Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_29C-255-2010.pdf
PDF · 156.95 KB
No categories available
29C/255/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: S. C., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX J. XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Záhradná 19/468, Kapušany p r o t i žalovanému: SLOVNAFT, a.s., IČO: 31 322 832, Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, právne zastúpeného Ružička Csekes s.r.o. so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti:
- N..Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - V. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - V. N., N. C. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J., R. U. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - V. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č..XXXX/XX - V. N., N. C. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J., R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N..Č.. XXXX/XX - U. N., N. C. XXX K., E. R. Q. Č.. XXXX, J..Ú.. J., R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C.Ý. XXXX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - U.Á. N., N. C. Xha XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J., R. U. Z.É. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/X V. C. XXXX K. - U. N. E. R. Q. Č.. XXXX, J..Ú.. J.
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XX K. - V. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - V. N., N. C. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J. R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXXX K. - V. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - V. N., N. C. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J., R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - U. N., N. C. Xha XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J.O., R. U. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/X - U. N., N. C. K., E. R. Q. Č.. XXXX, J..Ú.. J., R. U. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú.W. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N..Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/X - U. N., N. C. XXX K., E. R. Q. Č.. XXXX, J.. Ú.. J., R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. - V. N. C. V. N. J. P. N. Č.. XXXX/XX - V. N., N. C. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J..Ú.. J., R. U.Á. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX
- N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XX K. - U. N. C. V. V. N. J. P. N.. Č.. XXXX/XX - U. N., N. C. X H. XXXX K., E. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J., R. U. Z. N. X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX U. A.O. XX.X.XXXX Ú. V. I. J. N. A. XX.X.XXXX N.. Č.. XXX/XXXX, o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca pôvodne žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX v znení pripustenej zmeny petitu žaloby naposledy uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa X.XX.XXXX žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to novovytvorených parciel KNC XXXX/XXX, XXXX/XXXXXX-, XXXX/X O. XXXX/XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Kapušany, vytvorených geometrickým plánom X.. V. Š. Č.. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 15.X.XXXX, úradne overenom Správou katastra Prešov dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXX/XXXX. Poukázal na to, že výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXXX/XX boli jeho právnym predchodcom, t.č. nebohým S. C. O. O. C., W.. I. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti K.. XXX/X-Z., K.. XXXX/X - X, K.. XXXX/X - X, K.. XXXX/X - X, K.. XXXX/X-XX, K..XXXX/X - C. O. S.-XX, zapísaných v pozemno- knižnej zápisnici č. 3, kat. územie J..
Právni predchodcovia žalobcu boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, J.. Ú.. J., ktoré nadobudli na základe vyššie uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy. Títo sa po pridelení predmetných nehnuteľností do vlastníctva ujali ich reálnej držby a tieto užívali výlučne na poľnohospodárske účely.
Dedičstvo po právnej predchodkyni žalobcu O. C., W.. I., U. A. X.XX.XXXX D. N. N. I..U.. X A. XXX/XX, A. XX/XX O. R. U. R. Q. Č.. XXXX, J.. Ú.. J. C. P. O. C. C. R. Ž.. V. V. A. R. N. A. XX.X.XXXX.
Dedičstvo po nebohom otcovi S. C., U. A. XX.XX.XXXX D. N. N. I..U.. A. XXX/XX, A. XXX/XX a predmetné nehnuteľnosti opätovne v celosti nadobudol žalobca, pričom rozhodnutie o prejednaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.XXXX.
Konfrontáciou prídelového plánu z r.1948, ktorý bol podkladom pre vydanie hore uvedeného výmeru, ale taktiež s poukazom na znalecký posudok Ing. Jozefa Bujňáka č. XX/XXXX, spracovaného v rámci konania X P. XXX/XXXX bolo preukázané, že žalovaný užíva časť pôvodnej parcely XXXX/X-X V. C. XXXX K.. Poukázal aj na to, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu nebol vyvlastnený a je stále vo vlastníctve jeho predchodcov a preto nikdy nemohol prejsť na štát. Naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva odôvodnil vydaním dvoch listom vlastníctva katastrálnym úradom na tie isté nehnuteľnosti pre rôznych vlastníkov. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. X P. XX/ XXXX v obdobnom spore (H.), ktorý uviedol, že Československý štát zabral nehnuteľnosti, ktoré boli združené v užívaní socialistickej organizácie, bez zmeny vlastníctva k ním. O tom svedčí kolaudačné rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v Prešove z r.XXXX. Spoločnosť Benzinol, n.p. ako právny predchodca žalovaného v zmysle rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Prešove zo dňa X.X.XXXX mala povinnosť majetkovo právne pozemky s pozemno-knižnými vlastníkmi dotknuté výstavbou podniku vyporiadať, t.z. že ani právny predchodca žalovaného Benzinol, n.p., neskôr Benzinol, š.p. v konečnom dôsledku ani samotní žalovaní nemohli byť nikdy dobromyseľní. O tom svedčí aj skutočnosť, že ako dôkaz žalobca súdu predložil osvedčenie pod sp.zn. N XXX/XX U. A. XX.X.XXXX, ktorým si Slovnaft Benzinol, a.s. osvedčil vlastnícke právo vydržaním k sporným nehnuteľnostiam, poukazujúc na dobromyseľnosť ešte V. W..XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný, ani jeho právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní pri užívaní sporných nehnuteľností, keďže dobromyseľnosť žalovaného bola prerušená dňa X.X.XXXX, kedy žalobca podal na Okresnom súde v Prešove žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností pod sp.zn. X P. XXX/XXXX. Podľa názoru žalobcu žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam až svojím zlúčením so spoločnosťou Slovnaft Benzinol, a.s., ktorú uzatvorili dňa XX.X.XXXX a až od toho času začala plynúť žalovanému vydržacia lehota pre účely nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaného je podľa názoru žalobcu spochybnená aj závermi konania vedeného pod sp.zn. XX P. XXX/XXXX.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli právni predchodcovia žalobcu výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXXX/XX nikdy neboli zapísané do operátu pozemkovej knihy a preto tieto v skutočnosti právni predchodcovia žalobcu nikdy nevlastnili.
Pôvodné pozemno-knižné parcely boli konfiškované pôvodnému vlastníkovi Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktoré boli následne rozparcelované a na základe výmerov podľa Nariadenia vlády č. 104/1946 pridelené do vlastníctva prídelcov.
V pozemno-knižnej zápisnici č. 3 je vyznačená konfiškácia pod B 13 a B 22 a v zmysle zápisu pod B 22 sa vlastníkom stal Československý štát.
Následne boli pridelené pozemky spravidla vznesené do bývalých JRD, avšak k zápisom do operátov pozemkovej knihy, ani následne do operátu bývalej evidencie nehnuteľnosti spravovanej podnikmi geodézie nikdy nedošlo.
Podľa práva platného na Slovensku do XX.XX.XXXX platil intabulačný princíp, teda iba ten bol vlastníkom, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník nehnuteľnosti. Výmer vydaný povereníctvom podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb nie je dôkazom vlastníctva, keďže týmto je iba zápis v pozemkovej knihe. Výmer o vlastníctve pôdy nadobudol účinnosť až vydaním prídelovej listiny, ktorá bola vkladuschopnou listinou v pozemkovej knihe podľa § 11 ods.1 zák. č. 90/1947 Sb.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že nebolo preukázané vydržanie právnymi predchodcami žalobcu v rozsahu vloženia spornej pôvodnej nehnuteľnosti do JRD, keďže právna úprava platná v čase začlenenia spornej pôvodnej nehnuteľnosti dostatočne určito neriešila zachovanie vlastníctva k nehnuteľnostiam vloženým do družstva. Nakoľko k odovzdaniu pôvodnej spornej parcely do JRD došlo pred účinnosťou zákona č. 49/1959 Zb. na danú vec v rozsahu prípadného zániku vlastníctva k spornej pôvodnej nehnuteľnosti je potrebné aplikovať Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., kedy podľa § 132 ods.1 k zániku vlastníctva došlo aj tým, že sa ho vlastník vzdal.
Právny predchodca žalovaného Benzinol, n.p. Bratislava pri majetkovo-právnom vyporiadaní v r. 1979 vychádzal z platných údajov evidencie nehnuteľnosti a pozemkovej knihy, ktoré podľa vtedy platného zákona boli záväzné pre spísanie zmlúv a verejných listín. Na základe týchto údajov a na podklade geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XXXX boli spísané hospodárske zmluvy o prevode správy majetku medzi Československým štátom a ONV Prešov ako vtedajším správcom majetku štátu. V roku 1999 po vykonaní obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním boli tieto parcely EN prečíslované na parcely katastra nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX, J.. Ú. J.. Následne bol majetok Benzinolu, n.p. v roku 1993 privatizovaný a prevedený na Benzinol, a.s. Bratislava a došlo k ďalším prevodom na Slovnaft Benzinol, a.s. Bratislava a následne na Slovnaft, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava.
Sporná pôvodná parcela bola odo dňa nadobudnutia správy/vlastníctva sporných nehnuteľností k X.X.XXXX nepretržite v užívaní právnych predchodcov žalovaných a následne žalovaného. Právnická osoba až do 31.12.1991 nebola spôsobilým subjektom vydržania, keď vlastnícke právo k pozemku mohlo byť vydržané iba fyzickou osobou. Vzhľadom na túto skutočnosť mohla právnická osoba na základe vydržania nadobudnúť vlastnícke právo až k 1.X.XXXX, kedy mohla vydržať nehnuteľnosť, ak ju mala nepretržite v držbe počas 10 rokov, pričom do vydržacej doby je treba započítať i dobu oprávnenej držby vykonávanej jej právnym predchodcom pred uvedeným dňom.
Podľa názoru žalovaného právni predchodcovia žalobcu nemohli byť dobromyseľní pri údajnom nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ani počas vydržacej dohody, keď neboli zapísané v pozemkovej knihe. Právnemu predchodcovi žalovaného tak nemohlo byť jasné, že sporné nehnuteľnosti boli na základe výmeru pridelené do vlastníctva tretej osoby, alebo že pozemky, ku ktorým získal vlastníctvo, resp. správu od Československého štátu ako vlastníka vedeného v danom čase v pozemkovej knihe mu nepatria alebo ich nemá v oprávnenej držbe a to minimálne v zákonom stanovenej 10-ročnej vydržacej dobe, alebo až do času privatizácie štátneho podniku v r.1992 a po privatizácii minimálne po dobu 10 rokov.
Súd dokazovaním vykonaným oboznámením výmeru o vlastníctve pôdy, osvedčeniami o dedičstve, obsahom spisu X P. XXX/XXXX, výpismi LV, pozemno-knižnom zápisnicou, rozhodnutiami v konaní vedenom pod sp.zn. X P. XXX/XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, hospodárskymi zmluvami o prevode správy, zápisnicou z XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vrátane jeho doplnku č.X/XXXX, výsluchom svedkov S. W., K. Š., S. H., S. C., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n.SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n.SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXX/XX bola pridelená S. C. O. K.Ž. O., W.. I. do vlastníctva okrem iného parcela č. XXXX/X-X V. C. XXXX K. (Č..Q.. XXX).
Z článku IV. bod 1. tohto výmeru vyplýva, že tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa § 1 ods.2 Nariadenia č. 104/1946 Sb. verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu, bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.
Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 3.X.XXXX N. I..U.. A. XXX/XX, A. XXX/XX C., Ž. C. A. C. N. R. S. C.J., R.. X.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX bolo prejednané aj dedičstvo k parcele č. XXXX/X-X V. N. V. C. XXXX m2, ku ktorej vlastníctvo na základe osvedčenia nadobudol žalobca.
Z osvedčenia o dedičstve zo dňa X.X.XXXX N. I..U.. X A. XXX/XX, A. XX/XX C., Ž. C. A. C. N. R. O. C.J., W.. I., R.. XX.X.XXXX O. U. A. X.XX.XXXX D. N. A. O. J. N. Č.. XXXX/X-X orná pôda o výmere 8632 m2, pričom opätovne na základe osvedčenia k nej vlastníctvo nadobudol žalobca.
Pôvodná parcela označená ako XXXX/X-X, ktorú mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobcov na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z parcely mpč. XXXX/X C. C. C. Č..X, J.. Ú.. J. N. C. S. O..
Pod B 13 dňa XX.XX.XXXX N. Č.. A.. XXXX bola podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa XX.XX.XXXX poznačená konfiškácia podľa Nariadenia č. 104/45 v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SNR, na základe ktorého bol vydaný výmer v prospech právnych predchodcov žalobcov.
Dňa XX.XX.XXXX (Č..Q.. XXX) bola spísaná zápisnica o odovzdaní nehnuteľností po bývalom vlastníkovi K. O. a spol. prídelcom do držby a úžitku na základe prídelového plánu schváleného pod č. XXXX/XX U. XX.X.XXXX s uvedením, že predmetné nehnuteľnosti sa odovzdávajú do držby a úžitku prídelcom k X.X.XXXX s konštatovaním, že pred odovzdaním držby zástupca pracovnej skupiny zistil, že všetci prídelcovia zaplatili najmenej prvú splátku, teda 10 % z prídelovej ceny.
Zároveň obsahom zápisnice bolo uvedenie generálií prídelcov a parciel, ktoré im boli pridelené od pôvodného vlastníka K. O. a spol. vytvorených z pôvodných pozemno-knižných parciel zapísaných z pozemno-knižnej zápisnici č. 3, kat. Ú.. J..
Pod bodom 14 sú uvedení právni predchodcovia žalobcu, vrátane parciel, ktoré im boli pridelené výmerom zo dňa XX.X.XXXX.
Zo strany žalobcu bol predložený aj situačný náčrt umiestnenia prídelov jednotlivých prídelcov na základe vyššie uvedenej zápisnici po pôvodnom vlastníkovi K. O. O. I.. C. J.. Ú. J. (Č..Q.. XXX), na ktorom sú zakreslené aj parcely pridelené právnym predchodcom žalobcu.
Dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXX/XX bola uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou Okresným národným výborom Prešov a preberajúcou organizáciou Benzinol, n.p. Bratislava v predmete časti nehnuteľnosti v kat. území J., U. C. E. N. Č. N. XXXX/X C. N.. C. Č..X, K.. XXXX/X C. C. X H., XX Á. O. XX K. O. T. Č.O. R. N. E. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/X.
Dňa X.X.XXXX bolo Okresným národným výborom v Prešove pod č. XXXX/XXXX vydané rozhodnutie v prospech právneho predchodcu žalovaného Benzinol, n.p. Praha o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, konkrétne parc.Č.. XXXX/XX, časť o výmere 4 ha a 80 á pre výstavbu distribučného skladu pohonných hmôt a mazacích olejov, v ktorom sa pod bodom 1 uvádza, že pred započatím výstavby zabezpečí majetkovo-právnej vyporiadanie s jednotlivými pozemno-knižnými vlastníkmi.
Dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXXX/XXXX bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v prospech Benzinolu, n.p., ktorým bolo povolené užívanie stavby distribučného skladu pohonných hmôt uskutočneného na pozemku parc.č. E. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, J.. Ú.. J., teda aj k pozemkom, ktoré boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX/X, vedených v pzkn. vložke č. 3, správa ku ktorým bola prevedená hospodárskou zmluvou č. XXX/XX v prospech Benzinolu, n.p.
Sporné pozemky podľa výpisu z evidencie nehnuteľností boli vedené na LV č. XXX v prospech Československého štátu v správe Benzinolu, n.p. (č.l. XXX), následne po vypracovanom privatizačnom projekte štátneho podniku Benzinol Bratislava bola zakladateľskou listinou zo dňa XX.X.XXXX založená spoločnosť Benzinol, a.s., v prospech ktorej bol prevedený majetok Benzinolu, n.p. notárskou zápisnicou R. XXX/XX, R. XXX/XX, z ktorej jednoznačne vyplýva, že aj sporné pozemky boli vložené do uvedenej akciovej spoločnosti. Následne došlo k ďalším prevodom na spoločnosť Slovnaft Benzinol, a.s. a notárskou zápisnicou č. R. XXX/XX, R. XXX/XX U. A. XX.X.XXXX (výpis z obchodného registra) bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou a.s., pričom všetky práva, povinnosti a záväzky zlučovanej spoločnosti v súlade s ustanovením § 69 Obchodného zákonníka prešli na spoločnosť Slovnaft, a.s.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX C. X.. S. D. C. W. J. X P. XXX/XXXX, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností vyplýva, že predmetná parcela po pozemkovej reforme nebola zameraná a polohovo zadefinovaná geometrickým plánom a taktiež nebola prečíslovaná na korektný tvar s jednoduchým podlomením, ktoré by bolo možné zapísať do pozemkovej knihy. Vzhľadom k tomu, že podľa článku II. výmerom o prídele pôdy nebolo stanovené pozemno-knižné označenie a presná výmera, neboli údaje o prídele poznamenané v pozemno-knižných dokumentáciach, čo malo za následok, že v r.1970 pri spracovaní geometrického plánu na majetkovo právne vysporiadanie areálu pre Benzinol, n.p. pôvodná pzkn. parcela mpč. XXXX/X bola uvedená ako vlastníctvo Československého štátu, bez informácie o prídeloch z pozemkovej reformy. Vlastnícke právo z výmeru o vlastníctve pôdy do LV č. 1XXX bolo zapísané pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX a podkladom pre zápis bola identifikácia parciel vyhotovená dňa X.X.XXXX. Spomínaná identifikácia parciel nemala náležitosti potrebné na založenie korektného LV v súbore EKN a pri jej vyhotovení bol použitý neštandardný postup keď parcely po prídele pôdy boli formálne prečíslované ako pozemno-knižné. Neskúmal sa a neidentifikoval sa súbor CKN a neidentifikoval sa ani povinný určený operát.
Taktiež k parcelám zapísaných do LV sa neoverovalo geometrické a polohové určenie pozemkov v rámci určeného operátu tak, ako to ukladali inštrukcie. Tento postup na správe katastra mal za následok, že v konečnom dôsledku bol založený LV č. XXXX, navonok vyzerajúci ako úplný LV, ale v skutočnosti mal vlastnosti hluchého LV. Napriek tomu, že v LV č. XXXX I. N. N..Č.. XXXX/XX uvádza výmera pozemku 8632 m2, táto výmera je nereálna a iba fiktívna a ide o nezáväzný údaj katastra. Parcela č. XXXX/XX nebola zobrazená v príslušnom mapovom podklade a reálne v r.1996 tejto nehnuteľnosti nezodpovedala výmera 8632 m2.
Žalovaný v súčasnej dobe užíva časť uvedenej parcely o výmere 6652 m2 a podľa doplnku k uvedenému ZP č. X/XXXX sporná plocha je súčasťou parciel č. XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX-XX O. XXXX/XX, C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J. v prospech žalovaného.
Svedok S. W. vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky, na ktorých je v súčasnosti umiestnená stavba žalovaného v J. boli riadne obrábané jednotlivými prídelcami a to aj zo strany právnych predchodcov žalobcu, ktorí následne uvedený pozemok vniesli do JRD. O týchto skutočnostiach vedel, keďže sám pomáhal pri obrábaní pozemku prideleného jeho právnym predchodcom.
Svedkyňa K. Š., W.. Z. uviedla, že z počutia rodičov vie, že právni predchodcovia žalobcu sporné pozemky riadne obrábali. Jednotliví prídelcovia si vzájomne pomáhali pri obhospodarovaní uvedených prídelov, nakoľko išlo osoby, ktoré pôvodne pracovali u veľkostatkára ako pôvodného vlastníka týchto pozemkov.
Svedok S. C., brat žalobcu uviedol, že si pamätá ako jeho rodičia pridelené pozemky, teda aj pozemok sporný obhospodarovali, keďže sám im pri práci pomáhal a to až do r.1954, kedy pozemky vniesli do JRD. Obaja rodičia následne pracovali v uvedenom JRD až do dovŕšenia svojho dôchodkového veku.
Svedok S. H. uviedol, že má vedomosť zo strany svojich právnych predchodcov, že právni predchodcovia žalobcu sporné pozemky riadne obhospodarovali a jednotliví prídelcovia si pri obrábaní pôdy vzájomne pomáhali a to až do založenia JRD. Podľa výpisu z obchodného registra Poľnohospodárske družstvo v J. N. N. vzniklo dňa X.X.XXXX.
Žalovaný okrem iného namietal, že v r.1991 vstúpil do platnosti zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu pozemku, kedy na základe predložených výmerov o prídele, mohli prídelcovia požiadať o vykonanie zápisu do operátu KN. Ak boli pridelené parcely dotknuté právnou zmenou, zápis do KN sa nevykonal a oprávnené osoby mohli požiadať o výmenu pozemkov, ktoré v rozhodnom období, teda v r.1948-1990 prešli na štát, alebo inú právnickú osobu. Ak tieto pozemky boli zastavané, oprávneným osobám vznikol nárok na prevod náhradných pozemkov. V prípade, ak si žalobca alebo jeho právni predchodcovia v zákonom stanovených lehotách toto právo neuplatnili, ich právo zaniklo a preto sa nemôžu domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných právnych predpisov.
Nálezom Ústavného súdu I. X..Ú. XXX/XX U. XX.X.XXXX, X..Ú. XXX/XXXX zo dňa 29.9.2011 bolo konštatované, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie toho vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou o všeobecné predpisy občianskeho práva.
Účelom a zmyslom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva a v žiadnom prípade nemohlo byť a nebolo vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom s odstupom mnohých rokov a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom platným v rozhodnom období.
Pokiaľ zákonodarca vytvoril v § 6 ods.1 písm. p) zákona o pôdy samostatný reštitučný dôvod spočívajúci v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, zmyslom tohto ustanovenia bolo uľahčiť osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti, bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva.
Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe nesvedčí žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ostáva naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii tomuto nezodpovedá.
K obnoveniu zaniknutého vlastníckeho práva v dôsledku jeho prechodu na štát v období totalitného režimu na Slovensku podľa slovenského právneho poriadku nedochádza automaticky, ale iba za splnenia zákonných podmienok. V situácii, keď tieto zákonné podmienky splnené neboli, nemožno uvažovať ani o legitímnej nádeji na nadobudnutie nehnuteľností.
Z uvedeného teda vyplýva, že ak došlo k zabratiu majetku štátu bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., predmetom tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť právnickým osobám osobitnými predpismi. 1)
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb., s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa osobitných predpisov2), možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fond") alebo Slovenský pozemkový fond náhradu vo forme a v rozsahu podľa osobitných predpisov.2a)
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.
Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb., prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov.7)
Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., ak privatizovaný majetok financovaný z úveru, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v privatizačnom projekte.
Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb., na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Fond do výšky získanej hodnoty privatizovaného majetku ručí svojím majetkom za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchto záväzkov od fondu, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil fondu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa privatizovaného majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.7a)
Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 92/1991 Zb., na ručenie Slovenského pozemkového fondu pri privatizácii majetku slúžiaceho poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa ustanovenie odseku 4 použije obdobne.
Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 92/1991 Zb., nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzku.
Podľa § 15 ods. 7 zák. č. 92/1991 Zb., ak sa veriteľ s fondom dohodne podľa odseku 4 inak, veriteľ sa nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku fondu.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli na základe výmeru o vlastníctve pôdy okrem iného aj parcelu npč. XXXX/X-7 roľa o výmere 8632 m2 kat. ú. J., ktorá im bola pridelená podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa XX.XX.XXXX N. Č.. XXXX/XX poznačením konfiškácie podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR na účely pozemkovej reformy vytvorenej z parcely XXXX/X C. C. N.. U. Č..X, J.. Ú.. J. C. N. C. S. O..
Dňa 4.X.XXXX N. Č..A.. XXX bol povolený zápis podľa zákona č. 10/1947, na základe ktorého bola poznamenaná konfiškácia majetku pre Československý štát - povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v operatívnej správe OPLH rady ONV v Prešove a vymazaná bola poznámka konfiškácie N. D..
V danom prípade však súd poznamenáva, že pokiaľ bola konfiškácia poznamenaná podľa zákona č. 10/1947 Zb., ide o právny predpis - vyhlášku v predmete určenia nástupných termínov príslušníkov náhradnej zálohy, ročník narodenia XXXX A. C. C. C. W..XXXX.
Výsluchmi svedkov bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcu predmetné prídely užívali až do r.1954, kedy pridelené pozemky vložili do Poľnohospodárskeho družstva J. s dňom zápisu 4.X.XXXX, kde pracovali až do dovŕšenia svojho dôchodkového veku.
V zmysle záznamu z porady konanej dňa XX.X.XXXX v problematike vlastníckych vzťahov k pôdohospodárskym nehnuteľnostiam prideleným v pozemkových reformách v období po roku 1945 za účasti zástupcov Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu Ministerstva financií, Ministerstva spravodlivosti, Slovenského úradu geodézie a kartografie a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky pod bodom 4 vyplynulo, že skonfiškovaný a pridelený majetok mohlo odňať povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára.
Bývalé Okresné národné výbory považovali za naplnenie tohoto ustanovenia aj prípad, ak pridelené pozemky boli v neskorších rokoch užívané družstvami alebo štátnymi majetkami, keďže prídelca práve z toho dôvodu na prídele nemohol hospodáriť.
I keď právomoc odnímania prídelov na národné výbory podľa príslušných právnych predpisov neprešla, Okresné národné výbory vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Tieto rozhodnutia naviac boli väčšinou vydané bez uvedenia konkrétneho právneho predpisu alebo konkrétneho ustanovenia a aj neskôr než v období do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby prídelcom.
Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k pôvodnej parcele mpč. XXXX/ X-X, J. R. R. U. A.P. J. N. I. W., T.. S.. S. O. O. C., J. N. I..U.. A. XXX/XX, A. XXX/XX O. X A. XXX/ XX, A. XX/XX.
Uvedená parcela bola zapísaná do LV XXXX, J..Ú.. J. ako orná pôda o výmere 8632 m2.
Zároveň bolo zistené, že časť výmery predmetnej parcely v rozsahu 6652 m2 je vedená vo vlastníctve žalovaného ako parcely XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX O. XXXX/XX, C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J. podľa doplnku č. X/XXXX J. U. Č.. XX/XXXX.
Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania.
Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcu je daná existenciou dvoch LV v prospech žalobcu, ako aj žalovaného o vlastníctve spornej časti nehnuteľnosti
Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že výmer zo A. XX.X.XXXX o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 okrem iného aj v predmete parcely pzkn. vložky č. 3 mpč. 1366/1-7 nie je spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 3Cdo 45/2008, 4Cdo 123/2003, na základe ktorého možno dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetný výmer je prídelovým rozhodnutím, ktoré má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedených a to napriek tomu, že tento neobsahoval určenie prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie.
V zmysle záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vo vzťahu k otázke správnosti výmeru a jeho súladu s platnými predpismi možno konštatovať, že takýto správny akt treba považovať za právny a bezchybný, ktorý nie je možné v súčasnosti preskúmavať a z ktorého musí súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva, teda nepodlieha preskúmaniu všeobecným súdom.
Súčasne vo svojom odôvodnení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo123/2003 , v ktorom bol vyslovený názor, že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami s tým, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu a môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, teda vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.
Nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SNR upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu vydávanie výmerov vo vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z uvedeného je zrejme, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti má povahu verejnej listiny so všetkými z toho
vyplývajúcimi právnym dôsledkami. Ak výmer kompetentný orgán nevydal, prípadne v ňom chýbajú požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú.
Právnym dôsledkom takejto listiny nie je teda jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda nie je spôsobilá vyvolať účinky podľa § 1 ods. 2 Nariadenia.
V posudzovanej veci výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 19.3.1948 spĺňal tak po formálnej ako aj obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti a bol vydaný orgánom k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované a opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov ako aj označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva a presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 28.10.2009 pod sp. zn. 4Cdo48/2008).
Rovnako je nesprávna argumentácia žalovaného, že právni predchodcovia žalobcu sa prídelu vzdali v prospech JRD. Vzdanie sa prídelu umožňoval zák. č. 141/1950 Zb. účinný od 1.1.1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný, alebo že sa ho vlastník vzdá a že ide o jednostranný úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke práva a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.
Zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o takom právnom úkone urobenom právnymi predchodcami žalobcu v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich prejav smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 19.3.1948 v prospech JRD. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu ako prídelcovia predmetnej parcely túto vniesli ako členovia do JRD, nespôsobuje zánik vlastníckeho práva k vzneseným nehnuteľnostiam. Okrem iného z ust. zákona č. 69/1949 Sb. a následne zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách vyplýva, že vlastníctvo k združeným pozemkom zostávalo zachované, pričom družstvo k nim malo iba právo družstevného užívania.
Na druhej strane žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje od zápisu vo vložke č. 3 kat. ú. Kapušany pod bodom B 22, na základe ktorého bola poznamenaná konfiškácia majetku pre Československý štát
- Povereníctvo poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva v operatívnej správe OP LH Rady ONV v Prešove s odkazom na právny predpis, predmetom ktorého nebola úprava konfiškácie majetku.
Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, na základe akého návrhu a akej právnej skutočnosti bol vykonaný tento zápis, pričom v konaní nebolo preukázané, na základe akého právneho titulu mal Československý štát nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. na základe akej skutočnosti mala byť poznamenaná konfiškácia majetku v prospech Československého štátu.
V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí NS SR sú všeobecné súdy oprávnené skúmať vecnú správnosť z právneho aktu len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ktorý je nulitným v tom prípade, ak bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.
Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch pod sp. zn. II.ÚS 129/98 a I.ÚS 485/98 judikoval, že pokiaľ bol konfiškačný výmer ONV vydaný voči niekomu, kto už majetok nevlastnil, bol teda vydaný v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, podľa ktorého sa jednalo o ničotný právny akt, na základe ktorého nemohlo vlastníctvo prejsť na štát.
Na základe uvedeného je preto možné konštatovať, že ak odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Prešove svojim rozhodnutím o opätovnej konfiškácii spornej časti nehnuteľnosti 1366/1-7 postupoval v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, keďže konfiškačný výmer opätovne vydal voči osobe, ktorá už predmetný majetok nevlastnila a preto s poukazom na vyššie citované nálezy Ústavného súdu Českej republiky išlo o ničotné právne akty.
Ak by aj súd prijal argumentáciu žalovaného, že právni predchodcovia žalobcu vnesením spornej nehnuteľnosti do JRD naplnili predpoklady odňatia prídelu v ust. § 23 Nariadenia 104/1945 Sb.n.SNR, odňatie prídelu bolo iba v pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktorá neprešla na okresné národné výbory, napriek tomu tak ako to vyplýva zo záznamu z porady konanej dňa 12.5.1992 za účasti Generálnej prokuratúry, NR SR, Ministerstva financií, Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR, tieto považovali za naplnenie ust. § 23 Nariadenia SNR 104/1945 Sb. aj prípady, ak pridelené pozemky boli v neskorších rokoch užívané družstvami a následne vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Aj v tomto prípade by išlo o ničotný právny akt, keďže okresné národné výbory neboli splnomocnené zákonom na konanie o odňatí prídelu v zmysle ust. § 23 vyššie citovaného nariadenia.
Súd zároveň skúmal aj prípadné podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním právnymi predchodcami žalobcu s poukazom na príslušné ustanovenia Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 a ust. zák. č. 141/1950 Zb. Až do 31.12.1950 upravovalo nadobudnutie držby ust. § 312 Všeobecného občianskeho zákonníka, ktorý stanovil, že držba k nehnuteľnostiam sa nadobúda vstúpením do nej, obmedzením, ohradením, označením alebo obrábaním. K uchopeniu držby nehnuteľnosti preto nebolo potrebné jej užívanie, držba mohla byť nadobudnutá aj inak bez toho, aby držiteľ nehnuteľnosť užíval.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do XX.XX.XXXX nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v pokojnej držbe.
Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951 ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960.
Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. - Stredný Občiansky zákonník (ďalej len SOZ), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 116 ods. 2 SOZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 143 SOZ, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa § 145 ods. 2 SOZ, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 146 SOZ, oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
Podľa § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcu by zároveň splnili podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keďže predmetná parcela - orná pôda bola spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko títo do držby vstúpili za účinnosti Všeobecného občianskeho zákonníka.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že títo do držby vstúpili minimálne na základe výmeru zo dňa XX.X.XXXX, O.Š. U. U. U. XX.XX.XXXX o prevzatí nehnuteľnosti prídelcami do držby a úžitku vyplýva, že táto bola prídelcom odovzdaná už k 1.3.1945 a predmetnú nehnuteľnosť užívali až do vnesenia do JRD v r.1954, na základe čoho však nebolo možné konštatovať, že by právni predchodcovia žalobcu neboli
dobromyseľní, prípadne, že došlo k prerušeniu vydržacej lehoty, keďže z ust. § 145 cit. zákona vyplýva, že v pochybnostiach je držba oprávnená. O oprávnenosti držby svedčí skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu predmetnú parcelu fakticky ovládali a mali vôľu nakladať s ňou ako so svojou a nerealizovali žiaden právny úkon majúci za následok vzdanie sa pridelenej pôdy v prospech JRD.
Na základe uvedeného preto právni predchodcovia žalobcu splnili aj podmienky prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva aj titulom vydržania k 1.1.1961 uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr do XX.XX.XXXX, ak začala plynúť pred účinnosťou predmetného zákona, t. j. v danom prípade počnúc dňom 1.3.1945.
V zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa XX.X.XXXX N. I..U.. X..Ú. XXX/XXXX nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto osobám s pozitívnym výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha titulu vlastníckeho práva tvrdeného takýmito osobami.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že prvým právnym titulom, od ktorého by bolo možné skúmať oprávnenosť a dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalovaného je notárska zápisnica R. XXX/XX, R. XXX/XX o založení spoločnosti Benzinol, a.s., obsahom ktorej je aj uvedenie, že predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie štátneho podniku Benzinol Bratislava, ako aj všetky práva, povinnosti i záväzky špecifikovaných v priloženom privatizačnom projekte zo dňa XX.X.XXXX N. Č.. XXX/XXXX.
Pred uvedeným dátumom súd nemohol hodnotiť držbu právneho predchodcu žalovaného ako oprávnenú a dobromyseľnú. Aj keď v zásade platí, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastnícka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. Dobrá viera však musí byť pri tom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.
O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí. Len samotná skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností sama o sebe nemohla založiť dobrú vieru právnych predchodcov žalovaného, že štátu svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľnosti zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich požadovať je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich k presvedčeniu, že štát v čase dražby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom (rozhod. NS SR 6Cdo71/2011).
V danom prípade tak ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania štát nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe ničotného právneho aktu,
ktorý nie je platným nadobúdacím titulom. Pokiaľ ide o hodnotenie držby štátu ako neoprávnenej, je treba však vychádzať aj z toho, že štát mohol a mal mať v evidencii nehnuteľnosti taký poriadok, aby zistil, či je vlastníkom pozemku, ktorý prideľuje a pokiaľ pridelil jeden pozemok najprv fyzickej osobe a potom prostredníctvom národného podniku, neskôr štátneho podniku vlastne sebe, nemohol byť, pokiaľ nie sú preukázané výnimočné okolnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je jej vlastníkom a teda oprávneným držiteľom pozemku (rozs. NS ČR 22Cdo1442/2004 zo dňa 22.7.2004).
Vzhľadom na dátum prvého titulu, od ktorého by bolo možné skúmať oprávnenosť a dobromyseľnosť držby právneho predchodcu žalovaného, by žalovanému so započítaním práva právneho predchodcu
vydržacia lehota uplynula dňa XX.X.XXXX, pričom žalobca preukázateľne prvý úkon, ktorým spochybňoval vlastníctvo žalovaného urobil podaním žaloby v konaní vedenom pod sp.zn. X P. XXX/ XXXX A. A. X.X.XXXX.
Zo strany žalobcu nebolo preukázané doručenie podania zo dňa X.XX.XXXX (Č..Q.. XXX) voči právnemu predchodcovi žalovaného spochybňujúceho jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
Napriek uvedenému mal súd za to, že právni predchodcovia žalovaného neboli dobromyseľní počas celej 10-ročnej vydržacej lehoty. Poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove v obdobnej veci pod sp.zn. 4 Co 25/2012 zo dňa 9.11.2012, zo záverov ktorého vyplýva, že právny predchodca žalovaného Benzinol, n.p. bol v zmysle rozhodnutia bývalého ONV Prešov zo dňa X.X.XXXX povinný majetkovo právne vyporiadať pozemky z pozemno-knižnými vlastníkmi dotknutými výstavbou v podniku v kat. území J.. Žalobca v uvedenom konaní, ako aj v konaní predmetnom predložil osvedčenie pod sp.zn. R. XXX/XX, R. XXX/ XX U. A. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, R. XXX/XX U. A. XX.X.XXXX, ktorým si Slovnaft Benzinol, a.s. osvedčil vlastnícke právo vydržaním k sporným nehnuteľnostiam poukazujúc pritom na dobromyseľnosť od r.1976 ich nadobudnutím od právneho predchodcu Benzinol, š.p. Bratislava.
Z uvedeného teda vyplýva jednoznačný záver, že pozemky v závode J. neboli vyporiadané, pričom zo strany žalovaného nebol predložený relevantný dôkaz preukazujúci vyporiadanie sporných pozemkov s pozemno-knižnými vlastníkmi a preto žalovaný nemohol nadobudnúť spornú nehnuteľnosť vydržaním v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka so započítaním práva právnych predchodcov, nakoľko ich držba nebola dobromyseľná.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel titulom práva jeho právnych predchodcov, ktorí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe výmeru zo dňa 19.3.1948.
V zmysle záverov doplnku č.X/XXXX J. U. Č.. XX/XXXX O. Z. N. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX J. N.. N. Č.. XXXX/X-X, T..Č.. C. C. Ž. U. N. Č.. XXXX/XXX V. C.K. XXX K. O. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K., C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XXX V. C. XXXX K., N. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. O. N. Č.. XXXX/ XXX V. C. XX K. C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J.,
N. Č.. XXXX/X V. C. XXXX K. C. R. Q. Č.. XXXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XXX V. C. XX K. C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XXX V. C.K. XXXX K. C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. C. U. N. Č.. XXXX/X C. R. Q. Č..XXXX, J.. Ú.. J., N. Č.. XXXX/XX V. C.Ý. XXX K. C. U. N. Č.. XXXX/X C. R. Q. Č.. XXXX, J.. Ú.. J. O. N. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K. C. U. N. Č.. XXXX/XX C. R. Q. Č.. XXX, J.. Ú.. J..
O trovách konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.