Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/49/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Sžf/109/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5015200384 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200384.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: W. K., občan Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XXXX/X, XXX XX Ž., IČO: 37 597 183, zast.: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. septembra 2015 č.k. 21S/49/2015-77, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. septembra 2015 č. k. 21S/49/2015-77 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 276,88 €."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Radoslav Mizera, nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX U., právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, so sídlom Z. č. XX, XXX XX J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/68069/2015 z 12.01.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1100308/1/68069/2015 zo dňa 12.01.2015 z r u š u j e podľa a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.149,30 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.079,30 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

I. Žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/68069/2015 zo dňa 12.01.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie žalovaného), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 9500302/5/4735637/2014 zo dňa 22.10.2014, ktorým Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) vyrubil podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2006 v sume 80 046,73 €. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so zisteným skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na genézu veci na vydanie skoršieho rozhodnutia vo veci správcom dane a žalovaným, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline pod č. k. a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na základe ktorého správca dane - prvostupňový správny orgán neuznanie odpočítania dane od spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. odôvodňuje tým, že išlo o nákup investičného zlata. Bolo zistené, že spoločnosť M&K GLOBAL, s. r. o. nakúpila investičné zlato od spoločnosti ALHALA, s. r. o.. Z výpovede K. Kardosovej, bývalej konateľky spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. vyplýva, že nakúpené zlato následne bez zmeny predala žalobcovi. Keďže spoločnosť ALHALA, s. r. o. zlato vo faktúre deklarovala ako investičné, potom i zlato, ktoré predávala bez zmeny, muselo byť investičné, aj keď vo faktúrach pre žalobcu už takto nedeklarovala. Vo veci posúdenia zlata správca dane poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , zastáva názor, že správca dane mal dostatočne preukázané, že jednotlivé zdaniteľné obchody tak, ako sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia mali predmet plnenia investičné zlato. Žalobca predával zlomkové zlato odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., nevystavoval z tohto predaja faktúry,

spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. mu na tento predaj vystavovala doklady o výkupe. Žalobca tieto zdaniteľné obchody neuviedol v povinných záznamoch a ani z nich neodviedol dane. Žalobca sa vyjadril, že postupoval podľa § 66 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH a vyčísľoval daň len z marže. Správca dane zistil, že pri časti zdaniteľných obchodov, pri ktorých žalobca predával spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. zlomkové zlato vystavoval faktúry, na týchto faktúrach uviedol daň, pričom základom dane bola celková suma určená k výplate spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o.. Správca dane usúdil, že žalobca využil možnosť podľa § 66 ods. 11 Zákona o DPH a keďže sa rozhodol používať bežný režim dane, bol povinný používať ho pri všetkých zdaniteľných plneniach, ktoré sa týkajú predaja použitého tovaru. Teda nemohol pri niektorých obchodoch použiť režim podľa § 66 ods. 3 a pri iných režim podľa § 66 ods. 11 Zákona o DPH. V súvislosti s neuznaním odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou G.G.T. Slovakia, s. r. o. žalovaný uviedol, že výpovede R. Tótha možné považovať za vierohodné, úplné a pravdivé, a to aj vzhľadom k jeho predchádzajúcej - rovnakej výpovede z 18.03.2008. Výpoveď R. Tótha vyvracia tvrdenie o reálnom dodaní zlata spoločnosťou G.G.T. Slovakia, s. r. o. žalobcovi. Tvrdenie, že je možné predpokladať, že odsúdená osoba nebude vypovedať pravdu, je iba domnienkou žalobcu. Na začiatku výpovede bol R. Tóth poučený o povinnostiach vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Žalovaný uvádza, že žalobca mal možnosť dvakrát sa zúčastniť na výsluchu a klásť otázky svedkovi, čo nevyužil, ani nepožiadal o iný termín vypočúvania. Svoju neúčasťou sa žalobca sám dostal do situácie, ktorá ho mala podstatne znevýhodniť oproti správcovi dane a značne obmedziť jeho možnosť obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Z výpovede svedka P. D. vyplýva, že žalobca u neho síce zlato vážil, ale nešpecifikoval od akého dodávateľa toto zlato bolo, čo bolo nakúpené od G.G.T. Slovakia, s. r. o. alebo od iného subjektu, ako situáciu popisuje žalobca. Žalovaný nesúhlasí s porovnaním predmetného zisteného skutkového stavu a záverov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia správcu dane, s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C18/13 z 13.02.2014, nakoľko sa jedná o skutkovo iný prípad. Žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho obchodov má rovnaké prvky ako prípad podľa uvedeného rozsudku. Z vyjadrenia R. Tótha jednoznačne vyplýva, že nepozná R. Mizeru, nikdy neobchodoval so zlatom. Preto vyjadrenia žalobcu, že R. Tóth pri preberaní hotovosti za dodaný tovar odovzdal už podpísané doklady, a teda je možné predpokladať, že tieto doklady nepodpisoval, že išlo o účelové podvodné konanie s cieľom nepriznať príjmy z predaja a neodviesť daň, nie sú vierohodné. Vyhodnotením všetkých dôkazov, ktoré správca dane vykonal opodstatnene, dospel k záveru, že dostatočne preukázal, že nešlo o podvodné konanie zo strany spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. a jeho konateľa R. Tótha, ale že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, v dôsledku čoho sa aj vyhýbal priamej konfrontácii s R. Tóthom. S súvislosti s dodaním zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. žalovaný uvádza, že na faktúrach pre spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. sa žalobca odvolal na § 66 Zákona o DPH a uviedol daň, pričom základom dane bola celková suma určená k výplate podľa dokladu o výkupe vystaveného spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o.. Keďže sa rozhodol používať bežný režim dane, musí ho používať pri všetkých zdaniteľných plneniach, ktoré sa týkajú predaja použitého tovaru, teda nemôže pri niektorých zdaniteľných obchodoch použiť režim podľa § 66 ods. 3 a pri iných režim podľa § 66 ods. 11 Zákona o DPH. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr o dodávateľa M&K GLOBAL, s. r. o. žalovaný popisuje priebeh obchodov medzi spoločnosťou ALHALA, s. r. o. a M&K GLOBAL, s. r. o. a opätovne poukazuje na závery uvedené v rozsudku KS v Žiline sp. zn. . K znaleckému posudku znalca Ing. Bc. Kopora uvádza, že tento posudok Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. -64 zo dňa 08.10.2014 vyhodnotil ako bezpredmetný vzhľadom k tomu, že predmetnú dodávku zlata medzi J. J. a žalobcom už nebolo možné vyhodnotiť, nakoľko táto bola predaná inému subjektu a znalec v čase posudzovania zlato nemal k dispozícii. Zo znaleckého posudku vyplýva, že bola hodnotená objednávka a faktúry dodané zo strany J. J., takže ani znalecký posudok v tomto prípade ako dôkaz nie je použiteľný pre účely daného konania. Podľa žalovaného z rovnakých dôvodov uvedený znalecký posudok nemá vplyv ani na posúdenie predmetných faktúr pri dodaní zlata pre žalobcu. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. j. z 21.05.2008, ktorá bola Daňovému úradu Žilina I. zaslaná ako odpoveď Daňového úradu Kysucké Nové Mesto na telefonické dožiadanie na otázku správcu dane akú formu malo fakturované zlato J. J. odpovedal, že malo formu tehál a zároveň predložil fotokópiu týchto tehál, ktoré mali pravidelný tvar a boli označené (pravdepodobne číslom a puncom). Správca dane nemal zlato k dispozícii za účelom jeho obhliadky a svoje tvrdenia mohol založiť iba na svojich zisteniach a nepriamych dôkazoch, ktorými boli zistenia iných správcov dane. Z faktúr

vystavených spoločnosťou ALHALA, s. r. o. a z výpovede K. Kardosovej je zrejmé, že zlato, ktoré bolo predmetom obchodu, bolo zlato investičné, spoločnosť M&K GLOBAL, s. r. o. ho mala predávať žalobcovi ako oslobodené od DPH (bez vyčíslenej dane). Pochybnosti o druhu zlata, o ktorých sa vyjadruje odvolávajúci sa na základe tvrdenia D. J. sú zo strany žalobcu zavádzajúce, nakoľko splnomocnený zástupca iba zastupuje spoločnosť v daňovom konaní, neobchoduje v jej mene, ani nevystavuje faktúry, nie je preto kompetentný hodnoverne sa vyjadrovať k druhu zlata, s ktorým spoločnosť obchoduje. Naopak žalobca akceptovaním faktúry s určitým textom, súhlasí s obsahom faktúry, čo sa týka druhu tovaru, jeho množstva a ceny. V prípade, že sa nejedná o tovar, ktorý obdržal od dodávateľa alebo nesúhlasí napr. s množstvom, je logické, že túto faktúru reklamuje u dodávateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že to bol žalobca, ktorý pri realizovaní dodávok zlata nekonal s opatrnosťou hodnou obchodníka. Mal prijať také opatrenia a zabezpečiť si také dôkazy, na základe ktorých by v momente dodávky zobjektivizoval tvrdenia preukazujúceho o aký druh zlata išlo, teda či ide o bežné zlato alebo o investičné zlato. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, je v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach.

Žalobný bod 1. : Z ust. vyplýva, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane () sa začína vyrubovacie konanie (). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane () sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane ( ). Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. -57 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -151, protokol Daňového úradu Žilina z 26.02.2009 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nebolo možné použiť, a ak použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti, potom vadou nezákonnosti je zaťažený aj úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Poukázal na , ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa , ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Obdobnú právnu úpravu obsahuje ust. a Daňového poriadku. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 vznikla v roku 2006 a od 01.01.2007 začala plynúť prekluzívna lehota na zánik práva vyrubiť daň, ktorá skončila k 31.12.2011. Keďže podľa úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane nebol právne relevantným spôsobom v lehote do 31.12.2011 vykonaný, právo vyrubiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 k 31.12.2011 zaniklo. Poukázal na ust. a skutočnosť, že súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trvalo od podania žaloby 02.12.2009 do právoplatnosti rozsudku krajského súdu v Žiline sp. zn. -151, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 21.12.2012. Proti uvedenému rozsudku žalovaný odvolanie nepodal a podľa dostupných informácií rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2013. To znamená, že lehoty podľa neplynuli 1 133 dní, a teda lehota na zánik práva vyrubiť daň k 31.12.2011 sa predlžuje o 1 133 dní. Z uvedeného vyplýva, že právo vyrubiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v zmysle a ust. zaniklo k 06.02.2015. Keďže rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9500302/5/4735637/2014 z 22.10.2014 nadobudlo právoplatnosť až 20.02.2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 bol žalobcovi vyrubený po zákonnej lehote na vyrubenie dane, právo vyrubiť daň zaniklo, a preto toto rozhodnutie nie je zákonné.

Žalobný bod 2. : Ďalej uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane faktúry od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. považuje za fiktívne z toho dôvodu, že ich nevystavil konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. R. Tóth. Žalovaný uvádza, že vyhodnotením všetkých dôkazov, ktoré správca dane vykonal opodstatnene dospel k záveru, že dostatočne preukázal, že nešlo o podvodné konanie zo strany spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. a jeho konateľ R. Tótha, ale žalobca R. Mizera vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, v dôsledku čoho sa aj vyhýbal priamej konfrontácii s R. Tóthom. Z rozhodnutia žalovaného, na rozdiel od rozhodnutia správcu dane nie je dostatočne zrejmé, či faktúry na dodanie zlomového zlata od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. považuje za fiktívne len z dôvodu, že ich nevystavil konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. R. Tóth, alebo aj z dôvodu, že je pochybná existencia dodaného tovaru. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.06.2011, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel a prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Podľa ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použite právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Toto zákonné ustanovenie je potrebné vykladať a uplatňovať tak, že v rozhodnutí sa musia uviesť dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je založené. Tieto dôvody musia byť správne naformulované, čo sa týka ich pomenovania, ako aj porušenia ustanovení zákona. Žalobca v odvolaní uvádza, že správca dane neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa G.G.T. Slovakia, s. r. o. nezaložil na tom, že išlo o podvodné konanie, a teda nezaoberal sa ani tým, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je splnené tým, že žalovaný v rozhodnutí o odvolaní oznámi finálny záver, ktorý navyše nezodpovedá skutočnosti, že správca dane opodstatnene dostatočne preukázal, že nešlo o podvodné konanie zo strany spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. a jeho konateľa R. Rótha a že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, v dôsledku čoho sa aj vyhýbal priamej konfrontácii s R. Tóthom. Žalobca potom ako sa dozvedel, že pán P. Benák, konateľ spoločnosti KUNSTAV, s. r. o., od ktorej žalobca nakupoval zlato v IV. štvrťroku 2006 a rovnako R. Tóth na ústnom pojednávaní popreli obchodovanie s ním, volil k preukázaniu realizácie obchodov čestné prehlásenie uvedených osôb. Pripravené čestné prehlásenia ponechal na overenie podpisov v záložni v Piešťanoch, kde prebiehali obchody. Žalobca sa až s odstupom času dozvedel, že aj obchody so spoločnosťou G.G.T. Slovakia, s. r. o. zabezpečoval a riadil M. I.. Vzhľadom na skutočnosť, že manipulácia s oboma čestnými vyhláseniami vykazuje rovnaké znaky, je možné predpokladať, že bol to práve M. I., ktorý podpisoval za P. Benáka a R. Tótha doklady a inkasoval platby a je možné predpokladať, že manipuloval aj s uvedenými čestnými prehláseniami. Uvedené zistenie plne korešponduje s tým, že R. Tóth pri preberaní hotovosti odovzdal už podpísané doklady, čo zásadným spôsobom mení závažnosť a výpovednú hodnotu znaleckého posudku znalca M. Nitrianskeho. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či faktúry od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. považuje za fiktívne z dôvodu, že ich nevystavil konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o., alebo z dôvodu, že je pochybná existencia tovaru. Podľa § 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku ako dôkaz možné použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom rozsiahlych kontrol dane z pridanej hodnoty za rok 2006, ako aj kontrol dane z príjmov boli okrem iných dokladov aj výkaz o majetku a záväzkoch žalobcu. Podľa uvedených dokladov stav zásob na začiatku roku 2006 a na konci roka 2006 bol nula, čo znamená, že žalobca všetok tovar, ktorý nakúpil v priebehu roka 2006 do konca roka 2006 aj predal. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v roku 2006 zlomkové zlato nakupoval len od dodávateľov G.G.T. Slovakia, s. r. o. (6 445 649,- Sk bez DPH - 81,12 % nákupu) a KUNSTAV, s. r. o. (1.500.000,- Sk bez DPH - 18,88 % nákupu). Je nepochybné, že deklarované zdaniteľné obchody so zlomkovým zlatom nezodpovedajú bežným obchodom a vyžadujú podstatne podrobnejšiu evidenciu, ktorá je spojená s prepočtom nakúpeného a predaného zlomkového zlata na rýdzosť 999,9/1000. Nákup a predaj zlomkového zlata v roku 2006 po prepočte na rýdzosť 999,9/1000 predstavuje 117 750,10 g. Nákup zlomkového zlata od iných dodávateľov nebol správcom dane zistený a je vylúčené, aby žalobca obstaral zlomkové zlato aj od iných dodávateľov. Žalobca zlomkové zlato nakúpené od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. predal spoločnosti SAFINA SLOVKIA, s. r. o. a Zlatokov, s. r. o.. Žalobca v konaní vo veci dane z príjmov za rok

2006 predložil prehľad o predaji zlomkového zlata nakúpeného podľa jednotlivých faktúr od dodávateľa G.G.T. Slovakia, s. r. o. odberateľom SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. a Zlatokov, s. r. o.. Medzi faktúrami za nákup a predaj zlata je vecná, časová a cenová súvislosť. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca predával nakúpený tovar, pričom okruh dodávateľov tohto tovaru je presne obmedzený, musel predávať len tovar nakúpený od dodávateľov uvedených na faktúrach. Na základe uvedeného, a to aj napriek vyjadreniu R. Tótha je možné prijať len jeden logický záver, že zlomkové zlato reálne existovalo a mohlo ísť len o zlomkové zlato nakúpené od dodávateľov G.G.T. Slovakia, s. r. o. a KUNSTAV, s. r. o. a nejednalo sa o fiktívne faktúry. Podľa žalobcu, ak súd dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry a iné listinné dôkazy súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti. V súvislosti so sporným podpisom R. Tótha na dokladoch žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.09.2012, z ktorého vyplýva, že ak podpisy na písomnostiach spoločnosti nesvedčia pre konateľa tejto spoločnosti, uvedené nie je samé o sebe dôvodom pre neuznanie daňových dokladov pre odpočet DPH. V danej veci bolo poukázané aj na rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého odpočítanie DPH v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry. Žalobca preukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD a samotná skutočnosť, že ostalo sporné plnenie poskytnuté žalobcovi faktúrami od dodávateľa G.G.T. Slovakia, s. r. o., resp. totožnosť osoby, ktorá vyhotovila a podpísala faktúry sa ukázala ako nejasná, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok (bod 23 a 24 odvolania). Žalovaný uvádza, že výpovede R. Tótha je možné považovať za vierohodné, úplné a pravdivé, a to aj vzhľadom k jeho predchádzajúcej (rovnakej) výpovedi z 18.03.2008. Podľa žalovaného tvrdenie, že je možné predpokladať, že odsúdená osoba nebude vypovedať pravdu je iba domnienkou žalobcu, pretože R. Tóth bol poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo stíhania sebe alebo blízkym osobám. K uvedenému žalobca poukazuje na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100306/1/556923/2013/5051 z 20.11.2013 (rozhodnutie je vo veci iného subjektu, preto ho žalobca ako dôkaz k žalobe neprikladá), v ktorom žalovaný uvádza, že správca dane nemôže očakávať, že ak sa niekto zapojí do podvodu, príde k správcovi dane a prizná svoje správanie. K poučeniu R. Tótha o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať alebo o neúplnej výpovede žalobca poukazuje na rozsudok NSS ČR č. -35 z 05.06.2013, z ktorého vyplýva, že výpoveď svedka nemôže mať oproti tvrdeniam žalobcu bez ďalšieho vyššiu dôkaznú silu, a to ani preto, že svedok bol poučený o povinnosti vypovedať pravdivo. Vnútorné presvedčenie o vierohodnosti svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností a skutkových okolností zistených v konkrétnej posudzovanej veci. Objektívnou skutočnosťou v danom prípade je nepochybne aj to, že v osobe R. Tótha, odsúdeného za úmyselný trestný čin sa nejedná o vierohodného svedka. Správca dane napriek uvedenému považuje predmetnú výpoveď R. Tótha za vierohodnú, úplnú a pravdivú a pripísal jej absolútnu hodnotu pravdivosti. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že správca dane a ani žalovaný pravdivosť výpovedí R. Tótha nehodnotili len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Žalobca uvádza, že listom z 11.08.2014 z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky žiadal zmenu termínu vypočutia svedka a k príprave kvalifikovaných otázok žiadal o oznámenie mena svedka. Daňový úrad Trnava v odpovedi z 15.08.2014 žiadosť v plnom rozsahu zamietol, čo odôvodnil tým, že je na rozhodnutí daňového subjektu, či sa na ústnom pojednávaní zúčastní alebo nezúčastní a jeho neúčasť nie je dôvodom neuskutočnenia aktu výsluchu svedka. Podľa žalobcu v čase dovoleniek nie je možné oznámenie Daňového úradu Trnava z 01.08.2014 ani upovedomenie Daňového úradu Žilina zo dňa 08.09.2014 považovať za včasné vyrozumenie. K účasti na vypočutí svedka R. Tótha a k možnosti klásť mu otázky žalobca uvádza, že výpoveď R. Tótha z 18.03.2008 nebola zabezpečená zákonným spôsobom. Aj keď správca dane v snahe napraviť uvedenú nezákonnosť zabezpečil výsluch R. Tótha za účasti žalobcu, za daných okolností by bolo naivné očakávať, že R. Tóth zmení svoju výpoveď z 18.03.2008, plne prizná svoj podiel na spôsobe vykonávania trestnej činnosti a príde k správcovi dane a prizná svoje správanie. Vo veci dodania zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. žalovaný v podstate len zopakoval argumentáciu správcu dane. Ťažiskovou námietkou žalobcu v odvolaní bolo to, že nakupoval nové šperky a zlomkové zlato. Nové šperky nakupoval s daňou z pridanej hodnoty, teda mal

povinnosť aj predaj realizovať v bežnom režime. Zlomkové zlato, ktoré žalobca nakúpil v režime osobitnej úpravy, postupoval pri predaj opäť v osobitnom režime. Správca dane uvádza, že na faktúre je zreteľne označené, rovnako ako aj na dokladoch o výkupe vystavovaných spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., že ide o predaj zlomkového zlata. K uvedenému žalobca uvádza, že išlo o požiadavku spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., pretože táto spoločnosť nemohla vykupovať šperky, resp. nový tovar, ale len tovar označený ako zlomkové zlato. Daňové orgány vykonali v spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. miestne zisťovanie. Žalobca nedisponuje zápisnicou o miestnom zisťovaní v tejto spoločnosti, no podľa dostupných informácií správca dane preveroval charakter dodávaného zlata. Žalobca navrhuje, aby žalovaný v súdnom konaní predložil súdu predmetnú zápisnicu o miestnom zisťovaní v tejto spoločnosti. Žalobca tvrdí, že išlo o nové výrobky, pri ktorých nebolo možné aplikovať . Z uvedeného dôvodu nebolo možné prijať záver, že žalobca kombinoval v danom zdaňovacom období bežný režim zdaňovania podľa s osobitným režimom zdaňoval podľa .

Žalovaný k odpočítaniu dane z faktúr od dodávateľa M&K GLOBAL, s. r. o. poukazuje na to, že znalec v čase vypracovania znaleckého posudku zlato nemal k dispozícii a zo znaleckého posudku vyplýva, že bola hodnotená objednávka a faktúry dodané zo strany J. J., takže ani znalecký posudok v tomto prípade ako dôkaz nie je použiteľný pre účely daného konania. K týmto záverom žalovaného žalobca poukazuje na to, že daňová kontrola je predovšetkým kontrola dokladová. Sám žalovaný uvádza, že správca dane tiež nemal zlato k dispozícii a svoje tvrdenia založil iba na svojich zisteniach a nepriamych dôkazoch. V danom prípade nepriamym dôkazom bola hlavne faktúra spoločnosti ALHALA, s. r. o. pre M&K GLOBAL, s. r. o., kde sa deklaruje dodanie investičného zlata. Žalovaný na strane jednej uvádza, že pochybnosti o druhu zlata na základe tvrdenia D. J. sú zo strany žalobcu zavádzajúce, nakoľko splnomocnený zástupca iba zastupuje spoločnosť v daňovom konaní, neobchoduje v jej mene, ani nevystavuje faktúry, nie je preto kompetentný hodnoverne sa vyjadrovať k druhu zlata, s ktorým spoločnosť obchoduje, na strane druhej jeho vyjadrenie k predmetnej faktúre pre odberateľa M&K GLOBAL, s. r. o. považuje za vierohodné. Ak D. J. bol kompetentný zastupovať spoločnosť ALHALA, s. r. o. v daňovom konaní, potom mal vedieť, že nie každé rýdze zlato je investičným zlatom. Aj znalec Ing. Bc. Kôpor nemal zlato k dispozícií a svoje závery založil iba na nepriamych dôkazoch a na odbornej kompetentnosti. Odberateľ žalobcu J. J. fyzicky predložil správcovi dane zlaté tehly, pričom išlo o mechanicky spracované zliatky zlata nepravidelných tvarov s nerovným povrchom a bez akéhokoľvek označenia. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že J. J. súčasne ukázal zamestnancom správcu dane fotokópiu týchto tehál, ktoré mali pravidelný tvar a boli označené pravdepodobne číslom a puncom. J. J. zamestnancom správcu dane pre porovnanie ukázal internetovú fotokópiu zlatých tehál výrobcu Argor Heraeus SA, so sídlom vo Švajčiarsku, ktoré ponúkajú spoločnosti ako investičné zlato. Žalovaný uvádza, že bol to žalobca, ktorý pri realizovaní dodávok zlata nekonal s opatrnosťou hodnou obchodníka a mal prijať také opatrenia a obstarať si také dôkazy, na základe ktorých by v momente dodávky zobjektivizoval tvrdenia preukazujúce o aký druh zlata išlo, teda či ide o bežné zlato alebo o investičné zlato. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesprávne interpretuje dôkazné bremeno žalobcu. Ust. § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , no len v súvislosti s názorom súdu na znalecký posudok Ing. Bc. Kopora. Žalovaný opomína, že súd v uvedenom rozsudku dospel k záveru, že je potrebné selektovať rozloženie dôkazného bremena žalobcu a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Vzhľadom na základnú zásadu DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti nie je potrebné preukazovať uplatnenie základnej zásady, že tovar (zlato) podlieha zdaneniu. Žalobca by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, teda výnimku zo všeobecnej zásady. Ak daňové orgány tvrdia, že išlo o dodávky investičného zlata, ktoré sú podľa § 67 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane, potom k tomuto tvrdeniu nesú aj dôkazné bremeno a boli povinné jednoznačne preukázať, že boli splnené podmienky pre použitie uvedeného osobitného režimu. Podľa názoru súdu daňové orgány mali jednoznačne preukázať, čo nepreukázali, že v danom prípade sa jednalo o investičné zlato, a teda mal byť použitý osobitný režim oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Žalobca tvrdí, že daňové orgány si nezabezpečili dostatočne hodnoverné a jednoznačné dôkazy, ktoré by preukazovali,

že v dodávkach zlata od dodávateľa M&K GLOBAL, s. r. o. išlo o investičné zlato a mal byť použitý osobitný režim oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 26.03.2009 doručením protokolu. Doručenie protokolu podľa v znení neskorších predpisov platné v čase doručenia protokolu považoval za úkon smerujúci na vyrubenie dane. Protokol z kontroly vzhľadom k tomu, že správca dane prekročil zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, avšak jeho doručenie je možné považovať za úkon smerujúci na vyrubenie dane. Od konca roku 2009, teda podľa začala plynúť nová lehota na vyrubenie danie, t. j. do 31.12.2014, pričom z dôvodu súdneho konania, ako uvádza aj žalobca, bola táto lehota predĺžená o ďalších 1 133 dní (od 02.12.2009 do 08.01.2013), t. j. do 06.02.2018. Na základe uvedeného nezaniklo právo vyrubiť daň.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v rozsahu žalobného dôvodu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto pri aplikácii napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou správneho súdnictva je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe. To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby ( ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že správca dane Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 9500302/5/4735637/2014 zo dňa 22.10.2014 vyrubil žalobcovi podľa rozdiel dane v sume 80 046,73 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2006. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 pod č. 1100308/1/68069/2015 a prvostupňové rozhodnutie podľa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovým s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na genézu veci, na vydanie skoršieho rozhodnutia vo veci správcom dane a žalovaným, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. -151 zo dňa 20.11.2012. Ďalej konštatoval, že v súlade s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR postupoval aj správca dane prvostupňový správny orgán, keď na základe svedeckej výpovede R. Tótha a znaleckého posudku

správca dane konštatuje, že faktúry nevystavil R. Tóth konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o., faktúry sú fiktívne, preto vylučuje odpočítanú daň z týchto faktúr. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že jedným z ťažiskových dôkazov správcu dane je znalecký posudok M. Nitrianskeho, ktorý posúdil podpisy na faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch a vyslovil jednoznačnosť, že pisateľom sporných podpisov nie je R. Tóth. Splnomocnený zástupca daňového subjektu 16.01.2013 nazrel do znaleckých posudkov znalca M. Nitrianskeho č. 53/2008 a č. 54/2008. Z obsahu spisu a z informácií známych aj správcovi dane vyplynulo, že konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. R. Tóth pri preberaní hotovosti za dodaný tovar odovzdal už podpísané doklady, a teda je možné predpokladať, že tieto doklady nepodpisoval a išlo o účelové podvodné konanie s cieľom nepriznať príjmy z predaja a neodviesť daň. Táto skutočnosť zásadným spôsobom mení závažnosť a výpovednú hodnotu znaleckých posudkov znalca M. Nitrianskeho a z uvedeného dôvodu zástupca daňového subjektu nepovažoval za potrebné žiadať o vydanie fotokópií týchto posudkov. Z vyjadrenia daňového subjektu z 21.01.2009 k protokolu vyplýva, že zlato nakúpené od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. bolo predané spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o. a Zlatokov, s. r. o.. Fyzickú existenciu zlata potvrdil aj P. D. vo svojej výpovedi z 26.02.2013, ktorý bol pri predaji a vážení zlata, ktoré nakupoval daňový subjekt. Správca dane uvádza, že na základe svedeckej výpovede R. Tótha a znaleckého posudku konštatuje, že faktúry spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. sú fiktívne. Z obsahu spisu vyplýva, že nespochybňuje existenciu tovaru a fiktívnosť faktúr je založená len na spochybnení podpisu R. Tótha. K uvedenému uvádza, že pre účely dane z pridanej hodnoty obsah faktúry je uvedený v Zákona o DPH. Podpis a ani identifikáciu osoby, ktorá faktúru vystavovala faktúra nemusí obsahovať. Podľa SR Slovenská republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa Zákona o DPH týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6. Systém dane z pridanej hodnoty bol zavedený smernicou Rady 77/388/EHS (Šiesta smernica), ktorá bola súčinnosťou od 1. januára 2007 nahradená smernicou Rady 2006/112/ES. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní umožnil dňa 16.01.2013 splnomocnenému zástupcovi nahliadnutie do spisu Radoslava Mizeru, konkrétne do znaleckých posudkov č. 53/2008 a č. 54/2008. O vydanie fotokópií týchto posudkov však zástupca žalobcu nežiadal. Následne vypočul Róberta Tótha, konateľa spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o., o čom bola spísaná zápisnica č. 9201401/5/3877177/2014/AbaM zo dňa 15.08.2014 a dňa 23.09.2014, z čoho bola spísaná zápisnica č. 9501402/5/733922/2014/Mrá. Uvedených svedeckých výpovedí sa nezúčastnil Radoslav Mizera, ani jeho splnomocnený zástupca. Poukázal na obsah znaleckého dokazovania znaleckých posudkov znalca Martina Nitrianskeho v posudku č. 54/2008, v ktorom znalec stupeň I - jednoznačnosti uviedol, že pisateľom sporných podpisov na faktúrach č. 03/07/06, 05/07/06, 09/08/06, 17/08/06, 21/08/06, 30/08/06, 04/09/06, 13/09/06, ktoré sa nachádzajú v účtovníctve daňového subjektu Radoslava Mizeru podpisoval pán Róbert Tóth. Taktiež vyslovil stupeň I - jednoznačnosť, že pisateľom sporných podpisov nie je Róbert Tóth. V ďalšom vyrubovacom konaní bola vykonaná opätovne výpoveď R. Tótha. Z výsluchu bola spísaná zápisnica zo dňa 15.8.2014. Ústneho pojednávania sa nezúčastnil Radoslav Mizera, napriek tomu, že upovedomenie o vypočutí zo dňa 01.08.2014 prevzal dňa 05.08.2014, ani JUDr. Kostovčík, ktorý upovedomenie o vypočutí prevzal dňa 11.08.2014. Konštatoval, že výpoveď Róberta Tótha uskutočnené v ďalšom vyrubovacom konaní je potrebné považovať za vierohodné, úplné a pravdivé. Tento vypovedal, že žiadne faktúry nikdy nevystavoval, ani nepodpisoval. Nevie nič o úhradách, žiadne peniaze neprevzal, nevie nič o žiadnych dokladoch. Správca dane opodstatnene posúdil čestné prehlásenie R. Tótha zo dňa 06.02.2009, ktorým uskutočnenie predmetných obchodov potvrdil ako účelové vzhľadom k jeho ústnym vyjadreniam. Správca dane opodstatnene prijal záver, že faktúry na dodanie zlomkového zlata od spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o., z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočet dane nevystavil konateľ spoločnosti G.G.T. Slovakia, s. r. o. R. Tótha a sú fiktívne, a preto nepriznal odpočítanú daň vo výške z týchto faktúr. Daňový subjekt odpočítaním dane porušil ust. , a Zákona o DPH. žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že správca dane mal konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2006 rozhodnutím podľa Daňového poriadku zastaviť, pretože odpadol dôvod daňového konania, nakoľko mal za to, že u daňového subjektu nenastali dôvody pre zastavenie konania. Správca dane vo vyrubovacom konaní vychádzal z dôkazov získaných v lehote na vykonanie daňovej kontroly a z ďalších dôkazov získaných počas vyrubovacieho konania. Dôkazy hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Výpoveď Róberta Tótha vyvracia tvrdenie o reálnom dodaní zlata o 585/1000 spoločnosťou G.G.T. Slovakia, s. r. o. Róbertovi Mizerovi. Tvrdenie, že je možné predpokladať, že odsúdená osoba nebude vypovedať pravdu, je iba domnienkou daňového subjektu. Na začiatku výpovede bol R. Tóth poučený o povinnosti vypovedať

pravdivo a nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Taktiež bol poučený o práve odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo stíhania sebe alebo blízkym osobám. K námietke včasného vyrozumenia daňového subjektu o výsluchu Róberta Tótha uviedol, že daňový subjekt mal možnosť dvakrát sa zúčastniť na výsluchu a klásť svedkovi otázky, čo nevyužil. Daňový subjekt, ani jeho zástupca nepožiadal ani písomne, ani telefonicky správcu dane o iný termín vypočúvania. Svojou neúčasťou sa sám daňový subjekt dostal do situácie, ktorá ho, ako tvrdí vo svojom odvolaní, mala podstatne znevýhodniť oproti správcovi dane. Vo vzťahu k nevypočutiu ako svedka N. D., ktorý môže potvrdiť jeho nákupy zlata, správca dane, napriek tomu, že nebola preukázaná spojitosť N. D. s deklarovanými obchodnými vzťahmi u Radoslava Mizeru, zaslal dožiadanie na Daňový úrad Trnava ohľadom vypočutia svedka D.. Na položené otázky N. D. odpovedal, že pozná Radoslava Mizeru, od kedy nevie. Spoznali sa, keď prišiel do prevádzky záložne za účelom možného výkupu drahých kovov. Na ďalšie otázky odpovedal, že niekoľkokrát bol pri vážení zlata, nakoľko R. Mizerovi ponúkol, že sa to môže vážiť u neho v prevádzke. Zlato R. Mizera nakupoval od svojich dodávateľov. Nakoľko sa ho to osobne netýkalo, žiadne písomnosti ohľadom týchto transakcií nevystavoval, ani žiadne nemá. Na otázku, akou formou bolo zlato nakúpené, kým, kedy a kde a či sa môže preukázať dokladmi, prípadne inými písomnosťami odpovedal, že sa nemá čím preukázať, zlato iba vážil a administratívne záležitosti súvisiace s obchodom si riešili predávajúci a kupujúci medzi sebou. Tvrdenie daňového subjektu, že N. D. potvrdí jeho obchody so spoločnosťou G.G.T. Slovakia, s. r. o., preto nebolo preukázané. Čo sa týka neúčasti žalobcu na výsluchu uvedeného svedka, uviedol, že žalobca bol vyrozumený o vypočúvaní svedka D., ktorého sa nezúčastnil ani on, ani jeho splnomocnený zástupca. Žalovaný poukazoval na vyjadrenie Róberta Tótha, ktorý uviedol, že nepozná žalobcu, nikdy s ním neobchodoval, nikdy neobchodoval so zlatom, ani so žalobcom. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, v dôsledku čoho sa aj vyhýbal priamej konfrontácii s Tóthom. V súvislosti s dodaním zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o. konštatoval, že žalobca z predaja nevystavoval faktúry. SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o. vystavovala doklady o výkupe. Na tie obchody, na ktoré neboli vystavené faktúry, ale len doklady o výkupe, bolo potrebné dorubiť daň, a to tým istým spôsobom ako bolo daňovým subjektom uvedené v ostatných faktúrach. V týchto faktúrach daňový subjekt postupoval bežným režimom, to znamená, že hoci sa na faktúrach odvolal na § 66 a uviedol daň, ktorej základom nebol kladný rozdiel medzi predanou cenou a kúpnou cenou znížený o daň, ale celková suma určená k výplate podľa dokladov o výkupe vystavená spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o.. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt sa v zmysle § 66 ods. 11 Zákona o DPH rozhodol používať bežný režim dane, a preto tento musí používať pri všetkých zdaniteľných plneniach, ktoré sa dotýkajú predaja použitého tovaru. V súvislosti s preverovaním obchodov medzi dodávateľskou spoločnosťou M&K GLOBAL, s. r. o. a Radoslavom Mizerom boli správcovi dane listom zo dňa 20.10.2008 z Daňového úradu Prešov II doručené fotokópie faktúr uvedenej dodávateľskej spoločnosti. Ide o faktúry za september 2006, v ktorých spoločnosť ALHALA, s. r. o., Prešov predávala investičné zlato spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o.. Bývala konateľka spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. Katarína Kardosová, ktorú na Daňový úrad Žilina priviedol R. Mizera pri ústnom pojednávaní dňa 15.10.2008 uviedla, že dodávateľom zlata pre spoločnosť M&K GLOBAL, s. r. o. bola firma ALHALA, s. r. o.. Objednávky boli telefonické, tovar sa preberal v Bratislave, aj sa tam odovzdával. Ona preberala tovar od sprostredkovateľa krstným menom K., priezvisko nevedela, ktorý bol z Prešova. Uviedla, že R. Mizerovi tovar odovzdávala v Bratislave, tovar si prevzatí osobne skontroloval. Konateľka spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. uviedla, že zlata prebrala od sprostredkovateľa následne ho bezo zmeny odovzdala R. Mizerovi. Pretože zlato spoločnosti ALHALA, s. r. o. vo faktúre deklarovala ako investičné, potom zlato predávané bez zmeny muselo byť investičné, aj keď vo faktúrach pre R. Mizeru takto nebolo deklarované. Poukázal na § 67 ods. 3 Zákona o DPH a § 67 ods. 4 Zákona o DPH. V predmetnom prípade spoločnosti ALHALA, s. r. o., ani M&K GLOBAL, s. r. o. investičné zlato nevyrábali, ani nepretvárali zlato na investičné. Z faktúr vyhotovených spoločnosťou M&K GLOBAL, s. r. o. pre R. Mizeru preto nevzniklo právo na odpočítanie DPH uvedenej na týchto faktúrach. Daňový subjekt, ktorý pri realizovaní dodávok zlata nekonal s opatrnosťou hodného obchodníka, mal prijať také opatrenia a opatriť si také dôkazy, na základe ktorých by v momente dodávky zobjektivizoval tvrdenia preukazujúce o aký druh zlata išlo, teda či o bežné zlato alebo o investičné zlato. Na základe uvedeného správca dane opodstatnene nepriznal DPH odpočítanú z faktúr od spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline v konaní pod sp. zn. krajský súd zistil, že uvedené konanie začalo podaním žaloby, ktorá bola na Krajský súd v Žiline doručená dňa

08.12.2009. V konaní pred krajským súdom bol vydaný rozsudok pod č. k. -69 zo dňa 13. septembra 2011, ktorým bolo skoršie rozhodnutie žalovaného č. I/228/13680-105140/2009/993168- r zo dňa 23.09.2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina I dodatočný platobný výmer č. /Súk z 01.04.2009 zrušené pri aplikácii , a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie, keď týmito skoršími rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového správcu dane bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, uvedenými skoršími rozhodnutiami bol žalobcovi vyrubený v sume 830.394,60 Sk. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012 zrušené a vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. -151 zo dňa 20. novembra 2012 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č. I/228/13680-105140/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina I dodatočný platobný výmer č. 694/231/25847/09/ Súk zo dňa 01.04.2009 pri aplikácii , a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2013. Rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 21.12.2012.

Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podklad pre vydanie skorších rozhodnutí, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, a to protokol o vykonanej daňovej kontrole č. /Matu zo dňa 26.02.2009, ktorý bol zástupcovi žalobcu JUDr. H. doručený v správnom konaní dňa 02.03.2009. Ďalej uviedol súd, že vychádzajúc z lehota ustanovená v tomto ustanovení je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly ( Zákona o správe daní). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu ( Zákona o správe daní). Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v Zákona o správe daní, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola v zmysle Zákona o správe daní končí prerokovaním protokolu a keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 31. januára 2008 mala byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 31. januára 2009 v súlade s predĺžením lehoty na jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom zo dňa 16. júna 2008. V danom prípade však správca dane pôvodný protokol o výkone daňovej kontroly zo dňa 16. decembra 2008 anuloval a dňa 26.02. 2009 vydal nový protokol, ktorý sa stal podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru zo dňa 01. 04.2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006. Z obsahu administratívneho, ani súdneho spisu nemal súd za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval a že by mu nebol poskytol primeranú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým ust. Zákona o správe daní, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario veta prvá Zákona o správe daní). V danom prípade však použitý bol, čo znamená, že celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 29.10.2010.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je protokol o daňovej kontrole č. 694/320/13556/2009/ Matu zo dňa 26.02.2009, ktorý bol aj podkladom pre vydanie skorších rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ktorými daňové orgány vyrubovali žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006.

Krajský súd pri rozhodovaní bol viazaný vysloveným právnym názorom v predchádzajúcom právoplatnom rozsudku v posudzovanej veci, ktorý posudzoval skoršie vydané rozhodnutia vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu DPH za III. štvrťrok 2006 žalobcovi, a ktorý konštatoval nezákonnosť uvedeného protokolu o kontrole (ďalej len protokol o kontrole), v dôsledku čoho vyhodnotil aj v uvedenom rozhodnutí krajský súd nezákonnosť napadnutého skoršieho rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového - správcu dane. Podľa ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, 11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

Podľa ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.

Podľa pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

Podľa právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov sa dokončí podľa o správe daní.

Podľa znenie pred bodkočiarkou a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa podľa sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa , a a sa postupuje od 1. januára 2016.

Vyrubovacie konanie začalo za účinnosti , potom čo bola ukončená daňová kontrola vykonaná na základe protokolu o kontrole č. /Matu z 26.02.2009. Krajský súd konštatuje, že do účinnosti , teda do 01.01.2012 nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o uložení daňovej povinnosti žalobcovi, teda predmetné vyrubovacie konanie síce bolo začaté pred účinnosťou , ale nebolo do účinnosti tohto zákona skončené, ani do 30.12.2012. S poukazom na , vzhľadom na zrušenie skorších rozhodnutí správcu dane a žalovaného v predmetnej veci právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, následne v súlade so správca dane konal a rozhodoval.

Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane bol upravený v v . Obdobnú úpravu v prebral aj .

Jednoznačne treba konštatovať, že lehota na vyrubenie dane, teda rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 uplynula uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie ( , 78 ods. 1 vo väzbe na ) alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie. Jednoznačne treba konštatovať, že za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 vznikla žalobcovi povinnosť v roku 2006 podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie a od 01.01.2007 začala plynúť prekluzívna lehota na zánik práva vyrubiť daň, ktorá skončila k 31.12.2011. Bolo teda potrebné, aby správca dane do 31.12.2011 voči žalobcovi ako daňovému subjektu vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.

Plynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane odvodzoval správca dane od protokolu o daňovej kontrole zo dňa 26.02.2009, ktorý bol žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručovaný a prerokovaný so žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26.03.2009.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že začatie plynutia novej lehoty na vyrubenia dane rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 mohlo v súlade s dôjsť iba v tom prípade, ak bol zo strany správcu dane voči žalobcovi vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, a to v lehote do 31.12.2011. Takýmto úkonom v zmysle mohol byť aj protokol o kontrole z 26.02.2009, avšak za podmienky, že by sa jednalo o zákonný dôkazný prostriedok, teda o protokol z kontroly, ktorý bol vyhotovený v súlade s platnou zákonnou úpravou. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na zdôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci sp. zn. zo dňa 20.11.2012.

Vzhľadom na uvedené závery krajského súdu, ktoré sa viažu k prejednávanej veci, krajský súd konštatuje, že protokol o kontrole zo dňa 26.02.2009 nemožno považovať za zákonne získaný dôkazný prostriedok, a teda na základe takto získaného zákonného prostriedku ho nemožno považovať za úkon smerujúci na vyrubenie rozdielu dane, lebo za takýto úkon na vyrubenie dane alebo rozdielu dane možno považovať len úkon správcu dane vykonaný v súlade so zákonnou právnou úpravou, ktorým predmetný protokol ako podklad rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie je.

Krajský súd konštatuje, že bola povinnosť správcu dane vyrubiť rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 do 01.02.2015, lebo lehota na vyrubenie dane sa predĺžila v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. o 1128 dní (rok 2013 - 8 dní, rok 2012 - 366 dní, rok 2011 - 365 dní, rok 2010 - 365 dní, rok 2009 - od 8.12.2009 do 31.12.2009 - 24 dní), čo je spolu 1 128 dní od 8.12.2009 do 8.1.2013 s poukazom na . Pokiaľ v konaní však napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nadobudlo právoplatnosť až 20.02.2015 tak, ako je vyznačená doložka právoplatnosti na rozhodnutí žalovaného, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, je potrebné konštatovať, že právo správcu dane, resp. daňových orgánov vyrubiť žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 zaniklo k 1.02.2015 (nie k 6.2.2015 ako tvrdil žalobca, nakoľko počet dní od 8.12.2009 do 8.1.2013 je 1128 dní, nie 1133 dní).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že síce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.10.2014, následne druhostupňové rozhodnutie žalovaného dňa 12.1.2015, súd je toho názoru , že na zachovanie lehôt v zmysle nestačí len vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za vyrubenie dane resp. rozdielu dane je možné považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť daň resp. rozdiel dane zaplatiť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právne sféra povinného subjektu. Správne konanie v danom prípade daňové- prvostupňové a aj druhostupňové tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. V predmetnej veci mal teda odvolací správny orgán - žalovaný právoplatne rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu do 01.02.2015 (k tomu pozri rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 12.3.2009).

Vzhľadom na zánik práva vyrubiť daň sa nezaoberal súd ostatnými žalobnými námietkami žalobcu, nevyhodnocoval v tomto smere dôvodnosť, resp. nedôvodnosť podanej žaloby práve z dôvodu, že k vyrubeniu rozdielu DPH za III. štvrťrok 2006 došlo po uplynutí lehoty na vyrubenie dane a v súlade s resp. 1 právo vyrubiť rozdiel DPH za III. štvrťrok 2006 dňom 01.02.2015 toto právo zaniklo.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom v zákonnej lehote dňa 30.09.2015 v celkovej výške 1363,89 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 21.02.2015 - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 2. žaloba 02.04.2015 - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 3. stanovisko 20.08.2015 - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 4. zastupovanie pred súdom dňa 30.09.2015 - 139,83 Eur; režijný paušál 8,39 Eur; spolu 593,28 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu hotových výdavkov v súvislosti v s pojednávaním, a to cestovného vo výške 102,48 Eur, ubytovanie 100 Eur, náhradu za stratu času za 16 polhodín vo výške 223,68 Eur a DPH zo základu 1078,24 Eur v sume 215,65 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „“) je výpočtovým základom na účely tejto priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v daňovej veci, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 21.02.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s vo výške 139, Eur, . písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 02.04.2014 v súlade s vo výške 139, Eur, . zastupovanie na pojednávaní dňa 30.09.2015 v súlade s vo výške 139, Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 419, Eur.

Súd nepriznal odmenu za podanie vo veci samej - stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.08.2015, nakoľko žalobca ním reagoval na súdom zaslané vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré mu bolo zaslané len na vedomie, pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom žalobca mohol uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ktorom súd priznal odmenu.

B/ Podľa možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s a priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (3 x 8, Eur); režijný paušál spolu 25,17 Eur.

C/ Zároveň súd v súlade s , , a v súlade so o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné použitím osobného motorového vozidla AUDI A8, ev. č. KE931FG v súvislosti s pojednávaním dňa 30.09.2015 na trase J.- Žilina a späť v sume 161,08 Eur (280 x 2 x 0,183) + (560 x 9,6/100 x 1,090) : počet kilometrov (280) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 30.09.2015 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (9,6 l) a cene paliva - motorová nafta (1,090 €/l).

D/ Súd priznal v súlade s , , náhradu za stratu času za čas strávený na ceste J. - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 16 polhodín (13,98 Eur x 16) v sume 223,68 Eur.

E/ Zároveň súd v súlade s , priznal náhradu výdavkov na ubytovanie v rozsahu 70 % z uplatnenej sumy 100 Eur, nakoľko nepovažoval využitie hotelových služieb v 4-hviezdičkovom hoteli Holiday Inn Žilina za primerané a nevyhnutne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, a preto súd priznal náhradu za ubytovanie vo výške 70 Eur, čo zodpovedá priemerným cenám ubytovania v Žiline v štandardnej kategórii služieb podľa cien na stránke booking.com pre ubytovanie v Žiline v porovnateľnom období roka a týždňa.

E/ Súd priznal v súlade s DPH (20 %) vo výške 179, Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla SK1020653249 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 1079,30 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

G/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.