Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-10-2015.pdf
PDF · 74.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/10/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXXX/ XX, o vymoženie 1.682,86 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom X., Z. XX, pod sp. zn. EX 1719/13, v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2Er/275/2013-14 zo dňa 26.8.2013 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vychádzal z toho, že výkon práv oprávneného na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi účastníkmi vo vzťahu k zmluve o úvere zo dňa 7.2.2006 je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vyslovil, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, a teda je neplatná (§ 53 ods. 4 Obč. zák.), čo bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako spôsobilý exekučný titul. Okresný súd zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola/je súčasťou obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť formulárovej úverovej zmluvy, ktorú dodávateľ používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povinný pritom nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a mohol ju len buď ako celok prijať, alebo odmietnuť. Uvedené odporuje i § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý právnemu predchodcovi oprávneného ukladal povinnosť ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, aby klient nebol povinný tento návrh prijať. Okresný súd konštatoval, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Okresný súd dodal, že nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celú exekúciu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukazoval na to, že rozhodcovský rozsudok (zhodne ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu) disponuje atribútom právnej záväznosti a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Podľa odvolateľa exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a konať ako súd vyššej inštancie. Preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., aj to iba vo vzťahu k plneniu samotnému; čo zodpovedá i záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011. Zároveň z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 označeného zákona môže a musí exekučný súd len zastaviť konanie, a nie nevydať poverenie. Odvolateľ dával tiež do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 40/08, v zmysle ktorého vnútroštátny súd nemôže kompenzovať (nielen) opomenutie spotrebiteľa procesného charakteru, ale úplne nahradiť jeho celkovú pasivitu v spore pred rozhodcami. Ďalej tvrdil, že pokiaľ zmluva o úvere bola uzatvorená do 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Obč. zák., ale spravuje sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 4 písm. r/) jej cieľom bolo umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Oprávnený doplnil, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd (prioritne) poznamenáva, že oprávnený nespochybňoval záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere zo dňa 7.2.2006 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a povinným. Nadväzne neobstojí námietka odvolateľa, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať normy Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (s poukazom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.). Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy totiž v § 23a ods. 1 medzi spotrebiteľské zmluvy výslovne zahrnul (aj) zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nakoľko uvedené vymedzenie platí v celom rozsahu na dotknutý úverový vzťah, na súdený prípad sa (plne) vzťahujú normy Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08, na ktoré poukazuje samotný odvolateľ. Dotknuté rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ale v bode 34 jeho odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.
Aktuálna vnútroštátna judikatúra taktiež jednoznačne priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 z 13.1.2013; tiež rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (bližšie Najvyšší súd SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011; publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R 46/2012). Z dotknutého uznesenia súčasne vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Uvedený záver Najvyššieho súdu SR vedie k nedôvodnosti námietky odvolateľa, že exekučný súd môže len zastaviť exekúciu, a nie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie. Nenáležitou je tak argumentácia odvolateľa „skorším“ rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 z 26.9.2011. Navyše, označené uznesenie bolo vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR podaného z podnetu povinného, a teda v prospech spotrebiteľa.
Dojednanie o rozhodcovskej doložke v súdenej veci je zaradené do obchodných podmienok, ktorých základnou charakteristikou je, že sa od prípadu k prípadu zmluvného vzťahu nemenia. Právny predchodca navrhovateľa ich ako dodávateľ používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní predmetnej zmluvy vôbec nemohol ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný. Uvedená skutočnosť, ako správne konštatoval už okresný súd, je v rozpore s požiadavkou uvedenou v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, aby spotrebiteľ nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd len poznamenáva, že odvolateľ nenamietal okresným súdom ustálené okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky.
Predmetná rozhodcovská doložka je v konečnom dôsledku neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere zo dňa 7.2.2006, keďže na škodu spotrebiteľa zakladá zásadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Núti ho totiž podriadiť sa rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde oprávneným malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Takýto „zmluvný“ mechanizmus núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ, resp. jeho právny nástupca, a tých je absolútna väčšina. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím faktickým konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý systém spotrebiteľsko-právnej ochrany.
Možno zhrnúť, že výkon práv založený na rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, okresný súd správne vyhodnotil ako rozporný s dobrými mravmi; čo v plnej miere platí aj na plnenie priznané rozhodcovským súdom. Predovšetkým však rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto okresný súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo tento procesný nárok nebol vôbec uplatnený (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.)
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné