú vo výške 330 € a odporca jej na výživu maloletého doposiaľ prispieva 50 € mesačne.

Odporca pracuje v Košickej záchranke ako záchranár, jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2012 bol 824 € brutto a za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 činil cca 966 € brutto. Od 1.9.2013 bol odporca v dôsledku úrazu práceneschopný až do 30.6.2014, kedy poberal iba nemocenské dávky vo výške cca 500 € mesačne. Od 1.7.2014 opätovne nastúpil do práce ako záchranár a jeho príjem za obdobie od júla 2014 do októbra 2014 činil v priemere cca 1.189 € brutto. Odporca spočiatku uvádzal, že si dokáže popri zamestnaní aj privyrobiť ako elektrikár, jeho príjmy z tejto činnosti boli nepravidelné. Na pojednávaní 30.10.2014, ako aj 2.12.2014 uviedol, že túto vedľajšiu pracovnú činnosť vykonáva len ako odplatu za nejakú inú prácu, ktorú pre neho niekto vykoná, resp. ak mu niekto s niečím pomôže, on sa mu týmto spôsobom revanšuje. Preto z tejto práce nemal žiaden príjem, navyše nemá ani oprávnenie vykonávať prácu elektrikára, pretože v roku 1988, kedy skončil strednú školu v odbore elektrikár, v uvedenom obore pracoval iba rok a pol. Existuje však vyhláška o vysokom a

nízkom napätí, ktorá upravuje podmienky výkonu tohto povolania a podľa tejto vyhlášky je potrebné každé tri roky chodiť na preskúšanie, na základe čoho vydá komisia potvrdenie, či dotyčný môže činnosť vykonávať. Vzhľadom na to, že na uvedenom preskúšaní nikdy nebol, nemá toho času oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti. V septembri 2013 mal úraz, kedy mal vykĺbené rameno, preto bol až do júla 2014 práceneschopný, s problémami môže pracovať v hlavnom pracovnom pomere a vlastne tieto zdravotné problémy mu neumožňujú, aby si popri zamestnaní privyrábal. Navyše práca záchranára je veľmi fyzicky a psychicky náročná. V školskom roku 2012/ 2013 študoval v 1. ročníku magisterského štúdia, následne v školskom roku 2013/ 2014 v 2. ročníku magisterského štúdia, kedy v júni 2014 toto štúdium ukončil titulom magister. Za štúdium platil 1.000 € ročne a išlo o štúdium v odbore verejné zdravotníctvo, na základe čoho má možnosť zamestnať sa napríklad na Úrade verejného zdravotníctva, kde by mohol vykonávať hygienické kontroly v prípade, ak by už fyzicky, resp. s pribúdajúcim vekom nemohol pracovať ako záchranár. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý nadobudol na základe vyporiadania BSM so svojou exmanželkou. Tento dom nadobudli s exmanželkou počas trvania manželstva od jeho rodičov. Na rekonštrukciu tohto domu dostali zo Štátneho fondu rozvoja bývania pôžičku a dom bolo potrebné zrekonštruovať do dvoch rokov od jej poskytnutia a skolaudovať, inak by príspevok museli vrátiť. Nakoľko sa v priebehu prebiehajúcej rekonštrukcie rozviedli, musel si vziať na vyporiadanie BSM hypotéku vo výške 1.200.000 Sk, aby mohol exmanželku vyplatiť a tiež ďalej spláca štátnu pôžičku. V tomto dome býva so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku a s bratom, ktorý je už toho času zamestnaný, takže na nákladoch na bývanie sa podieľajú spoločne. Výdavky odporcu pozostávajú z mesačných splátok úveru 284,86 €, ďalej nákladov na elektrinu 59,84 €, plyn 181 €, voda 46,51 €, odpad 7 €, na stravu vynaloží mesačne približne 150 až 200 € + ošatenie a hygienu asi 50 €. Na výživu mal. J. prispieva 50 € mesačne od septembra 2012, platí maloletému sporenie vrátane poistky 30 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Konajúci súd poukázal na rozsudok sp.zn. z 2.12.2014, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. J. v období od 18.9.2012 do 31.8.2013 169 € mesačne, v období od 1.9.2013 do 30.6.2014 80 € mesačne a od 1.7.2014 do budúcna 135 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 18.9.2012 do 30.11.2014 vo výške 2.076,50 € uložil otcovi zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého.

Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 3, § 75, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Aj keď odporca spočiatku trval na tom, že nie je ochotný navrhovateľke uhradiť polovicu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktoré si v konaní uplatnila, a to vo výške 322,50 € z dôvodu, že navrhovateľka o nákupe týchto vecí nemá bločky, resp. hodnoverné doklady preukazujúce, že si tieto veci skutočne zakúpila, súd dospel k záveru, že navrhovateľka napriek tomu, že dôkazy nepredložila, bola nútená zakúpiť si nové tehotenské oblečenie vzhľadom na to, že počas tehotenstva pribrala 20 kg, čo bolo jasne preukázané z tehotenskej knižky, a teda nemohla nosiť ošatenie, ktoré mala pred otehotnením. Vyjadril názor, že navrhovateľka si zakúpila primerané množstvo oblečenia a taktiež aj cena tohto oblečenia zodpovedá priemerným cenám na trhu, teda nejde o žiadne nadštandardné výdavky. Z uvedeného dôvodu uznal tieto náklady navrhovateľky na tehotenské oblečenie v celom rozsahu ako opodstatnené. Taktiež za opodstatnený považoval aj nákup ortopedickej obuvi tiež za primeranú trhovú cenu takýchto produktov vzhľadom na to, že navrhovateľka mala zdravotné problémy spočívajúce v opúchaní nôh. Pokiaľ ide o krém proti striám, olej proti striám, vitamíny a kyselinu listovú, mal za to, že aj tieto výdavky boli opodstatnené v súvislosti s prirodzenou starostlivosťou o telo a zdravie počas tehotenstva. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že celkové náklady, ktoré si navrhovateľka v konaní uplatnila, spojené s tehotenstvom a pôrodom sú opodstatnené, a preto odporcu zaviazal k náhrade polovice týchto nákladov, t.j. v sume 322,50 €, ktorú mu povolil zaplatiť v 30 dňovej lehote. Pokiaľ ide o výživné, priznal navrhovateľke voči odporcovi výživné 30 € mesačne od 1.4.2013 do 31.8.2013 a povinnosť platiť navrhovateľke toto výživné mal odporca vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka žiadala vo svojom návrhu, aby súd odporcu zaviazal platiť jej výživné vo výške 50 € od septembra 2012 do septembra 2014. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že 30 € mesačne počas uvedeného obdobia je primerané na úhradu výživy navrhovateľky, ktorá v období od júla 2012 do apríla 2013 poberala materskú vo výške 700 € a až od 14.4.2013 jej príjem pozostával len z prídavku na dieťa vo výške 23,10 € a rodičovského príspevku 199 € mesačne. Tento stav trval do 31.8.2013 a následne sa zamestnala od 1.9.2013, pričom z tejto činnosti mala riadny príjem a poberala zároveň aj rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Vzhľadom na to dospel k záveru, že povinnosť odporcu prispievať primerane na úhradu výživy navrhovateľky bola daná len v období od 1.4.2013 do

31.8.2013, preto jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Vzhľadom na to, že odporca navrhovateľke na výživu neprispieval, vzniklo za toto obdobie dlžné výživné, ktoré vyčíslil na sumu 150 € (30 x 5 mesiacov), ktoré uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. vzhľadom na to, že navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 322,50 € titulom úhrady niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa a a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh aj v tejto časti zamietol, alternatívne, aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že podmienkou priznania príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je existencia opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné výdavky v súvislosti s nákupom tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínom či liekov, pričom navrhovateľka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch. Vyjadril názor, že prírastok na váhe nie je sám o sebe spôsobom na preukázanie nákupu vecí, ktoré navrhovateľka uviedla. Je zrejmé, že navrhovateľka hodnoverne nepreukázala žiaden výdavok v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Okrem toho, ako sama uviedla, všetky výdavky vznikli v čase, keď žili partnerským životom a je teda samozrejmé, že jej na tieto veci prispieval, nakoľko bola nezamestnaná a nemala finančné prostriedky na zabezpečenie uvedeného množstva vecí. Vyjadril názor, že na náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom prispel v rámci svojich možností dostatočne počas trvania ich partnerského vzťahu, a to vo väčšej miere ako navrhovateľka.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Výroky rozsudku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v období od 1.4.2013 do 31.8.2013, dlžnom výživnom za uvedené obdobie, ako aj zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom.

Predpokladom pre priznanie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matke je preukázanie existencie a výšky nákladov, ktoré matke v tejto súvislosti vznikli, pričom táto dôkazná povinnosť postihuje oprávnenú matku, teda navrhovateľku. Konanie o nárokoch nevydatej matky je konaním sporovým, v ktorom platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. a . Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade však navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom v zmysle jej špecifikácie, pričom zároveň tvrdila, že uvedené náklady vznikli v čase, keď žila s odporcom v partnerskom vzťahu, teda doklady o nákupe si neodkladala. Navyše v uvedenom

období bola nezamestnaná, preto jej dôvody, pre ktoré nebola schopná preukázať tvrdené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom spochybňujú uplatnený nárok. Vzhľadom na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď vychádzal z domnelých, teda ničím neosvedčených nákladov navrhovateľky a jej návrhu v tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku tak, že návrh navrhovateľky aj v tejto časti zamietol, keďže hodnoverným spôsobom nepreukázala existenciu a výšku nákladov, ktoré jej mali v súvislosti s uplatneným nárokom vzniknúť a že odporca sa na týchto nákladoch nepodieľal.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V dôsledku zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodoval aj o trovách konania na súde prvého stupňa a v zmysle ust. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný a odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.