Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-88-2015.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/88/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: F. S. U., J.., so sídlom L. XX, Q., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: T. E., bytom P. XX/XXX, W., pre vymoženie 48,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 0Er/753/1999-62 zo dňa 16. januára 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a v druhom výroku pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, a to z pôvodne oprávnenej F. S. U., J., so sídlom L. XX, Q., IČO: XX XXX XXX na novú oprávnenú P. B., J...., so sídlom K. XX, Q., IČO: XX XXX XXX. Uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 57 ods.1, 2 Exekučného poriadku a tou skutočnosťou, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nenamieta žiadne okolnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie, alebo by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, resp. by boli dôvodmi uvedenými v § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Pohľadávka oprávnenej aj právny dôvod jej vzniku je jasne preukázaný. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení platnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (19.04.1999), právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Premlčanie je zánik nútenej vymáhateľnosti práva uplynutím lehoty bez toho, aby sa toto právo v premlčacej lehote vykonalo. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Premlčaná pohľadávka nezaniká, avšak zaniká právo oprávnenej osoby na jej nútené vymáhanie (v exekučnom konaní). V prípade, ak by oprávnený nepodal návrh na začatie exekúcie v zákonnej premlčacej dobe (v tomto prípade 3 roky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia), a povinný vznesie námietku premlčania, nie je možné v exekúcii, ktorá začala po uplynutí premlčacej doby, pokračovať. V posudzovanej exekučnej veci nedošlo k premlčaniu práva vymáhať pohľadávku z exekučného titulu vydaného dňa 20.10.1997 a právoplatného dňa 11.11.1997. Návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 19.04.1999. Keďže bol návrh podaný v 3-ročnej premlčacej lehote, je možné viesť exekúciu, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne súd uviedol, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Počas exekúcie teda premlčacia doba neplynie. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K/92/99-70 zo dňa 11.02.2000 mal súd preukázané, že predmetným uznesením bol na povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 92/99-441 zo dňa 29.07.2011 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Zo súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 19.04.1999, teda pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Začatie konkurzného konania je jedným zo zákonných dôvodov obmedzenia práva podať návrh na vykonanie exekúcie, ktoré je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. V prospech dosahovania účelu a cieľov konkurzného alebo v tom čase vyrovnávacieho konania (čl. 46 ods. 4 ústavy) je však toto právo do istej miery obmedzené. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní, k účinkom začatia konania na základe návrhu na konkurz patrí, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní, súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Vymáhaná pohľadávka bola prihlásená do konkurzného konania prihláškou zo dňa 15.03.2000 a uznaná správcom konkurznej podstaty, čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 8K/92/99-425 zo dňa 31.12.2010 o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu zverejnenej v OV 24B/2011.Podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Z citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že exekúcia na majetok povinného bola prerušená a po zrušení konkurzu možno v exekúcii pokračovať. Povinný súčasne navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdí, že nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci alebo práva, z ktorých by bolo možné nárok vymáhaný v exekučnom konaní uspokojiť. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného v prospech oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Pohľadávka oprávneného je v exekučnom konaní uspokojená z majetku povinného spôsobom určeným v Exekučnom poriadku. Spôsob výkonu exekúcie určí súdny exekútor. Povinný sa v nijakom prípade nemôže zbaviť povinnosti voči oprávnenému vymáhanej v exekučnom konaní len tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden exekvovateľný majetok. Skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí byť objektívne potvrdená aj šetrením vykonaným súdnym exekútorom. Súd uviedol, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), ako dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý povinný navrhuje vo svojom podaní, podanom na súde dňa 27.03.2013, nie je možné aplikovať, nakoľko toto sa stalo účinným dňa 01.02.2002 v zmysle novely Exekučného poriadku č. 32/2002 Z.z., a teda vzťahuje sa iba na exekučné konania, ktoré začali dňom 01.02.2002. Predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou citovaného ustanovenia (26.03.1999). Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného súd odôvodnil s poukazom na ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia konania, § 37 ods. 3 až 5, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v platnom znení, § 92 ods. 2, 3, § 251 ods. 4 O.s.p. a tou skutočnosťou, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2005 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo F. S. U., J.. na spoločnosť F., J.. a ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2006 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky z uvedenej spoločnosti na spoločnosť U.Proti tomuto uzneseniu, voči I. výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Podľa neho exekučný titul v predmetnej exekučnej veci nadobudol vykonateľnosť dňa 20.10.1997 a exekúcia sa začala 10.05.1999. Teraz sa píše rok 2014 (v čase podania odvolania - poznámka odvolacieho súdu) a exekúcia sa doposiaľ nevykonala, pretože na firmu povinného bol vyhlásený konkurz. V zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní malo byť toto exekučné konanie zastavené. Povinný ďalej poukázal na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. V tejto súvislosti poukázal na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 25, § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorých bolo možné právoplatné a vykonateľné rozhodnutia vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. V danom prípade táto lehota uplynula a preto podľa neho došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Preto žiadal exekúciu zastaviť.
Oprávnená sa k podanému odvolaniu povinného vyjadrila tak, že navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Poukázala na to, že v danej veci sa vymáha pohľadávka predpísaná exekučným titulom - platobným výmerom č. 5485/1997 zo dňa 20.10.1997 s právoplatnosťou dňa 11.11.1997 a vykonateľnosťou dňa 20.11.1997. exekučné konanie začalo 19.04.1999, t.j. v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti exekučného titulu. Dňom začatia exekučného konania premlčacia doba neplynula. Uvedená pohľadávka bola prihlásená do konkurzného konania prihláškou zo dňa 15.03.2000 a uznaná správcom konkurzného konania (uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.12.2010, č.k. 8K 92/99-425). Dodala, že keďže predmetná pohľadávka je vymáhaná v rámci exekučného konania, ktoré bolo len prerušené počas trvania konkurzu a táto pohľadávka bola aj prihlásená do samotného konkurzného konania , premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, teda námietka premlčania povinného je irelevantná. Ona nemá vedomosť o zániku práva priznaného predmetným rozhodnutím, pričom na výkon zdravotného poistenia a činnosť príslušnej zdravotnej poisťovne sa nevzťahujú predpisy zákona o sociálnom poistení a rovnako nemá vedomosť o nemajetnosti povinného, keďže vie o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného v iných exekučných veciach. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní povinným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam povinného dodáva nasledovné:
Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci podala dňa 19.04.1999 oprávnená - F. S. U. Q. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.453,- Sk (48,23 eur) na podklade exekučného titulu - platobného výmeru oprávnenej č. 5485/1997 zo dňa 20.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.1997 a vykonateľnosť dňa 20.11.1997 a ktorým bola povinnému podľa zákona č. 273/1994 Z.z. uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie za rok 1994 v sume 1.344,- Sk a penále v sume 109,- Sk za rok 1994 podľa § 34 ods. 2 zák. č. 7/1993 Z.z.. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 92/99-70 zo dňa 11.02.2000 (č.l. 37 spisu) bol po začatí exekučného konania podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyhlásený na povinného konkurz, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2011 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia (č.l. 40 spisu).
Pokiaľ ide o účinky vyhlásenia konkurzu na povinného, keď povinný namieta, že po vyhlásení konkurzu malo byť toto exekučné konanie zastavené, tieto sa spravujú zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého bol na povinného súdom konkurz vyhlásený. Uvedené platí napriek tomu, že tento zákon je už od 01.01.2006 nahradený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože zákon č. 7/2005 Z.z. v § 206 stanovil, že na konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. V tomto zmysle potom účinky vyhlásenia konkurzu na povinného vyplývajú z § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a patrí medzi ne aj prerušenie predmetného exekučného konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. Vyhlásenie konkurzu na povinného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní tak nemalo za následok zastavenie exekučného konania ale len jeho prerušenie. Potom zároveň podľa § 45 zákona č. 328/1991 Zb. platí, že zrušením konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu, teda v tomto prípade aj prerušenie tohto exekučného konania, a ďalej možno viesť exekučné konania pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, ktorá nebol v konkurznom konaní uspokojená.
Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky povinného, že uplynula premlčacia doba na vykonanie exekučného titulu podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, tak ani táto námietka povinného neobstojí. Predmetné právne predpisy v uvádzaných ustanoveniach stanovujú, že rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie (podľa zákona č. 274/1994 Z.z., resp. o pohľadávkach na sociálnom poistení podľa novšieho zákona č. 461/2003 Z.z.) možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. V tomto exekučnom konaní sa však od povinného nevymáha pohľadávka na nemocenskom poistení, či dôchodkovom zabezpečení, resp. na sociálnom poistení, ale pohľadávka na zdravotnom poistení. To je v súčasnosti upravené zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a do 31.12.2004 (teda aj v čase vydania exekučného titulu pôvodnou oprávnenou) bolo upravené zákonom č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení F. S. U. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Tieto na rozdiel od uvedených právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie (zákon č. 274/1994 Z.z. a č. 461/2003 Z.z.) nestanovovali a nestanovujú lehotu na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na zdravotnom poistení, ale len premlčaciu dobu práva vymáhať poistné na zdravotnom poistení, ktorá je tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. a § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutia oprávnenej, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.1997, pričom oprávnená podala svoj návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 19.04.1999. Je teda zrejmé, že v tomto prípade sa právo oprávnenej vymáhať od povinného poistné na zdravotnom poistení nepremlčalo, keď návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v premlčacej dobe troch rokov, ktorú zákon stanovil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku I. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .