Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: R.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. V. XXX/XX, XXX XX F. proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1/ Y.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. V. XXX/XX, XXX XX F., 2/ K.. C.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. R. č. 2, XXX XX M. R., 3/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. XX/XX, XXX XX M. M. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-TN-OOP5-2021/037568-002, Vo 7/2021 zo dňa 16.12.2021 a č. OU-TN-OOP5-2021/037606-002, Vo 8/2021 zo dňa 16.12.2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 08.02.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP5-2021/037568-002, Vo 7/2021 zo dňa 16.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie 1“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. V-5194/2021 zo dňa 28.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“), ktorým bolo podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavené konanie o návrhu na vklad medzi Y... U. ako účastníkom 1 a žalobcom a Y.. Y. spoločne ako účastníkom č. 2.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca zároveň domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP5-2021/037606-002, Vo 8/2021 zo dňa 16.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie 2“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V-5251/2021 zo dňa 29.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým bolo podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené konanie o návrhu na vklad medzi K.. C.. L. ako účastníkom 1 a žalobcom a Y.. Y. spoločne ako účastníkom č. 2.

3. Žalobca úvodom žiadal v záujme hospodárnosti a skrátenia súdneho pojednávania spojiť obe konania do jedného z dôvodu totožnosti vo všetkých bodoch, s výnimkou rozdielnosti účastníčok zámennej zmluvy, ktoré sú však príbuzné, pričom považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného len za kópie. V podanej žalobe žalobca uviedol, že značnú časť roka býva na laze v k. ú. H. T., časť Q. Laz vymrel

a spolu s Y. sú jediní žijúci obyvatelia. Okolie lazu bolo neobrábané viac ako 50 rokov, boli to kroviny, dreviny a buriny. Tým, že časť Q. bola vyznačená v mapovom operáte sa žalobca v roku 1998 rozhodol, že toto okolie skultivuje, drobné parcely zjednotí a privedie do poľnohospodárskeho využitia tak, ako mu to ukladá zákon. V roku 1999 ešte pre tieto časti platili uhorské mapové operáty v jazyku maďarskom. Preto z iniciatívy žalobcu bola vykonaná akcia ROEP 1, t j. nové zameranie katastra a prepis údajov z pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností ku geometrickým plánom vyznačeným parcelám. Hoci žalobca chcel ľuďom pomôcť, vyvolalo to opačnú reakciu, lebo pozemky si roky zamieňali, ale zápisy v evidencii nehnuteľností nerobili. Žiadna kolektívna akcia nebola možná. Obec H. má niečo viac ako 700 obyvateľov, problémy s ekonomikou, preto nemá vyhotovený územný plán a v dohľadnom čase ho ani nepripravuje. Okresný úrad Trenčín si nesplnil povinnosti podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a nevymenoval v obci komisiu pre zjednodušené konanie. Aj keď existovali zákony z roku 1991 o zjednodušenej evidencii, tieto nebolo možné použiť a medzičasom boli 25x novelizované. Žalobca preto využil ustanovenie , že občan môže to, čo mu zákon nezakazuje. Postupne skupoval jednotlivé parcely, začal ich zlučovať pre využívanie a kultivovať na vlastné náklady. Celá práca trvá už 24 rokov. Najkomplikovanejšie sú tzv. detektívne konania o vyhľadávaní vlastníkov, o ktorých v obci nikto nič nevie, ako aj o vyhľadávaní ich dedičov a zabezpečiť, aby sa vôbec dedičského konania zúčastnili. Žalobca postupuje dôrazne podľa v znení neskorších predpisov a súvisiacich predpisov. Nebolo nič výnimočné, že na parcelách bolo 100 a viac účastníkov, väčšinou neznámych, ako príklad uviedol parcelu č. XXXX vo výmere 993 m2, kde uzatvoril XX kúpnych a zámenných zmlúv a zostáva už len 38 vlastníkov, aj tak ešte nie je nadpolovičný vlastník. Touto časťou žalobca chcel potvrdiť, že zlučovanie parciel je v spoločenskom záujme, že zákony smerujú k tomu, aby sa parcely mohli voľne zamieňať bez ohľadu na výmeru a podiel v rámci katastra aj vo vedľajších územiach.

4. Žalobca ďalej konštatoval, že zámenné zmluvy obsahujú dve časti. V prvej časti účastníčky (Y.. U. a K.. C.. L.) odchádzajú z parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Keďže dochádza k zlučovaniu týchto podielov do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a Y.. Y., patrí im náhrada v peniazoch alebo náhradných podieloch. Správne orgány sa vôbec nezaoberali tým, že dochádza k sceľovaniu parciel a nikde vo svojich rozhodnutiach túto časť nespomínajú. Zaoberali sa len tým, že účastníčky dostávajú podiely na parcele č. 2066, v čom vidia rozpor so Podľa žalobcu správne orgány nesprávne interpretujú dve oblasti. Zákon hovorí o susednom pozemku, čo správne orgány nezobrali do úvahy. Susedný pozemok v zmysle gramatickom i právnom je ten, ktorý je najbližší. Medzi zamieňanými pozemkami a parcelou, ktorej podiely nadobudli účastníci, sú len pozemky v bezpodielovej spoluvlastníctve žalobcu a Y.. Y., čiže aj slovenský slovník a aj občianske právo v ustanovení o susedských vzťahoch vychádza z pojmu „nachádzajúci sa v najbližšom okolí alebo v blízkosti.“ Žalobca je toho názoru, že správne orgány text zákona interpretujú nesprávne. Ďalej správne orgány konštatovali, že žalobca nespĺňal podmienky v zmysle , s čím žalobca taktiež nesúhlasí. Účastníčky, ktoré zamieňajú, nadobúdajú ideálne podiely v novej parcele č. 2066, ale táto parcela sa nijako nedelí, parcela ostáva v celku. Podiel žalobcu a Y.. Y. sa znižuje v prospech tých, čo zamieňajú, s cieľom integrovať pôdu, na čom je vlastne založená celá koncepcia ROEP 2. Je rozdiel medzi pozemkom a podielom na pozemku. Kým podiel vyjadruje mieru práv a povinností, tzv. ideálny podiel a reálny podiel vyžaduje geometrický plán, avšak žiadny reálny podiel tu nevzniká. Podľa žalobcu správne orgány opäť nesprávne interpretujú rozdiel medzi ideálnym a reálnym podielom. Naviac už 15 rokov sa žalobca zaoberá spoluvlastníkmi na tejto parcele, ktorí sú väčšinoví ale neznámi a žalobca nevie s tým pohnúť, čiže parcela ani pre podiely žalobcu a Y.. Y. by nebola deliteľná, čiže pozemok ako reálna časť zemského povrchu ohraničená hranicou a vyznačená v katastri sa nemení a nevzniká žiaden nový, a preto požiadavky správnych orgánov na geometrický plán nemajú opodstatnenie. Žalobca upozorňoval správne orgány, že toto a takéto chápanie nebolo ani úmyslom navrhovateľa zákonov ani úmyslom parlamentného rozhodnutia, čo môže zodpovedne potvrdiť, pretože predsedal vláde, keď tento zákon bol navrhovaný a sám predkladal návrh do Národnej rady SR. Podľa žalobcu je text zákona jednoznačný a jeho nesprávnym výkladom správne orgány pochybili.

5. Žalobca záverom poukázal na to, že v každom znaleckom posudku, ktorý už vyše 20 rokov predkladá, je uvedené potvrdenie I., že obec nemá územný plán. Táto skutočnosť je všeobecne známa. Podľa žalobcu jeho konanie zodpovedá analogiam legis právnej úpravy z roku 2021, ktorá bližšie rozpracovávala úlohy štátnych orgánov v procese zjednocovania pozemkov. Aj keď je vedené súkromnými osobami, v dôsledku okolností žalobcom nezavinených bez požiadaviek na miestne alebo štátne orgány. Je to jediná možná cesta, ako vrátiť pôdu pôvodnému účelu a ako plniť povinnosti vlastníka pozemkov, ktoré sú takisto určené zákonom aj vo vzťahu k evidencii nehnuteľností. Žalobca považoval za potrebné podotknúť, že stav ktorý nevyhovuje spoločnosti, nevyhovuje ani jemu, nakoľko nemôže veci užívať, nakladať s nimi a čakať na ich prírastky, a nevyhovuje ani účastníkom, s ktorými zámenné zmluvy uzatvoril, lebo už dnes nemajú k týmto pozemkom fyzicky prístup. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného.

6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný úvodom vyjadrenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie č. OU-TN- OOP5-2021/037606-002, Vo 8/2021 (nesprávne žalobcom označené ako ) zo dňa 16.12.2021 obsahuje chybu v písaní a počítaní, nakoľko žalovaný nesprávne uviedol značku rozhodnutia. Žalovaný chybu v označení napadnutého rozhodnutia 2 opravil dňa 11.04.2022 a upovedomil o tom všetkých účastníkov konania. Následne žalovaný stručne uviedol priebeh administratívnych konaní tak pred prvostupňovým orgánom ako aj pred ním ako odvolacím orgánom. K správnej žalobe žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v správnej žalobe a napadnuté rozhodnutia pokladá za správne a zákonné. Žalovaný je toho názoru, že v napadnutých rozhodnutiach sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými počas administratívnych konaní, vec správne právne posúdil. dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol na základe správneho právneho predpisu. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutých rozhodnutiach.

7. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal jednu správnu žalobu proti dvom rozhodnutiam žalovaného. Takéto konanie je podľa názoru žalovaného v rozpore s ods. l a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nie je možné podať jednu správnu žalobu proti dvom rozhodnutia orgánu verejnej správy, aj v prípade ak ide o rozhodnutia v obdobnej veci. Žalobca v správnej žalobe zároveň žiada správny súd, „aby spojil obe konania do jedného“ vzhľadom na ich „príbuznosť.“ Žalovaný poukázal na to, že podľa správny súd môže spojiť iba „veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania.“ Súdne konanie sp. zn. začalo na základe jednej správnej žaloby a tak nie je podľa názoru žalovaného možné „veci spojiť.“ Zároveň žalovaný správny orgán upozorňuje, že v oboch napadnutých administratívnych konaniach (sp. zn. Vo 7/2021 a Vo 8/2021) nie je ani zhoda v účastníkoch.

8. Žalovaný ďalej konštatoval, že žaloba nespĺňa osobitné náležitosti uvedené v , konkrétne absentuje deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa . Vymedzenie žalobných dôvodov nie je podľa žalovaného rovnako v súlade s . Žalobné dôvody sú nejasné a žalobca presne neuviedol, aké ustanovenie akého všeobecne záväzného právneho predpisu žalovaný porušil.

9. Žalovaný k námietke žalobcu, že správne orgány „sa vôbec nezaoberali tým, že dochádza k sceľovaniu parciel a nikde vo svojich rozhodnutiach túto časť nespomínali“ uviedol, že v konaniach o povolenie vkladu preskúmava správny orgán platnosť prevodnej zmluvy a dodržanie zákonných podmienok, ktoré umožňujú povolenie vkladu. To či zmluvné strany „sceľujú“ svoje pozemky alebo nie, je otázka, ktorá nie je vo vkladovom konaní pre správny orgán relevantná.

10. K námietke žalobcu ohľadne toho, že žalovaný nesprávnej interpretoval výklad pojmu „susedný pozemok“ žalovaný uviedol, že nesúhlasí s extenzívnym výkladom predmetného pojmu tak, ako ho interpretuje žalobca a opätovne zotrval na tom, že susedným pozemkom je len bezprostredne susediaca parcela. Pojem pozemok nie je možné vykladať spôsobom ako ho vykladá žalobca, t. j. ako množinu parciel, ktoré majú rovnakú vlastnícku štruktúru. Pojem parcela je definovaný v katastrálnom zákone ako geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu

alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Nie je teda možné pojem pozemok vykladať bez viazanosti na jeho parcelné určenie. Nie je teda možné označiť parcelu č. 2066 ako susedný pozemok k zamieňaným parcelám č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX.

11. Čo sa týka názoru žalobcu ohľadne toho, že zníženie výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu a Y. pri p. č. XXXX v k. ú. H. T. a zápis dvoch nových spoluvlastníckych podielov do LV č. XXXX v prospech účastníčok konania C.. L. a Y... U. neznamená rozpor s z dôvodu, že „je rozdiel medzi pozemkom a podielom na pozemku“ žalovaný uviedol, že podľa sa ustanovenia a predmetného zákona použijú aj v prípade, ak právnym úkonom vzniká spoluvlastnícky podiel. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že zákaz drobenia sa vzťahuje aj na vznik nových spoluvlastníckych podielov.

12. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý považuje sústredenie podielov spoluvlastníkov do jednej parcely za drobenie, avšak zároveň odchádzajú zo šiestich parciel, kde ich spoluvlastníctvo zaniká, čo vôbec žalovaný nezobral do úvahy. Žalobca taktiež nesúhlasil s tým, že mal predložiť geometrický plán. V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade nevzniká nová parcela a parcela sa ani nedelí a teda neexistuje spor o určenie hranice, nakoľko sa prevádzajú čiastky pomerne malých spoluvlastníckych podielov, ktoré nedosahujú ani 2.000,00 m2 a teda geometrický plán nebolo možné ani spracovať. Žalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného ohľadne toho čo je susedným pozemkom v zmysle Žalovaný je toho názoru, že musí ísť o bezprostrednú hranicu, avšak podľa žalobcu zákon slovo bezprostredná nepozná. Parcely, z ktorých spoluvlastníci odchádzajú, majú najbližšiu parcelu tú, na ktorú prechádzajú, čiže jediná bezprostredná susediaca hranica je tá parcela, na ktorú prechádzajú. Síce tam existujú nejaké malé parcely, avšak tie sú v 100 % bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a Y.. Y.. Žalobca nesúhlasí s chápaním zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, kedysi boli záhrady, avšak viac ako 50 rokov nie sú obrábané, čiže žalobca revitalizuje záhradu. Na pôvodnom území, kde bolo pôvodne súkromné vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy, ktoré prešlo do užívania štátneho majetku. V tomto obťažnom teréne majetky neboli využívané, a tak boli devastované. Druhá strana problému je podľa žalobcu v tom, že ako vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy mu zákon ukladá zabezpečiť trvale obhospodarovanie, vykonávanie agrotechnických opatrení na zachovanie kvality pôdy, jej vlastností a ochranu pred jej degradáciou, pričom už je degradovaná. Ďalej predchádzanie šíreniu buriny a takého využívania pôdy, ktoré neohrozuje jej ekologickú stabilitu a usporiadanie pôdy v katastri. Čiže ten istý štát ukladá žalobcovi povinnosti, ktoré mu správne orgány nedovoľujú splniť. Žalobca poukázal na to, že ak ako vlastník nesplní povinnosti voči pôde, porušuje povinnosti a podlieha sankciám. Zákon o zákaze drobenia pôdy bol prijatý v záujme hospodárneho využívania pôdy a toto bol jeho cieľ, preto aj jeho výklad by mal byť v súlade s účelom zákona. Len preto, že obec nemá a ani nebude mať v dohľadnej dobe územný plán, nemôže to byť pripočítané v neprospech žalobcu. Žalobca záverom poukázal na a SR a konštatoval, že zákon mu takýto postup nezakazuje.

13. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, pričom k argumentácii žalobcu ohľadne jeho konštatovania, že zákon mu takýto postup nezakazuje, uviedol, že podľa SR, môžu štátne orgány konať iba to, čo im ustanoví Pokiaľ explicitne ( a ) zakazuje drobenie poľnohospodárskej pôdy aj vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom, nie je možné, aby prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný vklad vlastníckeho práva na základe návrhu žalobcu a jeho manželky povolil. Povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe návrhu žalobcu by bolo možné iba v prípade preukázania výnimky z drobenia podľa , čo sa v preskúmavaných správnych konaniach nestalo. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na ustanovenie , avšak práve podľa tohto ustanovenia platí úprava drobenia ustanovená v aj na právne úkony, na základe ktorých majú vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v spoluvlastnícke podiely. Výnimkou z tejto právnej normy je situácia podľa druhej vety ustanovenia , t. j. situácia, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo

prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne - teda iba v prípade, ak vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je predmetom prevodu zaniká v celku. Druhú vetu ustanovenia ale nie je možné aplikovať na právny úkon - zámennú zmluvu, ktorá bola predmetom skúmania v napadnutých správnych konaniach, pretože v tomto prípade sa z existujúceho spoluvlastníckeho podielu žalobcu a jeho manželky o veľkosti 1/8 odčleňuje podľa zámennej zmluvy iba podiel 19/200, pričom pôvodný podiel žalobcu a jeho manželky nezaniká, ale iba zmenšuje svoju veľkosť. Zánik vlastníctva spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom prevodu je totiž základnou hmotnoprávnou podmienkou aplikácie právnej normy ustanovenej v druhej vete

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiam, ktoré sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

15. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: a) č. OU-TN-OOP5-2021/037568-002, Vo 7/2021 zo dňa 16.12.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V-5194/2021 zo dňa 28.09.2021, ktorým bolo podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania zastavené konanie o návrhu na vklad medzi M. U. ako účastníkom 1 a žalobcom a Y.. Y. spoločne ako účastníkom č. 2 a b) č. OU-TN-OOP5-2021/037606-002, Vo 8/2021 zo dňa 16.12.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V-5251/2021 zo dňa 29.09.2021, ktorým bolo podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené konanie o návrhu na vklad medzi K.. C.. L. ako účastníkom 1 a žalobcom a Y.. Y. spoločne ako účastníkom č. 2.

16. Z administratívneho spisu žalovaného č. OU-TN-OOP5-2021/037568-002 správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že konanie o návrhu začalo dňa 20.07.2021, kedy bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe zámennej zmluvy, ktorý podali všetci účastníci konania, a to Y.. U., žalobca a Y.. Y.. Prílohou návrhu na vklad boli dve vyhotovenia zámennej zmluvy zo dňa 21.06.2021, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi.

17. Predmetom zámennej zmluvy uzavretej dňa 21.06.2021 medzi M. U. na jednej strane a žalobcom a Y.. Y. na druhej strane bol: a) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k pozemkom registra X. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; b) spoluvlastnícky podiel 1/150 na pozemkoch registra X. parc. č. XXXX a č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; c) spoluvlastnícky podiel 1/450 na pozemku registra X. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a d) časť spoluvlastníckeho podielu 1/8 na pozemku X. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Všetky pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území H. T. a sú evidované ako I. Zámennou zmluvou prevádzala M. U. svoje spoluvlastnícke podiely, uvedené pod písm. a) až c) do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a Y.. Y. a zároveň žalobca a Y.. Y. Y. prevádzali podiel o veľkosti XX/ XXX zo svojho bezpodielového spoluvlastníckeho podielu uvedeného pod písm. d) do podielového spoluvlastníctva Y.. U..

18. Dňa 17.08.2021 vydal prvostupňový správny orgán s poukázaním na § 31a písm. c) katastrálneho zákona rozhodnutie č. U. o prerušení konania, v ktorom uviedol, že nakoľko sa pozemok registra X. nachádzala mimo zastaveného územia (v extraviláne) obce a Y.. U. nadobúdala zámennou zmluvou zo spoluvlastníckeho podielu 1/8 len podiel 19/200, bolo potrebné pri jeho nadobúdaní preukázať splnenie výnimky z drobenia uvedenej v ustanovení a nasl.

19. Z dôvodu, že navrhovatelia (Y.. U., žalobca a Y.. Y.) nedoručili požadované listiny prvostupňový správny orgán vydal dňa 28.09.2021 s poukázaním na § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona rozhodnutie č. V-5194/2021 o zastavení konania. V odôvodnení prvostupňový správny orgán konštatoval, že v stanovenej lehote nedošlo zo strany účastníkov konania k odstráneniu nedostatkov konania uvedených v rozhodnutí o prerušení konania a účastníci konania nepožiadali podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani o odpustenie zmeškanej lehoty. Z uvedeného dôvodu bolo konanie zastavené podľa katastrálneho zákona.

20. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Vo 7/2021 zo dňa 16.12.2021 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V 5194/2021 zo dňa 28.09.2021. Žalovaný ako odvolací správny orgán podrobne preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ak aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V konaní nezistil žiadne nedostatky, na základe ktorých bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vrátiť' prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. V postupe prvostupňového správneho orgánu neboli zistené vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť a správnosť jeho rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že na základe ustanovenia je potrebné aplikovať na zámennú zmluvu, ktorá bola predmetom konania o povolení vkladu, ustanovenia a 23 , a to z dôvodu vzniku nového spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti - X. v prospech Y.. U.. Preto bolo potrebné konanie prerušiť a skúmať či neexistujú zákonné výnimky, ktoré by drobenie spoluvlastníckeho podielu v prospech nadobúdateľky umožňovali. Zastavenie konania postupom podľa katastrálneho zákona je možné iba v prípade, ak mu predchádza vydanie zákonného a správneho rozhodnutia o prerušení konania podľa a písm. c) katastrálneho zákona. Napriek tomu, že rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím proti ktorému nie je možné sa odvolať, v prípade odvolania sa proti rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona preskúmava odvolací správny orgán aj zákonnosť a správnosť rozhodnutia o prerušení konania, nakoľko tieto rozhodnutia tvoria jednotný celok a zákonnosť a správnosť rozhodnutia o prerušení konania je zákonnou procesnou podmienkou správnosti a zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania podľa katastrálneho zákona nevyhnutné posúdiť, či, „predchádzajúce rozhodnutie o prerušení konania vytýkané nedostatky jasne vymedzilo, lebo len vtedy je naplnený zákonný dôvod pre zastavenie konania o návrhu na vklad.“

21. Žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní rozhodnutia o prerušení konania č. V-5194/2021 zo dňa 17.08.2021 konštatoval, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o prerušení konania vymedzil jasne nedostatky návrhu na vklad a zároveň uviedol presnú a správnu informáciu, akým spôsobom je možné uvedené nedostatky opraviť. Takéto rozhodnutie o prerušení konania pokladá žalovaný za správne a zákonné. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pozemok EKN parcelné číslo XXXX, orná pôda vo výmere 5.353,00 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Na drobenie poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sa vzťahujú ustanovenia , pričom o 23 ods. 1 tohto zákona výslovne ustanovuje, že na základe právneho úkonu - v tomto prípade zámennej zmluvy nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok s výmerou menšou ako 2.000,00 m2. Na základe sa toto ustanovenie použije aj v prípade, ak právnym úkonom dochádza k vzniku nového spoluvlastníckeho podielu. Ustanovenie určuje výnimky zo zákazu drobenia, na preukázanie ktorých vyzval účastníkov konania aj prvostupňový správny orgán. Urobil tak z dôvodu, že prevodcovia - žalobca a Y.. Y. sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku v podiele 1/8. Ich spoluvlastnícky podiel predstavuje 672,875 m2 z ktorého mala nadobúdateľka Y.. U. nadobudnúť len spoluvlastnícky podiel vo výške 19/200. Výmera novovzniknutého podielu pre nadobúdateľku bola teda preukázateľne nižšia ako 2.000,00 m2. V priebehu vkladového konania nebolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené žiadne doplnenie

konania ani listiny, ktoré by preukazovali skutočnosti požadované v rozhodnutí o prerušení konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z odvolania nevyplývalo splnenie žiadnej z výnimiek ustanovených v . Žalobca sa v odvolaní zameral najmä na objasnenie dôvodu uzavretia zámennej zmluvy, avšak túto skutočnosť' správne orgány v konaní o povolení vkladu neposudzujú ani nemôžu nijako zohľadniť.

22. Z administratívneho spisu žalovaného č. OU-TN-OOP5-2021/037606-002 správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že konanie o návrhu začalo dňa 22.07.2021, kedy bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe zámennej zmluvy, ktorý podali všetci účastníci konania, a to K.. C.. L., žalobca a Y.. Y.. Prílohou návrhu na vklad boli dve vyhotovenia zámennej zmluvy zo dňa 21.06.2021, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi.

23. Predmetom zámennej zmluvy uzavretej dňa 21.06.2021 medzi Ing. C.. L. na jednej strane a žalobcom a Y.. Y. na druhej strane bol: a) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k pozemkom registra X., č. XXXX a č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; b) spoluvlastnícky podiel 1/150 na pozemkoch registra EKN parc. č. XXXX a č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; c) spoluvlastnícky podiel 1/450 na pozemku registra EKN parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a d) časť spoluvlastníckeho podielu 1/8 na pozemku EKN parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Všetky pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území H. a sú evidované ako orná pôda. Zámennou zmluvou prevádzala K.. C.. L. svoje spoluvlastnícke podiely, uvedené pod písm. a) až c) do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a Y.. Y. a zároveň žalobca a Y.. Y. Y. prevádzali podiel o veľkosti 19/200 zo svojho bezpodielového spoluvlastníckeho podielu uvedeného pod písm. d) do podielového spoluvlastníctva K.. C.. L..

24. Dňa 17.08.2021 vydal prvostupňový správny orgán s poukázaním na § 31a písm. c) katastrálneho zákona rozhodnutie č. V-5251/2021 o prerušení konania, v ktorom uviedol, že nakoľko sa pozemok registra EKN par. č. XXXX nachádzala mimo zastaveného územia (v extraviláne) obce a K.. C.. L. nadobúdala zámennou zmluvou zo spoluvlastníckeho podielu 1/8 len podiel 19/200, bolo potrebné doložiť verejnú listinu preukazujúcu splnenie výnimky z drobenia uvedenej v ustanovení a nasl.

25. Z dôvodu, že navrhovatelia (K.. C.. L., žalobca a Y.. Y.) nedoručili požadované listiny prvostupňový správny orgán vydal dňa 29.09.2021 s poukázaním na § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona rozhodnutie č. U. o zastavení konania. V odôvodnení prvostupňový správny orgán konštatoval, že v stanovenej lehote nedošlo zo strany účastníkov konania k odstráneniu nedostatkov konania uvedených v rozhodnutí o prerušení konania a účastníci konania nepožiadali podľa § 28 ods. 1 správneho poriadku ani o odpustenie zmeškanej lehoty. Z uvedeného dôvodu bolo konanie zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.

26. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. U. zo dňa 16.12.2021 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. U. zo dňa 29.09.2021. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia č. U. zo dňa 16.12.2021 je totožné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia č. U. zo dňa 16.12.2021 uvedené v bode 20. a 21. tohto rozsudku.

27. Podľa ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.

28. Správny súd na úvod uvádza, že argumentácia žalovaného ohľadne toho, že jednou správnou žalobou nie je možné napadnúť dve rozhodnutia orgánu verejnej správy je nesprávna. Správny súd je toho názoru, že jednou správnou žalobou je možné napadnúť dve rozhodnutia orgánu verejnej správy. Tento postup predpokladá aj ustanovenie ohľadne vylúčenia veci, v ktorom je uvedené,

že ak smeruje jedna žalobca proti viacerým rozhodnutia môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutia na samostatné konanie. Je pravdou, že v prípade žalobcu neprichádzalo do úvahy spojenie veci, nakoľko spojenie veci sa realizuje po podaní viacerých samostatných žalôb, avšak prichádzalo do úvahy vylúčenie veci. O vylúčení rozhoduje predseda senátu, v prípade ak považuje spoločné konanie za nevhodné alebo nemožné. Avšak ide o možnosť vylúčiť veci na samostatné konanie a nie o povinnosť, čiže predseda senátu vylúči na samostatné konanie len ak to podľa svojho názoru uzná za vhodné a účelné. V tomto prípade sa tak nestalo a teda možno konštatovať, že predseda senátu považoval spoločné konanie ohľadne preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 7/2021 zo dňa 16.12.2021 a č. Vo 8/2021 zo dňa 16.12.2021 za vhodné a účelné a preto nerozhodol o vylúčení veci na samostatné konanie.

29. Podľa v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

30. Podľa účinného do 31.08.2022 ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

31. Podľa ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v a 23 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20220901>. To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.

32. Podľa podľa a 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/180/20220901> sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/20220901>, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

33. Podľa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

34. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

35. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

36. Podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

37. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu napadnutých a prvostupňových rozhodnutí. Žalovaný preskúmal skutkový stav a postup prvostupňového správneho orgánu a v napadnutých rozhodnutiach sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam a zároveň napadnuté rozhodnutia náležite odôvodnil. Záver o tom, že k návrhom na vklad bolo potrebné doložiť listinu preukazujúcu splnenie podmienok v zmysle , nakoľko vkladovými konaniami dochádza na pozemku registra EKN s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 5.353,00 m2 k drobeniu poľnohospodárskej pôdy v extraviláne v k. ú. H. T., je správny a opodstatnený.

38. Správny súd uvádza, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhe2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuztc> ods. 1 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, poprípade rozhodnutie o zastavení konania podľa § 31b katastrálneho zákona tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, t. j. či prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom zastavil katastrálne konania ohľadne návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zámenných zmlúv zo dňa 21.06.2021 a či následne žalovaný správne zamietol odvolania žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či predmetné zmluvy neodporujú <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjygaxhaylsmftxeylgfuzdc> a nasl. v presne vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

39. Správny súd konštatuje, že: I. zo zámennej zmluvy uzavretej dňa 21.06.2021 medzi Y.. U. na jednej strane a žalobcom a Y.. Y. na druhej strane vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva v danej veci sú: a) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k pozemkom registra s parc. č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; b) spoluvlastnícky podiel 1/150 na pozemkoch registra s parc. č. XXXX a č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; c) spoluvlastnícky podiel 1/450 na pozemku registra s parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a d) časť spoluvlastníckeho podielu 1/8 na pozemku s parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Všetky pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území H. T. a sú evidované ako orná pôda. Zámennou zmluvou prevádzala M. U. svoje spoluvlastnícke podiely, uvedené pod písm. a) až c) do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a Y.. Y. a zároveň žalobca a Y.. Y. Y. prevádzali podiel o veľkosti 19/200 zo svojho bezpodielového spoluvlastníckeho podielu uvedeného pod písm. d) do podielového spoluvlastníctva Y... U..

II. zo zámennej zmluvy uzavretej dňa 21.06.2021 medzi K.. C. na jednej strane a žalobcom a Y. na druhej strane vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva v danej veci sú: a) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/150 k pozemkom registra s parc. č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX;

b) spoluvlastnícky podiel 1/150 na pozemkoch registra s parc. č. XXXX a č. XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; c) spoluvlastnícky podiel 1/450 na pozemku registra s parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a d) časť spoluvlastníckeho podielu 1/8 na pozemku s parc. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Všetky pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území H. T. a sú evidované ako orná pôda. Zámennou zmluvou prevádzala K.. C.. L. svoje spoluvlastnícke podiely, uvedené pod písm. a) až c) do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a Y.. Y. a zároveň žalobca a Y.. Y. Y. prevádzali podiel o veľkosti 19/200 zo svojho bezpodielového spoluvlastníckeho podielu uvedeného pod písm. d) do podielového spoluvlastníctva K.. C.. L..

40. Podľa správneho súdu možno v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa zákona, pričom podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov upravuje <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> Z ustanovenia citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že na základe právneho úkonu nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov (poľnohospodárska a lesná pôda v extraviláne) pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Na základe sa uvedené ustanovenie použije aj v prípade, ak právnym úkonom dochádza k vzniku spoluvlastníckeho podielu k jestvujúcim pozemkom uvedeným v , pričom ustanovenie určuje výnimky zo zákazu drobenia Vzhľadom k tomu, že pozemok X. XXXX, orná pôda vo výmere 5.353,00 m2 sa nachádza mimo zastavaného územia obce a predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel žalobcu a Y.. Y., ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku v podiele 1/8, pričom ich spoluvlastnícky podiel predstavuje 672,875 m2, z ktorého mali nadobúdateľky M. U. a K.. C.. L. nadobudnúť (každá z nich) len spoluvlastnícky podiel vo výške 19/200, čiže výmera novovzniknutých podielov pre nadobúdateľky bola preukázateľne nižšia ako 2.000,00 m2, postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom, keď vyzval účastníkov na preukázanie splnenia výnimky z drobenia v zmysle Prvostupňový správny orgán taktiež správne a zákonne postupoval, keď za týmto účelom prerušil konania o vklade vlastníckeho práva, pričom účastníkov konania poučil, že po márnom uplynutí lehoty na odstránenie nedostatku, ktorý uviedol v rozhodnutí o prerušení konania, bude konanie zastavené. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia nepreukázali splnenie výnimky z drobenia pôdy podľa z.č. , bol prvostupňový správny orgán povinný zastaviť vkladové konania v zmysle katastrálneho zákona.

41. Správny súd je toho názoru, že účelom <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2 000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m2. Vychádzajúc z citovaných ustanovení <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> vyvstáva do popredia otázka, či aplikáciou vyššie citovaných ustanovení <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> nedôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať rozpor najmä s článkom 20 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> a tiež aj rozpor s ustanoveniami iných medzinárodných dokumentov v otázkach práva vlastniť majetok a disponovať s ním. V odpovedi na ňu však treba vychádzať z toho, že ako <https:// www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> Slovenskej republiky, tak aj medzinárodné dokumenty (najmä Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - čl. 1) umožňujú prijatie zákona, ktorým sa upravuje užívanie majetku,

ak je splnený všeobecný záujem na prijatí takéhoto <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhe2v6mjyga> nemajú povahu vyvlastnenia (lebo zasahujú do vlastníckeho práva len v podobe obmedzenej dispozície s ním), možno vyvodiť záver, že nie sú v rozpore s ústavnými zásadami upravujúcimi samotnú ochranu vlastníckeho práva. Rovnako nie je v rozpore ani s ustanoveniami upravujúcimi jeho obmedzenia, lebo je daná existencia verejného záujmu spočívajúca v nadmernom a neúnosnom stupni rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike; tento stav si nepochybne vyžaduje obmedzenie ďalšieho drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce a zabezpečenie funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby. Konkurenciu ochrany dispozičného práva vlastníka s predmetom vlastníctva so zabezpečením funkčnosti poľnohospodárskych a lesných pozemkov treba nepochybne vyriešiť v prospech zabezpečenia funkčnosti uvedených pozemkov, lebo v tomto prípade ide o ochranu verejného záujmu, ktorý prevyšuje individuálny záujem vlastníka, resp. spoluvlastníka veci. Vychádzajúc z požiadavky, že jednotlivé ustanovenia zákona nemožno vykladať jednotlivo, ale vždy vo vzájomnej súvislosti s ďalšími ustanoveniami a tiež aj s ohľadom na cieľ príslušného zákona, možno vyvodiť záver, že obmedzenia vyplývajúce najmä z ustanovenia <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mjygaxhaylsmftxeylgfuzdg> ods. 1 Z .z. sa vzťahujú nielen na pozemky uvedené v citovaného zákona (ktoré by mohli vzniknúť na základe právneho úkonu), ale aj na prípadný spoluvlastnícky podiel, ktorý by mohol vzniknúť buď na základe právneho úkonu alebo na základe rozhodnutia súdu.

42. K námietke žalobcu, že ide o susedný pozemok, resp. prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom spĺňa výnimku z drobenia v zmysle správny súd uvádza v zhode so žalovaným, že z administratívneho spisu vyplýva, že pozemky č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a ani XXXX nie sú v bezprostrednom susedstve s predmetnou parcelou č. XXXX, ktorej sa drobenie týka. síce v pripúšťa výnimku z drobenia týkajúcu sa susednej parcely, avšak len v tom prípade, ak sa odčleňuje časť pozemku a táto odčlenená časť sa následne pričleňuje k pozemku susednému. Časťou pozemku je však potrebné rozumieť reálnu časť pozemku vymedzenú na základe geometrického plánu. Táto časť musí spĺňať základnú podmienku vymedzenú zákonom, ktorou je pričlenenie sa k susednému pozemku, čiže časť nemôže existovať sama, ale stáva sa súčasťou parcely, ktorá s ňou bezprostredne susedí. Výklad tohto ustanovenia, tak ako ho chápe žalobca, je príliš extenzívny a nesprávny Zároveň je potrebné uviesť, že spoluvlastnícky podiel žalobcu ako aj jeho manželky (Y. nepredstavuje určitú konkrétnu časť nehnuteľnosti, ale určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k spoločnej veci na ktoromkoľvek mieste dotknutého pozemku, a preto nie je možné v žiadnom prípade predpokladať, že sa tento podiel nachádza na hranici parcely č. XXXX a dal by sa pričleniť do susednej parcely. Preto sa správny súd s uvedenou námietkou žalobcu nestotožňuje.

43. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákaz drobenia je výslovne ustanovený v . predmetný pozemok registra X. sa nachádza v extraviláne obce a účastníci administratívnych konaní (žalobca, Y.. Y., Y.. U. a K.. C.. L.) nijakým spôsobom nepreukázali ani jednu z výnimiek z drobenia ustanovenú v . Spôsob akým správne orgány vykladajú je v súlade s ustálenou judikatúrou ako i súdnou praxou. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že na zákaze drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je verejný záujem, čo dokazuje aj ustanovenie , ktorý dáva právomoc prokurátorovi napadnúť neplatnosť právneho úkonu, ktorým bol vytvorený podiel v rozpore s a 23 uvedeného zákona. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného ani rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktorý správne po prerušení konania zo zákonných dôvodov a márnom uplynutí lehoty stanovenej správnym orgánom na odstránenie nedostatkov návrhov na vklad, konanie zastavil.

44. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa žalobu zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

47. Správny súd zároveň podľa rozhodol o trovách ďalších účastníkov konania tak, že im náhradu trov nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.