Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-5-2015.pdf
PDF · 136.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu INGWE ANWARUNYA s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, za ktorú koná JUDr. Richard Hulín, advokát a konateľ, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 18.01.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.01.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014 a Colného úradu Trnava č. 109838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Colný úrad Trnava, oddelenie spotrebných daní, rozhodnutím č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 podľa § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, DIČ: 2022015083, registračné číslo SK58000500001, evidenčné číslo 580030500002 o zníženie zloženej zábezpeky na spotrebnú daň z alkoholického nápoja nevyhovel a neznížil zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, zloženú vo výške 310 000 eur, nakoľko prevádzkovateľ daňového skladu CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, DIČ: 2022015083, registračné číslo SK58000500001, evidenčné číslo 580030500002 nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, ktoré oprávňujú prevádzkovateľa daňového skladu podľa tohto ustanovenia predložiť žiadosť.
Náklady, ktoré vzniknú pri správe daní v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) hradí Colný úrad Trnava s výnimkou nákladov, ktoré vznikli prevádzkovateľovi daňového skladu CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, DIČ: 2022015083, registračné číslo SK58000500001, evidenčné číslo 580030500002.
Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Colného úradu Trnava je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
V odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava žalobca navrhol, aby Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 zrušilo a vrátilo na nové prejednanie.
Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014, napadnuté odvolaním právnickej osoby INGWE ANWARUNYA s.r.o., Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 727 612, DIČ: 2022012083 potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) po stránke skutkovej, právnej a formálnej, pričom dospel k záveru, že Colný úrad Trnava (ďalej len „colný úrad“) vydal napadnuté rozhodnutie zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 v súlade so zákonom.
Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnutým rozhodnutím colný úrad podľa ustanovenia § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z. z.“) nevyhovel žiadosti odvolateľa o zníženie zloženej zábezpeky na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, nakoľko odvolateľ ako prevádzkovateľ daňového skladu s registračným číslom SK 58000500001, ev. č. 580030500002 nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z..
Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu colného úradu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 14.07.2014, doplnené o písomné podanie zo dňa 16.07.2014, doručené prostredníctvom elektronickej pošty, v ktorom uvádza nasledovné námietky:
V súlade s § 72 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) proti rozhodnutiu colného úradu podáva odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie colného úradu považuje za nezákonné.
Dôvodom nezákonnosti rozhodnutia je nesprávne právne posúdenie veci a rozpor s ustanovením § 16 ods. 9 a 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 3 zákona č. 563/2009 Z. z..
Colný úrad Trnava žiadosti daňového subjektu nevyhovel z dôvodu, že má za to, že daňový subjekt nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., ktoré oprávňujú prevádzkovateľa daňového skladu podľa tohto ustanovenia predložiť žiadosť o zníženie zloženej zábezpeky na daň.
Daňový subjekt má ako prevádzkovateľ daňového skladu v súlade s § 15 ods. 4 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 310 000 eur.
Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. žiadosť o zníženie zloženej zábezpeky na daň môže prevádzkovateľ daňového skladu predložiť colnému úradu, ak zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo stavu zásob alkoholických nápojov, ktoré mal prevádzkovateľ daňového skladu v stave zásob k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce
kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň.
Colný úrad poukázal na vykonané zisťovanie u daňového subjektu a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol sumu 1 072 780,96 eur, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 po apríl 2014.
Z rozhodnutia colného úradu nijako nevyplýva, akými úvahami sa colný úrad riadil, ako ním uvádzané ustanovenia zákona č. 530/2011 Z. z. aplikoval, ani aký spôsob výpočtu použil.
Colný úrad konal v rozpore s § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého „prevýšenie (zábezpeky o 20 %) trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň“, keď sa k otázke časového trvania, a teda splnenia, resp. nesplnenia zákonnej podmienky na zníženie zábezpeky na daň, vôbec nevyjadril.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutie colného úradu pre svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné a tým nezákonné.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že skúmaním napadnutého rozhodnutia, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v smere vytýkanom v podanom odvolaní zistil nasledovné:
Odvolateľ je colným úradom registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu, v zmysle osvedčenia o registrácii prevádzkovateľa daňového skladu zo dňa 22.08.2005, ev. č. 580030500002, vydaného colným úradom podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z. a mal povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zo dňa 22.08.2005, ev. č. 580030500003, vydané colným úradom podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z..
Žalovaný ďalej uviedol, že colný úrad v súvislosti s činnosťou odvolateľa pôvodne vydal dňa 26.09.2007 rozhodnutie zn. 41804/2007-5838, ktorým vyhovel žiadosti odvolateľa a upustil od povinnosti odvolateľa zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu, keďže nebola ohrozená vymožiteľnosť dane alebo vybratie dane a žiadateľ bol spoľahlivý po dobu najmenej 24 mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky na daň.
Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ bol na základe ustanovenia § 76 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. účinného od 01.01.2012 povinný podať správcovi dane do stanovenej lehoty opätovnú žiadosť o úplné upustenie od zábezpeky. V uvedenej lehote žalobca predmetnú žiadosť nepodal, preto zo zákona podľa ustanovenia § 76 ods. 9 mu opätovne vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Odvolateľ tak v súlade s ustanovením § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z. z. v spojení s ustanovením § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. mal opätovne zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 310 000 eur.
Žalovaný ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 22.05.2014 odvolateľ požiadal colný úrad, aby zo zloženej zábezpeky použil jej časť na úhradu splatnej spotrebnej dane z liehu v sume 114 717,17 eur a z vína v sume 217,44 eur za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2014, ku dňu splatnosti dane podľa § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.. Zároveň totožnou žiadosťou zo dňa 22.05.2014 odvolateľ požiadal colný úrad v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o zníženie zloženej zábezpeky zo sumy 310 000 eur na sumu 175 000 eur. Odvolateľ zdôvodnil predmetnú žiadosť o zníženie zábezpeky skutočnosťou, že zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň.
Žalovaný ďalej konštatoval, že oznámením zo dňa 28.05.2014 colný úrad informoval odvolateľa, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ ako platiteľ dane nezaplatil spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vyrubenú podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v lehote splatnosti podľa § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z., t.j. najneskôr do dňa 26.05.2014, použil na jej
úhradu časť zloženej zábezpeky vo výške 114 717,17 eur. Colný úrad v oznámení zároveň upozornil odvolateľa na jeho povinnosť v zmysle § 16 ods. 7 písm. c/ zákona č. 530/2011 Z. z. doplniť zloženú zábezpeku na daň do 10 pracovných dní odo dňa doručenia uvedeného oznámenia, inak mu zaniknú povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle § 15 ods. 8 písm. d/ druhý bod zákona č. 530/2011 Z. z..
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na požiadavku odvolateľa o zníženie zábezpeky vykonal dňa 09.06.2014 colný úrad u odvolateľa miestne zisťovanie za účelom zistenia stavu zásob alkoholického nápoja, ktorým je lieh, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 po apríl 2014 vrátane dňa 09.06.2014 podľa evidencie vedenej odvolateľom a fyzické zistenie stavu zásob alkoholického nápoja, ktorým je lieh, ku dňu 09.06.2014. Colný úrad o miestnom zisťovaní vyhotovil zápisnicu zn. 1095838/1/266095/2014 zo dňa 09.06.2014.
Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ na oznámenie colného úradu zo dňa 28.05.2014 reagoval písomnou odpoveďou zo dňa 27.06.2014, ktorou požiadal colný úrad, aby pred posúdením splnenia podmienok podľa § 16 v spojení s§ 15 ods. 8 písm. d/ zákona č. 530/2011 Z. z. právoplatne rozhodol o žiadosti odvolateľa zo dňa 22.05.2014 o zníženie zábezpeky. Zároveň odvolateľ požiadal colný úrad o predĺženie lehoty určenej colným úradom podľa § 15 ods. 8 písm. d/ bod 3 zákona č. 530/2011 Z. z. v spojení s § 28 zákona č. 563/2009 Z. z. až do právoplatného rozhodnutia správcu dane o predmetnej žiadosti odvolateľa o zníženie zábezpeky.
Žalovaný ďalej uviedol, že colný úrad zaslal odvolateľovi písomné vyjadrenie zn. 1095838/1/308356/2014 zo dňa 04.07.2014, v ktorom ho upozornil, že splnenie podmienok podľa § 16 v spojení s § 15 ods. 8 písm. d/ zákona č. 530/2011 Z. z. sa posudzuje nezávisle od žiadosti odvolateľa o zníženie zábezpeky, a že zo strany colného úradu nie je možné predĺžiť lehotu podľa § 15 ods. 8 písm. d/ bod 2 zákona č. 530/2011 Z. z. v zmysle § 28 zákona č. 563/2009 Z. z., keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť.
Žalovaný konštatoval, že dňa 12.06.2014 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 1095838/1/273037/2014, ktorým podľa ustanovenia § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. nevyhovel žiadosti odvolateľa o zníženie zloženej zábezpeky na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, nakoľko odvolateľ ako prevádzkovateľ daňového skladu s registračným číslom SK58000500001, ev. č. 580030500002 nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.. Colný úrad vydal uvedené rozhodnutie v lehote stanovenej ustanovením § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., teda do 15 pracovných dní odo dňa podania žiadosti odvolateľom o zníženie zloženej zábezpeky.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam odvolateľa uviedol nasledovné:
Žalovaný citoval ustanovenia § 16 ods. 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10 a 18 zákona č. 530/2011 Z. z. a uviedol, že z obsahu námietok odvolania (podľa ktorých nijako nevyplýva, akými úvahami sa colný úrad riadil) je nutné dedukovať, že odvolateľ považuje odôvodnenie rozhodnutia colného úradu za nekorešpondujúce ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého „rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo“.
Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane má skonštatovať úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Zmyslom takejto právnej úpravy je čo najväčšie dosiahnutie zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, pochopiteľnosti vydaného rozhodnutia účastníkom konania, ktorý sa môže voči uvedenému rozhodnutiu brániť prípadným podaním opravného prostriedku.
Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že aby sa dosiahol účel prezentovaných úvah, ich uvádzanie v rozhodnutí sa nemôže využívať v absolútnom zmysle, ktorý by ad absurdum rozhodnutie spôsobil ešte viac zložitejším a nezrozumiteľnejším. Poukázal na to, že konštatovanie týchto úvah správcom dane, rozsahu tohto konštatovania, či spôsob vyjadrenia daných úvah, závisí od množstva determinantov prípadu, t.j. napr. povahy prípadu, zložitosti/rozsiahlosti dokazovania, právnej problematiky, rozsahu
námietok daňového subjektu v konaní, obtiažnosti subsumovania skutkového stavu pod právny stav a pod..
Žalovaný považoval za zrejmé, že správca dane nebude rozvádzať úvahy napr. nad skutočnosťami notoricky známymi, či nad základným pojmami ľudských vedomostí, ktoré účastník konania ovláda. Žalovaný zdôraznil, že právna úprava rozsah aj formu uvedenia úvah ponecháva na samotnom správcovi dane. Správca dane teda pri konkrétnej prezentovanej úvahe/dedukovanej premise v rozhodnutí nemusí výslovne formalisticky konštatovať, že „toto je moja úvaha v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.“, „takto uvažujem“. Je podstatné, aby dané úvahy správcu dane (jeho myšlienkové postupy, dedukcie, logické závery a pod.) vyplývali z obsahu samotného odôvodnenia rozhodnutia, a to priamo, nepriamo, či implicitne.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že faktom je, že posudzovanie podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. je postavené na jednoduchom princípe, a to mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu za posledných 12 kalendárnych mesiacov vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj nachádzajúci sa v daňovom sklade odvolateľa. Súčet uvedených dvoch aritmetických priemerov sa následne porovná s výškou aktuálne zloženej zábezpeky, teda či je suma zábezpeky vyššia o viac ako 20 %, než daný súčet aritmetických priemerov.
Žalovaný uviedol, že je teda potrebné skonštatovať, že v konkrétnom prípade správca dane pri posudzovaní podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. uplatnil myšlienkové pochody/ úvahy iba v podobe matematického sčítania, delenia, či percentuálneho porovnania aritmetických čísel. Je nepochybné, že tieto matematické kategórie nebolo potrebné odvolateľovi zo strany colného úradu vysvetľovať.
Na základe uvedeného žalovaný označil námietky odvolateľa o absencii úvah v rozhodnutí za účelové. Naopak žalovaný mal za to, že colný úrad v odôvodnení rozhodnutia z pozície ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. plnohodnotne a správne ozrejmil dôvody, pre ktoré nebolo možné uznať žiadosť odvolateľa o zníženie zábezpeky. Konštatoval, že colný úrad v rozhodnutí podrobne popisuje skutkový a právny stav, vykonané dokazovanie (miestne zisťovanie) v daňovom sklade odvolateľa, uvádza nominálne zistenia týkajúce sa skladového a vyskladneného alkoholického nápoja za jednotlivé mesiace s prislúchajúcou spotrebnou daňou, konštatuje matematické operácie a ich výsledky porovnáva s požiadavkami právnej úpravy.
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poznamenal, že kým na jednej strane odvolateľ považuje rozhodnutie colného úradu (jeho výsledky) z dôvodu údajnej absencie úvah za nezrozumiteľné, neodôvodnené, teda nepreskúmateľné, vo svojej žiadosti, ani počas celého konania o povolení zníženia zábezpeky na ním prezentovanú sumu 175 000 eur, na ktorú sa údajne zábezpeka má znížiť, odvolateľ žiadnymi konkrétnymi ukazovateľmi z hľadiska požiadaviek § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. nezdôvodňuje a zotrváva pri nej iba v rovine konštatovania.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100902/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014 a Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, pričom považuje toto rozhodnutie za nezákonné a nedôvodné v časti jeho výroku aj odôvodnenia. Žalobca namietal postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí a domáhal sa preskúmania postupu od začiatku správneho konania, preskúmania uvedených rozhodnutí, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že uvedené rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím v konaní došlo k vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v podanej žalobe poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný na jednej strane poukazuje na
povinnosť správcu dane uviesť v rozhodnutí úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, na druhej strane však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 uvedené zásady žiadnym spôsobom neaplikoval. Domnieval sa, že Finančné riaditeľstvo SR bolo povinné sa zaoberať námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava zo dňa 12.06.2014 výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že Colný úrad Trnava bol vo svojom rozhodnutí povinný uviesť dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie vrátane dostatočne zrozumiteľného výpočtu sumy, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL. Rovnako mal za to, že bol povinný dostatočným spôsobom špecifikovať akým spôsobom dospel k sume, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do daňového voľného obehu a z akých údajov vychádzal pri určení uvedenej sumy.
Žalobca mal za to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu postupu, keď na jednej strane deklaruje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potrebu dostatočného odôvodnenia, avšak na druhej strane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý vo svojom odvolaní výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014.
Žalobca sa domnieval, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 potvrdeného rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1095838/1/273037/2014, ktorým colný úrad nevyhovel žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky a neznížil zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh vo výške 310 000 eur, ako aj nezákonným postupom správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, keďže v dôsledku vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí došlo výsledne k zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.
Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že nie je pravdou, že by daňový subjekt neuviedol konkrétne ukazovatele z hľadiska požiadaviek § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. a zostal len v rovine konštatovania. Uviedol, že žiadosť o zníženie zábezpeky zo dňa 22.05.2014 je dostatočne odôvodnená, pričom zo žiadosti je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca žiada o zníženie zábezpeky na daň.
Žalobca konštatoval, že v žiadosti o zníženie zábezpeky na daň zo dňa 22.05.2014 žalobca uvádza, že zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky. Zároveň uvedené skutočnosti uvádza aj v liste „odpoveď na oznámenie o použití zábezpeky na daň na úhradu dane (žiadosť o rozhodnutie o žiadosti o zníženie zábezpeky, žiadosť o predĺženie lehoty na zvýšenie zábezpeky)“ zo dňa 27.06.2014, a teda je zrejmé, že žalobca opakovane uviedol, na základe akých skutočností žiada o zníženie zábezpeky zo sumy 310 000 eur na 175 000 eur. Žalobca poukázal na to, že ak pre správcu dane nebolo zrozumiteľné, na základe akých skutočností žalobca žiada o zníženie zábezpeky, bol povinný postupovať v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, a teda bol povinný vyzvať žalobcu na objasnenie uvedených skutočností. Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu a nezákonnému postupu (t.j. k postupu v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní).
Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že súd by mal rozhodnutie žalovaného zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ a e/ a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.04.2015 k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje za bezpredmetné tvrdenie žalobcu, ak v súvislosti s údajnou absenciou úvah žalobca konštatuje, že žalovaný „neprihliadol na absenciu odôvodnenia vo vzťahu k výpočtu sumy, ktorú označil správca dane ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL“. Konštatoval, že sadzba spotrebnej dane na jeden hektoliter
alkoholu je zakotvená v ustanovení § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 530/2011 Z. z.. Daný údaj je teda pre žalobcu notoricky známou skutočnosťou a žalobcovi s určitosťou nebolo potrebné „úvahami“ vysvetľovať, ako sa daň vypočíta z množstva alkoholu, ktoré je väčšie, než jednotkové množstvo alkoholu 1 hektoliter (resp. 100 litrov) s prislúchajúcou sadzbou spotrebnej dane. Žalovaný ďalej uviedol, že podrobné komplexné zdôvodnenie výšky spotrebnej dane colný úrad prezentuje na 2. a 3. strane svojho rozhodnutia, kde za jednotlivé zdaňovacie (mesačné) obdobia analyzuje údaje o výdaji liehu žalobcom, spôsobe jeho zisťovania, s následnou výslednou výškou spotrebnej dane v jej súhrnnej a v aritmetickej výške.
Žalovaný vzniesol výhrady k nenáležitým tvrdeniam žalobcu, že nezákonným postupom, žalobcu/ colného úradu došlo „výsledne k zániku povolenia žalobcu na prevádzkovanie daňového skladu“. Uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že okolnosť nezákonného postupu žalobcu/colného úradu nie je žiadnym spôsobom preukázaná, tvrdenie žalobcu je aj samé o sebe právne irelevantné a prekrucujúce pravidlá zákona č. 530/2011 Z. z.. Žalovaný ďalej konštatoval, že u žalobcu došlo následne k zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu nie pričinením zákonného, či nezákonného postupu žalovaným/colným úradom, ale povolenie žalobcu zaniklo zo zákona podľa ustanovenia § 15 ods. 8 písm. d/ druhý bod zákona č. 530/2011 Z. z., pretože žalobca v rozpore so zákonom nedoplnil aktuálnu právoplatne stanovenú výšku zábezpeky na daň. Žalovaný považoval za bezpredmetné aj tvrdenia žalobcu o tom, že v jeho žiadosti zo dňa 22.05.2014, doplnenej o podanie zo dňa 27.06.2014, bola žiadosť o zníženie zábezpeky „dostatočne zdôvodnená“. Žalovaný k danému tvrdeniu podotkol, že ak by sa mala žiadosť (výška dane v nej uvedená) posudzovať z pozície kritérií žalobcu o uvádzaní úvah pri jej výpočte, dané tvrdenie o dostatočnom zdôvodnení by bolo nepravdivé. Uviedol, že vo svojej žiadosti žalobca „holo“ konštatuje priemer spotrebnej dane za 12 predchádzajúcich mesiacov vo výške 174 941,35 eur a cituje ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že nič na uvedenom nemení ani obsah jeho doplňujúcej odpovede zo dňa 27.06.2014.
Žalovaný považoval za bezpredmetné a vytrhnuté z kontextu tvrdenia, že ak žiadosť žalobcu nebola pre žalovaného zrozumiteľná, bol povinný postupovať podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a požiadať žalobcu na objasnenie ním uvedených skutočností.
Žalovaný uviedol, že predsa nikde netvrdil, že žiadosť žalobcu je nezrozumiteľná, neúplná, či nezdôvodnená. Práve naopak, v zmysle postačujúceho uvedenia kvantitatívnej sumy výšky dane žalobcom, ktorú je ľahké overiť v zmysle vyššie konštatovaných notoricky známych pravidiel, colný úrad pristúpil k posúdeniu žiadosti ako podnetu s plnohodnotným obsahom a svoje závery deklaroval vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí iba komparatívne podotkol, že kým vysvetlenia a úvahy colného úradu v jeho rozhodnutí týkajúce sa výšky spotrebnej dane, nie sú žalobcovi dostačujúce, jeho „vysvetlenia, úvahy“, ešte v omnoho menšom meradle (resp. v žiadnom), než požaduje od colného úradu, mu pri podaní jeho žiadosti postačovali ako zrozumiteľné.
V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca na strane 2 žaloby za jeden z hlavných dôvodov údajnej nezákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného a colného úradu označuje údajné nesprávne právne posúdenie veci, pričom tento zásadný záver však následne žalobca konkretizuje iba v jednej vete na konci 5. strany žaloby v podobe „Rozhodnutie taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Na pojednávaní súdu dňa 30. septembra 2015 právny zástupca žalobcu nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 23.09.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.09.2015, právny zástupca žalobcu požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj žalobcu na pojednávaní vytýčenom na deň 30.09.2015 o 11.00 hod. na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal bez ich prítomnosti v zmysle podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014 a obsahu spisov. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalobcu.
Zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 14.04.2015 a z týchto dôvodov navrhuje aj žalobu zamietnuť.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon č. 530/2011“), sadzba dane z alkoholického nápoja sa ustanovuje vo výške 1 080 eur. Sadzba dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, sa na hl a. ustanovuje takto: a) základná sadzba dane je vo výške 100 % sadzby dane uvedenej v odseku 1, b) znížená sadzba dane je vo výške 50 % sadzby dane uvedenej v odseku 1.
Podľa § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z. z., žiadateľ musí spĺňať tieto podmienky: zložil zábezpeku na daň podľa § 16.
Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z., zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť vyplatiť žiadateľovi úrok.
Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., prevádzkovateľ daňového skladu môže požiadať colný úrad alebo s písomným súhlasom colného úradu banku, ktorá poskytla bankovú záruku,35) o zníženie zloženej zábezpeky na daň. Žiadosť o zníženie zloženej zábezpeky na daň môže prevádzkovateľ daňového skladu predložiť colnému úradu, ak zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo stavu zásob alkoholických nápojov, ktoré mal prevádzkovateľ daňového skladu v stave zásob k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň.
Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad o žiadosti podľa odseku 9 rozhodne do 15 pracovných dní odo dňa podania a príslušný rozdiel môže vrátiť s prihliadnutím na stav zásob alkoholického nápoja, a to do piatich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o znížení zloženej zábezpeky na daň.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a Colného úradu Trnava k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:
K žalobnej námietke, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu postupu, keď na jednej strane deklaruje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potrebu dostatočného odôvodnenia, avšak na druhej strane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý vo svojom odvolaní výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť rozhodnutia Colného úradu Trnava, súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého správca dane má skonštatovať úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pričom žalovaný zároveň zdôraznil, že aby sa dosiahol účel prezentovaných úvah, ich uvádzanie v rozhodnutí sa nemôže využívať v absolútnom zmysle, ktorý by ad absurdum rozhodnutie
spôsobil ešte viac zložitejším a nezrozumiteľnejším. Žalovaný taktiež poukázal na to, že konštatovanie úvah správcom dane, rozsah tohto konštatovania, či spôsob vyjadrenia daných úvah závisí od množstva determinantov prípadu, t.j. napr. povahy prípadu, zložitosti, rozsiahlosti dokazovania, právnej problematiky, rozsahu námietok daňového subjektu v konaní, obtiažnosti subsumovania skutkového stavu pod právny stav a pod.. Žalovaný považoval za zrejmé, že správca dane nebude rozvádzať úvahy, napr. nad skutočnosťami notorickými známymi, či nad základnými pojmami ľudských vedomostí, ktoré účastník konania ovláda.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že posudzovanie podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. je postavené na jednoduchom princípe, a to mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu za posledných 12 kalendárnych mesiacov vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj nachádzajúci sa v daňovom sklade odvolateľa. Súčet uvedených dvoch aritmetických priemerov sa následne porovná s výškou aktuálne zloženej zábezpeky, teda či je suma zábezpeky vyššia o viac ako 20 %, než daný súčet aritmetických priemerov. Žalovaný ďalej konštatoval, že v konkrétnom prípade správca dane pri posudzovaní podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. uplatnil myšlienkové pochody/úvahy iba v podobe matematického sčítania, delenia, či percentuálneho porovnania aritmetických čísel. Považoval za nepochybné, že tieto matematické kategórie nebolo potrebné odvolateľovi zo strany colného úradu vysvetľovať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež uviedol, že colný úrad v odôvodnení rozhodnutia z pozície ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. plnohodnotne a správne ozrejmil dôvody, pre ktoré nebolo možné uznať žiadosť odvolateľa o zníženie zábezpeky. Žalovaný poukázal taktiež na to, že colný úrad v rozhodnutí podrobne popisuje skutkový a právny stav, vykonané dokazovanie (miestne zisťovanie) v daňovom sklade odvolateľa, uvádza nominálne zistenia týkajúce sa skladového a vyskladneného alkoholického nápoja za jednotlivé mesiace s prislúchajúcou spotrebnou daňou, konštatuje matematické operácie a ich výsledky porovnáva s požiadavkami právnej úpravy.
Z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcich sa úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov správcu dane a zaoberal sa námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava poukazoval na nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z..
Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že Colný úrad Trnava bol vo svojom rozhodnutí povinný uviesť dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie vrátane dostatočne zrozumiteľného výpočtu sumy, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL a rovnako mal za to, že bol povinný dostatočným spôsobom špecifikovať akým spôsobom dospel k sume, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do daňového voľného obehu a z akých údajov vychádzal pri určení uvedenej sumy.
K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že Colný úrad Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo záznamu o príjme a výdaji liehu - samostatná evidencia SBL zistil, že žiadateľ mal evidovaný stav zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktoré colný úrad špecifikoval, a to podľa mesiacov počnúc mesiacom máj 2013 a končiac mesiacom apríl 2014, s konkretizáciou na jednotlivé množstvá I a. Colný úrad Trnava konštatoval, že žiadateľ za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 mal k poslednému dňu kalendárneho mesiaca priemerný mesačný stav zásob SBL v množstve 993,3157 hl a. Colný úrad Trnava z uvedených údajov vypočítal daň pripadajúcu na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do daňového voľného obehu žiadateľom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014, ktorá predstavuje výšku 158 061,13 eur a daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 po apríl 2014, ktorá predstavuje výšku 1 072 780,96 eur. Uviedol, že súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh, uvedené do daňového voľného obehu žiadateľom a dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL, ktoré mal žiadateľ k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 (ďalej len
„súčet dane“) predstavuje výšku 1 230 842,09 eur. Konštatoval, že pri výpočte bola použitá základná sadzba dane uvedená v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. vo výške 1 080 eur na hl a.
Colný úrad Trnava pri vyhodnocovaní dôkazov a šetrení vo veci zhodnotil údaje získané z daňových priznaní podaných žiadateľom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014, zo záznamu o príjme a vydaní liehu - samostatná evidencia SBL vedeného žiadateľom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014, porovnal ich s výškou zloženej zábezpeky na daň žiadateľom a dospel k právnemu záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky ustanovené v § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., po splnení ktorých je možné colnému úradu predložiť žiadosť.
Z vyššie uvedených údajov a výpočtu dane pripadajúcej na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh, uvedeného do daňového voľného obehu žalobcom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014, je potrebné konštatovať, že Colný úrad Trnava podrobne analyzoval údaje o výdaji liehu žalobcom, spôsobe jeho zisťovania, s následnou výslednou výškou spotrebnej dane v jej súhrnnej a aritmetickej výške. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Colného úradu Trnava týkajúce sa výpočtu dane pripadajúcej na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh, uvedeného do daňového voľného obehu žalobcom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 odráža spôsob určenia výpočtu dane, ako aj jej výšky, a preto je možné považovať odôvodnenie rozhodnutia Colného úradu Trnava týkajúce sa výpočtu dane za preskúmateľné. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe nenamietal nesprávnosť predmetného výpočtu spotrebnej dane Colným úradom Trnava a žalovaným.
Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že nezákonným postupom správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, keďže v dôsledku vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí došlo výsledne k zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že u žalobcu došlo k zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu zo zákona podľa ustanovenia § 15 ods. 8 písm. d/ druhý bod zákona č. 530/2011 Z. z., pretože žalobca v rozpore so zákonom nedoplnil aktuálnu právoplatne stanovenú výšku zábezpeky na daň, a teda k zániku povolenia u žalobcu na prevádzkovanie daňového skladu nedošlo na základe napadnutých rozhodnutí správnych orgánov tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe.
Pokiaľ žalobca v závere podanej žaloby poukázal na skutočnosť, že žiadosť o zníženie zábezpeky zo dňa 22.05.2014 je dostatočne odôvodnená, pričom zo žiadosti je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca žiada o zníženie zábezpeky na daň, táto námietka je vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam správnych orgánov irelevantná, nakoľko Colný úrad Trnava pristúpil k posúdeniu žiadosti ako podnetu s plnohodnotným obsahom a svoje závery deklaroval vo svojom rozhodnutí.
Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.