Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-115-2015.pdf
PDF · 119.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/115/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BSS, s.r.o., so sídlom Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 36 377 082, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom R. XX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: František Tomiček, s miestom podnikania Hattalova 473/2, 027 43 Nižná, IČO: 14 167 506, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom R. XXX/XX, XXX XX V., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odstránenie uzáverov chodby a zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv žalobcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/111/2012-118 zo dňa 18. februára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/111/2012-118 zo dňa 18. februára 2015 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II/ vyslovil, že o trovách konania a o trovách štátu rozhodne samostatne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 29.10.2012 a neskoršími podaniami, keď okresný súd poslednú zmenu petitu pripustil uznesením zo dňa 07.04.2014, žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. V., miestnosti strojovňa bez súpisného čísla, ktorá je situovaná na pozemkoch C-KN parc. č. 708/9 zastavané plochy o výmere 29 m2, C-KN parc. č. 708/10 zastavané plochy o výmere 35 m2, ďalej žiadal žalovanému uložiť povinnosť na vlastné náklady odstrániť zábranu vo vchodoch spojovacej chodby, ktorá je umiestnená na pozemku žalobcu C-KN parc. č. 708/9, uložiť žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup do priestorov strojovne, zdržať sa akýchkoľvek zásahov v priestoroch strojovne a odstrániť výmurovku vo vetracej šachte a všetky technologické úpravy, ktoré v priestoroch strojovne previedol a nahradiť žalobcovi trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2000 od správcu konkurznej podstaty OTF, a.s., Nižná odkúpil nehnuteľnosti - stavby a pozemky v k.ú. V. vedené na LV č. XXXX. Žalovaný v roku 2002 vydražil nehnuteľnosť v k.ú. V. vedenú na LV č. XXXX označenú ako osobná vrátnica bez pozemku, ktorá je situovaná na pozemku C-KN parc. č. 708/2, zapísanom na LV č. XXXX, ktorý je výlučným vlastníctvom žalobcu. Žalovaný po kúpe priestory začal využívať na úplne iné účely, než má uvedené v predmete podnikania podľa živnostenského oprávnenia. Napriek tomu, že žalovaný nehnuteľnosť vydražil bez pozemku, žalobca trpel prechod žalovaného cez svoj pozemok, pretože žalovaný nebránil žalobcovi a jeho stravníkom vo využívaní spojovacej chodby, ktorá spájala dvor a výrobné haly s kuchyňou a jedálňou, pričom kuchyňa a jedáleň sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pod spojovacou chodbou v podzemí je umiestnená
strojovňa, v ktorej sú všetky stroje pre kuchyňu a výmenička. Výlučným vlastníkom strojovne, strojov a výmeničky je žalobca. Žalovaný viackrát žiadal žalobcu o súhlas s prevedením prístavby na osobnej vrátnici a taktiež žiadal aj o odpredaj pozemku C-KN parc. č. 708/2, na ktorom je táto stavba situovaná. S týmito návrhmi žalovaného žalobca nesúhlasil. Žalovaný napriek nesúhlasu žalobcu začal realizovať stavebné úpravy a zabraňoval žalobcovi vstup do priestorov chodby, a tým aj prístup ku regulácii tepla v strojovni, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 04.09.2012 oznámil, že uzatvára priestor priechodnej chodby, ktorú žalobca využíval na prechod do strojovne a tiež pre prechod svojich stravníkov do jedálne. Žalobca listom zo dňa 06.09.2012 oznámil žalovanému nesúhlas s uzavretím tohto priestoru, nakoľko priestory využíva pre potreby údržby vlastnej nehnuteľnosti, výmeničky ako aj prístrojov, ktoré slúžia k jej činnosti. Napriek nesúhlasu žalobcu žalovaný vnútorný prechod na spojovacej chodbe zamuroval. Spojovacia chodba je situovaná na pozemkoch C-KN parc. č. 708/9 C-KN parc. č. 708/10, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím na ust. § 120 ods. 1, 3 a ust. § 132 O.s.p., ust. § 119 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Ohľadom žalobnej žiadosti na určenie vlastníctva v prospech žalobcu k miestnosti strojovne okresný súd konštatoval, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akým spôsobom mal nadobudnúť vlastnícke právo k spornej miestnosti - pivnici, resp. strojovni. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby na pozemku parc. č. 708/2, zapísanej na LV č. XXXX ako osobná vrátnica, ktorá je podpivničená. Tento pivničný priestor je súčasťou hlavnej veci podľa ust. § 120 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku jej faktického spojenia základmi s hlavnou vecou
- osobnou vrátnicou. Súčasti hlavnej veci prechádzajú na nadobúdateľa hlavnej veci, aj keď nie sú výslovne uvedené v zmluve o prevode hlavnej veci. V súdenom prípade išlo o nadobudnutie vlastníctva schválením príklepu na verejnej dražbe v prospech dvoch spoluvlastníkov, ktorí si následne usporiadali vlastníctve vzťahy rozdeľovacou zmluvou. Stavby sú pritom podľa okresného súdu nehnuteľnosťami len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom, pričom stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-právnych predpisov a stavba nie je súčasťou pozemku. Okresný súd potom dospel k záveru, že pivnica pod osobnou vrátnicou je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Ohľadom žalobnej žiadosti na uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť zábranu vo vchodoch spojovacej chodby, mal okresný súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - osobnej vrátnice. Uloženie požadovanej povinnosti žalovanému by tak prichádzalo do úvahy len pri vážnom ohrození v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Aplikácia tohto ustanovenia podľa okresného súdu prichádza do úvahy iba v prípade preukázania vážneho ohrozenia zo strany žalovaného a dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý musí preukázať, že mu hrozí škoda. Okresný súd po zhodnotení argumentov účastníkov konania dospel k záveru, že nie je opodstatnená obava žalobcu, že by sa nedostal do priestorov pivnice - tzv. strojovne, kde sú umiestnené technologické zariadenia ohľadom dodávky tepla a teplej úžitkovej vody pre objekty v jeho vlastníctve. Žalobca, resp. jeho zamestnanci, majú umožnený vstup do osobnej vrátnice a následne do strojovne z vonkajšieho priestranstva, čo potvrdili vo svojich výpovediach tak konateľ žalobcu, ako aj žalovaný. Žalovaný znemožnil vstup do osobnej vrátnice len z dvora žalobcu. So zistenými skutočnosťami súvisí aj ďalší výrok žaloby, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť umožniť mu vstup do priestorov strojovne, zdržať sa akýchkoľvek zásahov v priestoroch strojovne a odstrániť výmurovku vo vetracej šachte. Podľa okresného súdu sa v prípade tohto výroku jedná o tzv. susedské nedorozumenia medzi účastníkmi konania, ktoré spadajú do kategórie konaní uvedených v ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie ukladá vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného. Tento pojem určuje hranicu medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním, a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Pri aplikácii tohto ustanovenia je vylúčené, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Podľa tohto ustanovenia je potom na žalovanom, aby zvolil a následne vykonal také opatrenia, ktoré zabránia prípadnému vzniku škody na strane žalobcu na technologickom zariadení umiestnenom v strojovni. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. § 155 ods. 1 O.s.p. vyhradil samostatnému uzneseniu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca
dňa 14.12.2000 kúpil od správcu konkurznej podstaty OTF a.s., Nižná pozemky a stavby vrátane príslušenstva stavieb (inžinierske siete a vonkajšie úpravy) vedené na LV č. XXXX pre k.ú. V.. Predmetom prevodu bola nehnuteľnosť označená ako závodná kuchyňa a pozemok parc. č. 708/2, na ktorom je situovaná miestnosť označená ako strojovňa a stavba osobná vrátnica. Príslušenstvom závodnej kuchyne bola aj miestnosť označená ako strojovňa, v ktorej boli umiestnené stroje slúžiace výlučne potrebám závodnej kuchyne. Táto stavba bola postavená cca v roku 1958. Z technickej správy, ktorú žalobca predložil, je zrejmé, že strojovňa a jej zariadenie je neoddeliteľnou súčasťou stavby závodnej kuchyne, pretože bez použitia stojov a technologického vybavenia, ktoré sú umiestnené v strojovni, by nebolo možné prevádzkovať kuchyňu. Strojovňa tak slúžila potrebám závodnej kuchyne dávno predtým, než bola postavená budova osobnej vrátnice. Osobná vrátnica bola postavená v roku 1972, a to na pozemku parc. č. 708/2. Už pri delení majetku spoločnosti OTF a.s., Nižná bola braná do úvahy skutočnosť, že strojovňa je príslušenstvom závodnej kuchyne, keď pozemok, na ktorom bola stavba situovaná, zostal vo vlastníctva OTF a.s. a spolu so stavbou závodná kuchyňa prešiel kúpou do vlastníctva žalobcu. Žalobca navrhoval vypočuť svedkov Ing. J. T., ktorý v čase dražby budovy bol riaditeľom spoločnosti Služby s.r.o., Nižná, a Ing. D. R., ktorá v čase rozdelenia spoločnosti OTF, a.s. na jednotlivé spoločnosti a v čase prevodu majetku OTF a.s. na tieto spoločnosti vykonávala funkciu ekonomickej riaditeľky. Svedkovia mohli dosvedčiť, že miestnosť strojovňa nikdy nepatrila do majetku spoločnosti Služby s.r.o., Nižná, ale vždy patrila ako príslušenstvo k závodnej kuchyni. Keďže okresný súd tieto návrhy zamietol, došlo takýmto postupom k upretiu práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že žalovaný kúpil nehnuteľnosť - osobnú vrátnicu ako podpivničenú budovu, a preto by mala byť strojovňa súčasťou budovy osobnej vrátnice. Žalobca preukázal, že závodná kuchyňa bola postavená v roku 1958 a osobná vrátnica až v roku 1972, čím je preukázané, že strojovňa bola budovaná výlučne za účelom technologického zariadenia slúžiaceho potrebám závodnej kuchyne. Budova osobnej vrátnice bola predmetom dražby, a preto pri dražbe bolo nutné vychádzať zo znaleckých posudkov. Okresný súd Dolný Kubín sa aj v uznesení o schválení príklepu odvoláva na znalecký posudok. Žalobca pritom poukázal, že spolu so závodnou kuchyňou nadobudol aj pozemok parc. č. 708/2, na ktorom je situovaná miestnosť strojovne. Zo znaleckých posudkov Ing. Milicu č. 217/2000, Ing. Pilku č. 115/2001 a Ing. Žuffu, ktoré mal okresný súd k dispozícii vyplýva, že ani v jednom posudku nebola budova osobnej vrátnice popísaná ako podpivničená. Všetky znalecké posudky túto budovu označujú ako budovu založenú na základových pásoch s vodorovnou izoláciou a krytinou na plochej streche. V znaleckom posudku č. 115/2001 je uvedené, že u budovy osobnej vrátnice sa jedná o nadzemné podlažie, s čím sa zhoduje aj posudok č. 217/2000, v prílohe posudku č. 115/2001 sú uvedené názvy jednotlivých častí, ktoré sú predmetom dražby. Ak by sa malo jednať o podpivničený objekt, boli by predmetom dražby aj schody, pričom tieto v koeficiente vybavenia objektu nie sú uvedené. Tieto dôkazy preukazujú, že predmetom dražby bola len osobná vrátnica bez pozemku a akýchkoľvek stavieb, ktoré sú situované pod základmi osobnej vrátnice. Žalovaný spolu so svojim spoločníkom vydražili budovu osobnej vrátnice v roku 2002 podľa znaleckého posudku č. 115/2001, v ktorom bola budova vrátnice popísaná ako jednopodlažná murovaná budova a miestnosť strojovne sa v tomto posudku nevyskytuje. Žalovaný so svojim spoločníkom tak nemohli vydražiť majetok, ktorý spoločnosť Služby s.r.o. neviedla ako svoj majetok a opis tohto majetku nebol predmetom žiadneho znaleckého posudku.
Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný miestnosť strojovne nikdy neužíval, pretože si bol vedomý, že túto miestnosť nenadobudol do vlastníctva. Žalobca predložil dostatok dôkazov, že miestnosť označená ako strojovňa bola príslušenstvom závodnej kuchyne. Odo dňa kúpy ju držal a užíval ako svoje vlastníctvo, a preto okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že technologické zariadenie umiestnené v strojovni patrí spoločnosti KOMTERM. Uvedená spoločnosť toto zariadenie nikdy nevlastnila a ani ho nevyužívala, ale len odpisovala dodávané množstvo tepla na fakturáciu z meracej a regulačnej techniky. Výlučným vlastníkom tejto techniky bol žalobca. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nie je potrebné zaoberať sa žalobou v časti, kde žalobca žiadal odstránenie uzáverov chodby a zdržania sa zásahov do vlastníckych práv z dôvodu, že žalovaný umožňuje žalobcovi prístup do priestorov strojovne. Žalobca má záujem o stále usporiadanie prístupu do tejto miestnosti, pretože žalovaný v priestoroch vrátnice vykonal také stavebné úpravy, že žalobca bez jeho súhlasu nemá prístup do priestorov strojovne. Vzhľadom na vzťahy medzi účastníkmi je ťažké riešiť prístup do strojovne súdnou cestou. Hneď po vyhlásení rozsudku žalovaný vymenil zámky na dverách strojovne a bez vysvetlenia úplne zabránil žalobcovi vo vstupe do tejto miestnosti. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. V odvolaní žalobca uvádza tie isté tvrdenia ako v základom konaní, s ktorými sa už okresný súd vyporiadal. Žalobca vo vzťahu k svojmu návrhu na určenie vlastníctva neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k pivnici, nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti „osobná vrátnica". Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrhové konanie, je žalobca povinný na preukázanie svojho tvrdenia uniesť dôkazné bremeno, ktoré však neuniesol. Okresný súd sa riadne vyporiadal aj s ostatnými návrhmi žalobcu, a to jednak vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalobcu pre určenie vlastníctva a jednak z dôvodu, že žalobca sa domáhal uloženia plnenia povinnosti, teda niečo konkrétne konať a na druhej strane umožniť žalobcovi vstup do strojovne. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu vo vzťahu k ust. § 417 Občianskeho zákonníka, teda vážne ohrozenie, vznik škody, kde by súd mohol uložiť povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na jej odvrátenie, nepreukázal. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplýva, že žalovaný nebráni pracovníkom žalobcu vo vstupe do priestorov strojovne a k technologickému zariadeniu, a teda žaloba ani v tejto časti nebola dôvodná.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/115/2015-136 zo dňa 28.07.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.09.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu okresným súdom nevykonaných žalobcom navrhovaných dôkazov, a tiež nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal dospieť okresný súd. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že po pripustení zmeny žaloby uznesením okresného súdu č.k. 2Cb/111/2012-58 zo dňa 07. apríla 2014 bolo predmetom konania určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. území V., ktorú žalobca vymedzil ako strojovňu bez súpisného čísla, situovanú na pozemkoch C KN, parc. č. 708/9 a č. 708/10. Žalobca tiež žiadal uložiť žalovanému povinnosť na jeho náklady odstrániť zábranu vo vchodoch spojovacej chodby umiestnenej na pozemku parc. č. 708/9 a umožniť žalobcovi vstup do priestorov strojovne, zdržať sa zásahu v priestoroch strojovne a odstrániť výmurovku vo vetracej šachte a všetky technologické úpravy, ktoré v strojovni previedol. Vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu konania je potom potrebné posudzovať odvolacie námietky žalobcu.
Žalobca svoje vlastnícke právo k miestnosti strojovne bez súp. čísla, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. 708/9 a parc. č. 708/10, odvodzoval od skutočnosti, že kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2000 kúpil od správcu konkurznej podstaty OTF a.s., Nižná pozemky a stavby označené ako závodná kuchyňa súp. č. XXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, pričom miestnosť strojovne bez súp. č. je situovaná na pozemkoch č. 708/9 a č. 708/10, ktorých je žalobca vlastníkom. Žalobca ďalej svoje vlastnícke právo k miestnosti strojovne odvodzoval od skutočnosti, že podľa znaleckého posudku znalca Ing. Jána Milotu č. 217/2000, na základe ktorého bola vykonaná dražba, mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo výlučne k budove osobnej vrátnice a nie k miestnosti strojovňa, nachádzajúcej sa v suteréne osobnej vrátnice patriacej žalovanému. Žalobca argumentoval tiež tým, že v predmetnej miestnosti strojovne sú umiestnené technologické a technické zariadenia pre výrobu teplej vody a kúrenie pre závodnú kuchyňu
a táto miestnosť slúži výlučne len týmto potrebám a je tak príslušenstvom hlavnej stavby - závodnej kuchyne.
Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej miestnosti - pivnici, resp. strojovni. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že budova závodnej jedálne spolu so stavbou strojovne boli postavené v roku 1958 (č.l. 32 - 33 spisu), pričom budova osobnej vrátnice bola podľa Znaleckého posudku č. 217/2000, založeného v prílohovej obálke na č.l. 29 spisu, v užívaní od roku 1972. Zo zamerania skutkového stavu objektu osobnej vrátnice (č.l. 44 spisu) vyplýva, že miestnosť strojovne sa nachádza v suterénnej časti budovy osobnej vrátnice, s ktorou je prepojená vnútorným schodiskom. Okresný súd s prihliadnutím na uvedené konštatoval, že podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa miestnosť strojovne stala súčasťou hlavnej stavby osobnej vrátnice. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasť veci definovaná ako všetko, čo k veci podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Pojem súčasti veci sa pritom týka všetkých prípadov, kedy došlo k prirodzenému alebo umelému spojeniu viacerých vecí, z ktorých jedna je hlavnou vecou a druhá je jej súčasťou. Súčasťou hlavnej veci sa tak môže stať aj vec, ktorá pôvodne bola v právnom zmysle vecou samostatnou. Pôvodne samostatná vec sa stane súčasťou hlavnej veci v prípade, ak medzi nimi dôjde k takému funkčnému spojeniu, že obe veci možno z hospodárskeho právneho hľadiska považovať za jednu vec.
S prihliadnutím na uvedené sa potom krajský súd stotožnil s názorom prezentovaným okresným súdom v tom smere, že pôvodne samostatná stavba strojovne sa následným vybudovaním stavby osobnej vrátnice stala súčasťou hlavnej veci, ktorou je osobná vrátnica. Nakoľko pôvodne samostatná miestnosť strojovne je podľa vyššie uvedených dokladov suterénnym priestorom budovy osobnej vrátnice, nie je možné miestnosť strojovne od hlavnej veci oddeliť bez toho, aby došlo k znehodnoteniu hlavnej veci. Hlavná vec a jej súčasť pritom tvoria jedinú vec, teda celok, ktorý podlieha jednotnému právnemu režimu, preto sa všetky práva a povinnosti, ktorých predmetom je hlavná vec, vzťahujú aj na všetky jej súčasti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 760/2003). Súčasť hlavnej veci prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, t.j. aj keď nie je výslovne uvedená a identifikovaná v zmluve o prevode hlavnej veci. To sa týka aj prípadu, keď predmetom scudzovacej zmluvy je nehnuteľnosť a jej súčasti. K prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci dochádza vkladom do katastra nehnuteľností, pričom pri prevode vlastníctva hlavnej veci prechádza súčasť veci na nadobúdateľa automaticky, a to aj v prípade, ak nie je táto súčasť osobitne individualizovaná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1432/2002 …„súčasť veci prechádza na nadobúdateľa veci bez ohľadu na to, či v zmluve o prevode vlastníckeho práva k tejto veci bola súčasť výslovne uvedená; nemá význam, či si nadobúdateľ uvedomil, že nadobúda aj túto súčasť veci".
Krajský súd potom uzaviera, že bez ohľadu na žalobcom namietanú skutočnosť, že podľa znaleckého posudku č. 217/2010, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Milatom, nebola pri budove osobnej vrátnice, postavenej na parc. č. 708/2, zohľadňovaná a špecifikovaná suterénna miestnosť strojovne, došlo spolu s prechodom vlastníckeho práva k hlavnej veci (osobnej vrátnici) príklepom na dražbe k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľov aj k miestnosti strojovne. Vydražitelia následne svoje vlastnícke práva upravili rozdeľovacou zmluvou, podľa ktorej sa vlastníkom budovy osobnej vrátnice stal žalovaný. Žalobca tak neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa stal vlastníkom suterénneho priestoru pod osobnou vrátnicou, teda miestnosti označovanej ako strojovňa. Na tejto skutočnosti nič nemenia ani námietky žalobcu v tom smere, že v predmetnej miestnosti strojovne sa nachádza technologické zariadenie, ktoré je nevyhnutné pre chod budovy závodnej jedálne, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Pre prevádzkovanie závodnej jedálne nie je nevyhnutná stavba - miestnosť strojovne ako vec nehnuteľná, ale hnuteľné veci - technologické zariadenia a stroje, ktoré sa v miestnosti strojovne nachádzajú. Aj z dokladov predložených žalobcom, a to Zmluvy č. 1/2009 - FT (č.l. 102 spisu), Zmluvy č. 01 BSS 003 (č.l. 103 spisu) a Prvej odbornej prehliadky, odbornej skúšky elektrického merania a regulácie (č.l. 105 spisu) vyplýva, že žalobca vykonával investície do technologického zariadenia, nachádzajúceho sa v miestnosti strojovne, a prostredníctvom tohto zariadenia zabezpečoval dodávku teplej úžitkovej vody a referoval spotrebu studenej vody žalovanému. Tieto doklady sa týkajú výlučne technologického zariadenia, nachádzajúceho sa v miestnosti strojovne, teda hnuteľných vecí a nie samotnej miestnosti strojovne ako veci nehnuteľnej. Otázka vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v miestnosti strojovne však nie je predmetom tohto konania. Krajský súd je tak názoru, že zo skutočnosti prepojenia technologického zariadenia s budovou závodnej jedálne a skutočnosti, že
toto technologické zariadenie je pre prevádzku závodnej jedálne nevyhnutné, bez ďalšieho nevyplýva, že by vlastník závodnej jedálne mal byť súčasne vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako miestnosť strojovne. Nad rámec argumentácie okresného súdu krajský súd dopĺňa, že v konaní nebolo zistené, že by miestnosť strojovne bola samostatnou vecou v zmysle ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že v katastri nehnuteľností je na LV č. XXXX evidovaná ako stavba výlučne stavba označená ako osobná vrátnica. Miestnosť strojovne, ktorá sa podľa zamerania nachádza v suterénnom priestore budovy osobnej vrátnice, tak nie je samostatným predmetom evidovania v katastri nehnuteľností.
Žalobca v súvislosti s otázkou vlastníckeho práva k miestnosti strojovňa navrhoval doplniť dokazovanie vypočutím svedkov Ing. J. T. a Ing. D. R., ktorý mohli dosvedčiť, že miestnosť strojovňa nikdy nepatrila do majetku spoločnosti Služby s.r.o., Nižná, ale bola vždy príslušenstvom k závodnej kuchyni. Podľa názoru krajského súdu vypočutie týchto svedkov nemohlo nič zmeniť na vecne správnom závere okresného súdu, že pivničný priestor, v ktorom sa nachádza miestnosť strojovne, sa stal súčasťou hlavnej veci. Otázka, akým spôsobom bol tento priestor v minulosti využívaný, nemá vplyv ani na záver o preukázaní vlastníckeho práva žalovaného nadobudnutého udelením príklepu na verejnej dražbe. Postup okresného súdu, ktorý uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28. januára 2015 upustil od vykonania týchto dôkazov navrhovaných žalobcom, bol tak súladný s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. aj s konštantnou judikatúrou vyšších súdov SR, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom". Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení". Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie".
K záveru okresného súdu vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu ohľadom preukázania vlastníckeho práva k priestoru strojovne, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní upravuje ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov tak leží predovšetkým na účastníkoch konania. Účastník, ktorý v konaní neprezentoval dôkazy potrebné na preukázanie jeho tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie
Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno preukázania svojho vlastníckeho práva k miestnosti označovanej ako strojovňa neuniesol. Pri posudzovaní otázky vlastníckeho práva k tejto miestnosti je pritom bez právneho významu tvrdenie žalobcu v tom smere, že budova osobnej vrátnice je postavená na pozemku, ktorý patrí žalobcovi. V zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. Vlastník pozemku sa preto automaticky nestáva vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku a dôvod vzniku vlastníckeho práva k stavbe treba skúmať vždy nezávisle od vlastníctva pozemku, čo znamená, že vlastníkom stavby môže byť aj niekto iný, ako je vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Žalobca v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že technologické zariadenie umiestnené v strojovni patrí spoločnosti KOMTERM. Táto otázka je však podľa krajského súdu vo vzťahu k predmetu konania právne bezvýznamná, nakoľko určenie vlastníckeho práva k zariadeniu, ktoré sa nachádza v strojovni, nie je predmetom konania a otázka vlastníka tohto zariadenia nemá vplyv na posudzovanie vlastníckeho práva k miestnosti označovanej ako strojovňa.
Žalobca v podanom odvolaní spochybnil záver okresného súdu ohľadom odstránenia uzáverov chodby a zdržania sa zásahov do vlastníckych práv, a to z dôvodu, že žalovaný bez súhlasu žalobcu nemá prístup do priestorov strojovne. Žalobca tiež uviedol, že po vyhlásení rozsudku žalovaný zabránil žalobcovi vo vstupe do tejto miestnosti. Krajský súd s prihliadnutím na záver o vlastníckom práve žalovaného k stavbe označovanej ako osobná vrátnica, ktorej súčasťou je aj suterénna miestnosť označovaná účastníkmi ako strojovňa, v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že vykonané dokazovanie nepreukázalo opodstatnenú obavu žalobcu, že by mu bolo zamedzené v prístupe do strojovne. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 10. decembra 2014 (č.l. 73 rub spisu), ktorý uviedol, že do predmetnej miestnosti síce nie je možný samostatný vstup z vonkajšieho priestoru, avšak vstup do miestnosti je možný z tzv. prechodovej chodby s tým, že žalovaný zamuroval výstup z chodby v smere do dvora podniku, čím znemožnil prístup stravníkom aj prístup do strojovne, do ktorej sa bude musieť vchádzať vstupnými dverami do prechodovej chodby z vonku od verejného priestoru. Na výslovnú otázku ohľadom zabezpečenia prístupu k technologickému zariadeniu v objekte žalovaného konateľ žalobcu uviedol, že prístup majú, ale obmedzený. Žalovaný k tejto otázke na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalobca má umožnený prístup do strojovne dverami, od ktorých má kľúč a ktoré sú z areálu podniku. Zo strany žalobcu pritom v priebehu prvostupňového konania, ani v rámci odvolacieho konania neboli produkované žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie o tom, že mu žalovaný bráni v prístupe do strojovne, resp. že po vyhlásení rozsudku úplne zabránil žalobcovi do tejto miestnosti vstúpiť. Aj ohľadom tejto otázky potom krajský súd konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom ním tvrdených skutočností, a preto okresný súd rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol aj v časti, kde žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť odstrániť zábranu vo vchodoch spojovacej chodby, a v časti, kde žiadal žalovanému uložiť povinnosť umožniť žalobcovi vstup do priestorov strojovne a zdržať sa akýchkoľvek zásahov v priestoroch strojovne, či odstrániť výmurovku vo vetracej šachte a všetky žalovaným prevedené technologické úpravy. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by mu žalovaný vo vstupe do priestorov bránil, resp. že by žalovaný sám vykonával akékoľvek zásahy v priestoroch strojovne.
Krajský súd vo všeobecnosti k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal skutkové závery okresného súdu, uvádza, že táto odvolacia námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.".
Krajský súd tak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu a v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
Výrok rozsudku odvolacieho súdu, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., a to z dôvodu postupu okresného súdu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., keď
vo výroku napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách konania a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.