Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/24/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., pre vymoženie 249,95 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2748/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -35 zo dňa 16.04.2013, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie zastavuje.

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2009, , , , , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), , , , , o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , (ďalej len ““).

Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 9526/07 zo dňa 03.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2008 a vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 7.530 Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 6.500 Sk od 22.08.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 3.436 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.01.2007. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Z okolností

uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa v bode 17 Rozhodcovskej doložke uvádza, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a./ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V čase uzavretia zmluvy nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (22.01.2007) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). V zmysle neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc, teda nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli . Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie v zmysle Exekučného poriadku a a exekúciu zastavil.

V dôsledku včas podaného odvolania oprávneného bol spis predložený tunajšiemu súdu ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

a contrario) a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle v spojení s zastaviť.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 09.06.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 115/2022 dňa 15.06.2022, vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov.

Podľa , ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

Podľa § 166a ods. 1 ZKaR; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonným následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 16.05.2022. V dôsledku toho odvolací súd musel podľa cit. exekučné konanie zastaviť.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani neriešia pre tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať v exekučnom konaní nárok uvedený v cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane počas odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa .

Odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu,

že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Opačný postup by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.

Vzhľadom na to odvolací súd podľa ust. v spojení s a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa a veta prvá Exekučného poriadku a tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil.

O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a s analogickým použitím , vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia exekučného konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako zákonný dôvod zastavenia exekučného konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnemu z účastníkov konania z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania, preto potom ani žiaden z účastníkov konania nemôže mať právo na náhradu trov konania.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).