Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-125-2015.pdf
PDF · 70.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/125/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa L. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na B. W. č. XX právne zastúpeného JUDr. Tomášom Tomčovčíkom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 14 proti odporkyni T. J. rod. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v L. republike na A. č. XXC XX-XXX U. právne zastúpenej JUDr. Evou Petránovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove na Puškinovej ulici č. 16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Z. J. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/51/2013-502 z 12.11.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. Z. J. nar. XX.X.XXXX zastavil.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa L. J. a odporkyne T. J., uzatvorené dňa 24.9.2011, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., zv. XX, ročník XXXX, str. XX, pod por. č. XXX. Konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. Z., nar. XX.X.XXXX zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci a štát nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti výroku rozsudku, ktorým konajúci súd zastavil konanie o úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že argumentáciu súdu v odôvodnení o dôvodnosti zastavenia konania nepovažuje za správnu, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a vrátil na ďalšie konanie. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 113 ods. 1 O.s.p., kedy s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Odporkyňa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach starostlivosti práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia domicil.
Vo veci rozvodu manželstva sú kritériá právomoci podľa citovaného Nariadenia konštruované na územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia a na princípe štátneho občianstva podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/. Tieto kritériá sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber.
Vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva konajúci súd dospel správne k záveru, že nie je daná jeho právomoc konať. Aplikácia Nariadenia má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, podľa ktorej je konanie o rozvod manželstva zo zákona spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Ak s konaním o rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd štátu, ktorý má právomoc vo veci rozvodu má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností v prípade, ak rodičia prijali právomoc tohto súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, ak je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V tomto prípade odporkyňa neprijala právomoc tunajšieho súdu vo veci konať, nakoľko namietala a žiadala, aby súd konanie zastavil a o veci rozhodoval príslušný súd v Poľskej republike. Tým nie je splnená prvá podmienka stanovená v čl. 12 ods. 1 písm. b/ Nariadenia. Taktiež nie je splnená druhá podmienka právomoci tunajšieho súdu konať vo veci rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu stanovená v predmetnom článku, a to že by to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu preukázateľne vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom žije v Poľskej republike a to s úmyslom trvalého bývania. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je preukázateľne Poľská republika a pobyt maloletého dieťaťa s matkou nemá dočasne ani príležitostný charakter.
Z podaní oboch rodičov je zrejmé, že rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátov, v ktorom majú deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť záujem maloletých detí, ktorým je nesporne aj rozhodnutie vo veci výkonu práv a povinností na čas po rozvode. Začatie konanie o rozvod manželstva netvorí prekážku pre začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v členskom štáte obvyklého pobytu detí a ako vyplýva aj z návrhu predloženého odporkyňou, obvyklého pobytu dieťaťa. Preto odvolací súd má za to, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby tunajší súd konal a rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Na základe uvedeného má súd za to, že neboli splnené podmienky stanovené čl. 12 Nariadenia na to, aby bola daná právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať v otázke rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a preto je v danej otázke nevyhnutné aplikovať č. 8 predmetného Nariadenia a právomoc konať o tejto otázke prislúcha súdom v Poľskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.