Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/417/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. B.. Q. A. XX/XXX, XXX XX D., 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie sumy 7.522,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -139 zo dňa 22. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. -139 zo dňa 22. januára 2015 vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. -139 zo dňa 22. januára 2014 nedotknutý.

Odvolací súd nariaďuje prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozhodnutia na jeho strane 9, a to tak, že správne má deň vyhlásenia rozsudku znieť: 22. januára 2015.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ podľa , , , až 3 a o spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.418,23 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednému z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť druhého z odporcov. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal podľa V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca navrhovateľa postupoval tak, že pri omeškaní s úhradou neuhradenú splátku v určitej výške (pravdepodobne vo výške úrokov, poplatku za vedenie účtu a iných nárokov) splátky s poukazom na bodu 7.3.2. a bodu 7.4.4. Všeobecných podmienok pripočítal k istine a túto ďalej úročil. Pritom takýto postup je v rozpore s dispozitívnym ust. , ako aj celou úpravou zmluvy o úvere, kde je povinnosťou dlžníka platiť úroky z požičanej čiastky. Ak dlžník nezaplatí splatné úroky v zmysle ust. stávajú sa príslušenstvom pohľadávky a samostatným vymáhateľným nárokom, avšak nestávajú sa požičanými prostriedkami. Rovnako istinou sa nestávajú ani poplatky za vedenie účtu, sankcie, úroky z omeškania, ibaže by osobitnou dohodou a úkonom došlo k dohode o požičaní prostriedkov na ich úhradu. Právny predchodca navrhovateľa nepostupoval transparentne a bez legitímneho dôvodu uplatňoval úroky nielen z požičanej sumy podľa veta prvá

, ale z tzv. kumulovanej istiny, teda splatnej istiny zvýšenej o splatné úroky, poplatky, sankcie, teda uplatňoval tzv. anatocizmus (úročenie úrokov). Okresný súd zistil, že v zmluve vzhľadom na používanie bázy úrokov 360 dní s účtovným obdobím zhodným so skutočným počtom kalendárnych dní došlo k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa a úver je potrebné považovať za bezúročný, pretože použitím bázy 365/360 sa aj skutočná výška úrokovej sadzby a tým aj RPMN zvýšila o násobok koeficientom 1,01389.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny v zamietajúcej časti. V podrobnostiach poukázal na spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenú v dotknutej spotrebiteľskej zmluve, ktorý bol jednoznačne v súlade s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , pím. b) a bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s tento rozsudok v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o čiastočné zamietnutie návrhu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

V posudzovanej veci okresný súd založil svoje rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami upravovala úročenie úrokov zo zmluvy, čo nie je prípustné. Uvedené potom znamenalo, že ročná percentuálna miera nákladov nebola vypočítaná správne. Výklad zvolený okresným súdom plne korešponduje so zmyslom úpravy o spotrebiteľských úveroch, ktorá vyžadovala uviesť v zmluve výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o nej má vychádzať z ustanovení zmluvy, ktoré majú spĺňať elementárne zákonné kritériá. Nie je možné pripustiť svojvôľu dodávateľa v tom smere, že za účelom splnenia povinnosti definovať výšku RPMN, túto založí na ustanoveniach zmluvy zjavne odporujúcich zákonu. Odvolateľ poukázal v odvolaní na spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak nijako nevzniesol námietky voči úvahám okresného súdu týkajúcim sa nesprávne uplatňovaných „úrokov

z úrokov“, a z toho vyplývajúceho nesprávneho údaja o RPMN, z ktorého dôvodu v tomto smere nebolo možné rozhodnutie preskúmavať. Zároveň sa žiada zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku spočívalo na navrhovateľovi, ktorý pre úspech v spore mal prezentovať konzistentné skutkové tvrdenia ohľadom výšky a štruktúry pohľadávky. Pokiaľ tieto založil na nesprávnom postupe - úročení úrokov z úveru, potom v súdenej veci chýbali z pohľadu odvolacieho súdu potrebné údaje pre náležitý výpočet výšky pohľadávky, ktorá prislúchala navrhovateľovi podľa zákona.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

Zároveň odvolací súd po zistení zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, týkajúcej sa dátumu vyhlásenia rozsudku, (ktorým je deň 22. január 2015, a nie 22. január 2014), nariadil prvostupňovému súdu jeho opravu podľa spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.