Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-826-2014.pdf
PDF · 70.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/826/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej U. J., K. Z. Z. T. Č.. XXX, o zaplatenie 203,80 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 08. 07. 2014 č.k. 13C/144/2014-42 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 19. 12. 2005 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver výške 746,86 eura a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v mesačných splátkach po 20,38 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bol dohodnutá dňa 20. 12. 2005 a konečná splatnosť úveru 20. 11. 2010. Žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k názoru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože vychádzajúc z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a bol toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že splatnosť prvej splátky bolo dohodnutá dňa 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru 20.11.2010. Podľa názoru súdu od 21.11.2010 začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Z uvedeného zistenia súd vyvodil, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 21. 11. 2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 27. 01. 2014, čiže po uplynutí premlčacej lehoty. Súd bol toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v zmysle § 497 - 507 Obchodného zákonníka a na uvedený právny vzťah bolo potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom na to, že žalobca v konaní úspech nemal a úspešná žalovaná trovy konania nežiadala.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny
obchodno - záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo 3/2011 a 6Mcdo 4/2012, ale aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trnave.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasí.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorá sama o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd SR vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov na obranu proti takému uplatneniu“.
V prejednávanej veci žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok v sume 203,80 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru žalovanej. V žalobnom návrhu poukázal na názor Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto právny vzťah zo zmluvy o úvere sa spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu . V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, avšak na daný vzťah neaplikoval ohľadom premlčania ustanovenie Obchodného zákonníka, ale ustanovenie Občianskeho zákonníka § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka bez toho, aby sa vyporiadal s tvrdením žalobcu, resp. s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobnom návrhu.
Za takejto situácie možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, ak súd v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol presvedčivé a dostatočné dôvody, pre ktoré v otázke premlčania
vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a nevyporiadal sa s tvrdením žalobcu a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v návrhu poukazoval.
Za takejto situácie možno konštatovať, že neboli splnené podmienky na doplnenie, resp. opakovanie dokazovania odvolacím súdom, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vyporiadať sa náležite s tvrdením žalobcu ohľadom aplikácie Obchodného zákonníka na uvedený vzťah a následne vo veci rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.