Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-34-2015.pdf
PDF · 110.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O. N., Z.. C. L. XX, U. Q., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. januára 2015 č. UPS/US1/SSVOPPKPC/ SOC/2015/1206, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. januára 2015 č. UPS/US1/SSVOPPKPC/ SOC/2015/1206 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 10. 02. 2015 žiadal o preskúmanie vyššie označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 01. 2015, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 24. 11. 2014 č. NZ1/OPPnKaPČ/SOC/2014/65048-0003. Uviedol, že tieto rozhodnutia neodzrkadľujú jeho skutočný zdravotný stav a vážne zdravotné problémy (absolútne si necíti nohy, zakopáva, nevie udržať rovnováhu, má problémy po mozgovej príhode a operácii srdca), o čom predložil nálezy od viacerých odborných lekárov. Poukázal na to, že posudky posudkových lekárov sú absurdné, pretože ignorujú lekárske nálezy odborníkov. Je smiešne, keď mu správne orgány alibisticky priznali preukaz ZŤP so sprievodcom, ale parkovací preukaz mu bezdôvodne zamietli.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 04. 2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca si podal žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2014 jeho žiadosti nevyhovel, pričom vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 19. 11. 2014, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy u žalobcu 70 % podľa kapitoly III., položka 8, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. cukrovka - chronické komplikácie cukrovky (diabetická mikroangiopatia, retinopatia, neuropatia, nefropatia a diabetická noha), v dôsledku čoho sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale podľa lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu žalobca nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený po podaní odvolania posudkovým lekárom žalovaného, ktorý vychádzal z objektívnych skutočností, a to z vyšetrení odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobca predložil. Žalovaný poukázal na to, že jedine posudkový lekár je odborne kvalifikovanou osobou na posudzovanie odkázanosti fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na účely vydania parkovacieho preukazu. Konštatoval, že žalobca je liečený na cukrovku s orgánovými komplikáciami (periférna polyneuropatia, diabetická retinopatia, rozvoj diabetickej nohy s nálezom ischemických chronických zmien až nekróz na treťom až piatom prste ľavej nohy), je po cievnej mozgovej príhode a prekonal infarkt. Pre tieto ochorenia horšie toleruje fyzickú záťaž, chodí samostatne bez opory, s prestávkami, pričom chôdzu má ataktickú, vpravo krívavú a je schopný pomalším tempom sa premiestniť k zastávke verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z hromadných dopravných prostriedkov, udržať sa v nich počas jazdy alebo zvládnuť v nich inú situáciu. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Parkovací preukaz prináleží fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom odkázanosť posudzuje posudkový lekár príslušného správneho orgánu, a to s poukazom na ust. § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona.
Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá odbornými lekárskymi nálezmi potvrdené ťažké postihnutie mobility, ani orientácie, nemá duševné ochorenie a ani také ochorenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu odkázanosti na individuálnu prepravu, pričom vzal do úvahy všetky zdravotné komplikácie, ktoré žalobca uviedol. Subjektívne pocity žalobcu ohľadom neschopnosti používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy neboli dokázané žiadnymi objektívnymi nálezmi. Nebola preukázaná ani porucha mobility a orientácie, o čom svedčí i skutočnosť potvrdená lekárskymi nálezmi, že chôdza žalobcu je samostatná, bez používania akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, resp. oporných pomôcok, ako sú barle, invalidný vozík a podobne. Parkovací preukaz má slúžiť imobilným fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonania znevýhodnenia v prístupe k veciam, resp. stavbám a žalobca je schopný samostatného premiestňovania sa. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal zo spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu, ktorá bola dostatočným podkladom pre presné a úplné zisťovanie skutočného stavu veci a následného vydania rozhodnutia. Posudkový lekár žalovaného posúdil zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti, nakoľko nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch.
Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že mu bola priznaná odkázanosť na sprievodcu, žalovaný k tomu viedol, že táto sa posudzuje na základe úplne odlišných zákonných kritérií.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom a odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci preskúmal v rozsahu dôvodov žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 01. 2015 č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2015/1206, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP, pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na takéto rozhodnutie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa, súd zistil, že žalobca si dňa 24. 10. 2014 podal žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ku ktorej pripojil i viaceré lekárske nálezy z vyšetrení (kardiologického zo dňa 17. 10. 2014, diabetologického zo dňa 14. 10. 2014, neurologického zo dňa 01. 10. 2014, z chirurgického zo dňa 29. 09. 2014 a oftalmologického zo dňa 13. 10. 2014). Na základe týchto odborných nálezov posudzoval zdravotný stav žalobcu posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa, ktorý dňa 19. 11. 2014 vypracoval lekársky posudok, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy u žalobcu na 70 %, a to podľa kapitoly III., položka 8, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. cukrovka - chronické komplikácie cukrovky (diabetická mikroangiopatia,
retinopatia, neuropatia, nefropatia a diabetická noha), na základe čoho sa žalobca považuje za osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a spĺňa podmienky na vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Posudkový lekár v posudku uviedol, že u žalobcu je prítomná diabetická polyneuropatia, retinopatia, nefropatia, t. č. s diabetickou nohou - na 3. a 4. prste ľavej nohy nekrotické zmeny ošetrované chirurgom. Chôdza je ataktická, vpravo krívavá, bez použitia kompenzačnej pomôcky. Okrem toho je žalobca po srdcovom infarkte, liečený pre koronárnu AS chorobu srdca a je po kardiochirurgickej operácii (bypasse).
S poukazom na tento lekársky posudok, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2014 nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Na základe podaného odvolania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom žalovaného, a to dňa 11. 01. 2015 s rovnakým záverom, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo vyplýva z vyjadrenia posudkového lekára žalovaného zo dňa 11.1.2015.
Následne žalovaný vydal dňa 21. 01. 2015 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 11. 2014 potvrdil ako vecne správne, pričom vychádzal zo záverov posudkových lekárov, podľa ktorých žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko jeho zdravotný stav mu i v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (chronické komplikácie cukrovky) umožňuje premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť a nastupovať do týchto vozidiel, udržať sa v nich, vystupovať z nich a je schopný zvládnuť i inú situáciu v týchto dopravných prostriedkoch. Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez prítomnosti žalobcu, nakoľko posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch, a nebolo teda potrebné overovať ich objektívnosť alebo úplnosť.
Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (ods. 3) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (ods. 4)
Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (ods. 5) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (ods. 6) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (ods. 7) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (ods. 8) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (ods. 9) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (ods. 10) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (ods. 11) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (ods. 13)
Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 15 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9, je určený na uplatnenie výhod podľa osobitného predpisu. Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.
Podľa § 43 ods. 9 vyššie citovaného zákona, nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Podľa § 53 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.
Základným cieľom konania o kompenzácii, vrátane konania o parkovacom preukaze, je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami. Rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o pridelenie parkovacieho preukazu nepochybne zasahuje do sociálnych práv žiadateľa o jeho vydanie. Takéto rozhodnutie musí byť založené na podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a zdravotný stav oprávnenej osoby musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené podmienky pre vydanie parkovacieho preukazu. Správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje, je povinný vykonať dokazovanie potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci tak, aby na základe takto spoľahlivo zisteného skutkového stavu mohol vo veci rozhodnúť.
V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sporné však bolo, či je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom na odborné nálezy z kardiologického vyšetrenia (zo dňa 17. 10. 2014), neurologického vyšetrenia (zo dňa 01. 10. 2014), diabetologického vyšetrenia (zo dňa 14. 10. 2014) bolo potrebné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu preskúmať zdravotný stav žalobcu (prípadne i za jeho prítomnosti) tak, aby správny orgán mohol v dostatočnom rozsahu zistiť skutočný stav zdravotného postihnutia žalobcu, pokiaľ ide o jeho obmedzenia v súvislosti s postihnutím prstov ľavej nohy a vytváraním rán na diabetickej nohe. Podľa tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní zo dňa 02. 12. 2014 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa mu na nohe už po prejedení pár metrov vytvárajú pľuzgiere a následne hnisajúce rany, ktoré vyžadujú zdĺhavé liečenie. Žalobca však poukazoval i na ďalšie svoje konkrétne zdravotné problémy vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia a na tieto jeho tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, ani k nim nezaujal stanovisko v tom zmysle, prečo k týmto námietkam neprihliadol, prečo a na základe čoho závery obsiahnuté v lekárskom posudku považoval za úplné a správne. S týmto sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako nevyhodnotil ani záver z kardiologického vyšetrenia zo dňa 17. 10. 2014, podľa ktorého sa jedná o polymorbidného pacienta po operácii srdca s gangrénou ľavej dolnej končatiny, pričom lekár okrem iného odporúčal parkovaciu kartu. Bez povšimnutia ponechal i odporúčania uvedené v náleze z neurologického vyšetrenia zo dňa 01. 10. 2014 (zrejme vystaveného na základe žiadosti žalobcu) v tom zmysle, že stav žalobcu vyžaduje okrem iného sústavné šetrenie od nadmernej fyzickej námahy, sústavnú prevenciu nachladnutia a je vhodná individuálna doprava.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 19. 11. 2014 a z vyjadrenia svojho posudkového lekára zo dňa 11. 01. 2015, v ktorých posudkoví lekári zaujali jednoznačné stanovisko, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu
prepravu a na ich závery žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje. Nemožno spochybniť, že zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje posudzovanie zdravotného stavu napr. i pre účely konania o vydanie parkovacieho preukazu posudkovými lekármi žalovaného a výsledkom tohto posúdenia je lekársky posudok, ktorý napriek svojej významnosti nepredstavuje jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa vyššie citovaného zákona.
Súd je však tohto názoru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu), nemožno odôvodniť v podstate len odkazom na lekársky posudok o tom, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nevyhovení žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu, musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil.
Odborní lekári (kardiológ a neurológ) vo svojich nálezoch odporučili žalobcovi pridelenie parkovacieho preukazu, resp. uviedli s poukazom na jeho zdravotné obmedzenia, že je vhodná individuálna preprava. Ak teda ošetrujúci lekári žalobcovi výslovne odporučili pridelenie parkovacieho preukazu, resp. sa vyjadrili, že je vhodná individuálna preprava a napriek uvedenému správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu, bolo jeho povinnosťou, aby pred vydaním takého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav a svoje nevyhovujúce rozhodnutie i náležite a v súlade so zákonom zdôvodnil. V tomto smere nie je postačujúce tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa obsiahnuté v jeho posudku a rozhodnutí, že žalobca nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu, nakoľko podľa lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Závery posudku sú obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia správneho orgánu a z tohto dôvodu sú súdom preskúmateľné, čo znamená, že vecnú správnosť posudku súd posudzuje v konaní o preskúmanie rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. V predmetnej veci z posudku a ani z rozhodnutia správnych orgánov (žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu) nevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s vyššie uvedenými odporúčaniami odborných lekárov a prečo žalobca napriek týmto odporúčaniam nemá nárok na individuálnu prepravu, resp. nárok na parkovací preukaz. V tomto smere je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo žalobca pri diagnostikovaných ochoreniach a odporúčaniach odborných lekárov nemá nárok na individuálnu prepravu a žiadaný parkovací preukaz.
Pozornosti súdu neunikla skutočnosť, že v administratívnom spise, ktorý súdu predložil žalovaný, sa nachádza posudok vydaný dňa 07. 02. 2000 podľa zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého bola miera funkčnej poruchy u žalobu určená na 60 % podľa kapitoly V., položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 k vyššie citovanému zákonu, t. j. zápalové ochorenia mozgu, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy, polyneuropatia a detská obrna - stredne ťažká forma a žalobca sa považoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a v jeho dôsledku nie je schopný udržať sa v dopravnom prostriedku a je odkázaný na individuálnu prepravu. S týmto posudkom, v ktorom bola konštatovaná odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu sa žalovaný (ale ani správny orgán prvého stupňa) taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nevyhovení žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu malo okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní a s odporúčaniami odborných lekárov. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. §250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 11. 2014. Z dikcie ustanovenia § 59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci (pokiaľ nie je ustanovené inak) je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia, nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu (ust. § 46 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, ktoré smerovali i k záverom obsiahnutým v posudku posudkového lekára. Súd je toho názoru, že o podanej žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu bude možné rozhodnúť až po riadnom prešetrení jeho zdravotného stavu (príp. i za prítomnosti žalobcu) tak, aby bolo možné riadne zistiť jeho obmedzenia, ktoré vznikli v súvislosti s komplikáciami cukrovky, resp. i v súvislosti s kardiovaskulárnym ochorením, pričom rozhodnutie musí zodpovedať vyššie uvedeným zákonným požiadavkám. V predmetnej veci súd dáva do pozornosti žalovaného i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 1Sžso/1/2012 a 1Sžso/32/2013, v ktorých bola riešená obdobná problematika, pokiaľ ide o okolnosti zisťovania skutočného stavu, rozsahu zdravotného postihnutia ako i náležitosti a dôvody rozhodnutia.
Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 7 OSP.
O trovách konania súd rozhodol na pojednávaní dňa 30. 09. 2015 podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania. Bolo však povinnosťou žalobcu, aby si trovy konania vyčíslil najneskôr v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov konania nevyčíslil, v dôsledku čoho potom súd nie je viazaný svojim rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tak, ako bolo vyhlásené dňa 30. 09. 2015. Z toho dôvodu súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania nevyčíslil a žalobcovi iné trovy konania zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).