Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-75-2022.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Subarea
8Cob/75/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 44 414 315, právne zastúpeného: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO 42 124 182 proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Legionárska 641/28, 911 71 Trenčín, IČO 00 610 470, právne zastúpenému: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát, Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO 31 074 863, o zaplatenie 31 090,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/24/2022-90 zo dňa 23. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby v sume 1 777,05 eur a výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vychádzal z toho, že v súdenej veci žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že uhradil žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania a zároveň žalovanému proti žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný zaplatil celý žalovaný nárok žalobcovi dňa 05.05.2022, pričom doložil súdu výpisy z bankového účtu, ktoré tieto skutočnosti preukazovali. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z predloženého bankového výpisu je zjavné a pre posúdenie veci podstatné, že žalovaný uhradil s istinou vo výške 31 090,76 eur, úrokov z omeškania vo výške 797,29 eur a paušálnou náhradou nákladov vo výške 1 200,- aj trovy právneho zastúpenia v sume 1 155,29 eur a 1 % zo súdneho poplatku vo výške 17,95 eur. Žalobca v späťvzatí zámerne zamlčal podstatné skutočnosti pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a náhradu trov si opakovane uplatnil. Súd prvej inštancie pri posúdení späťvzatia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v rozpore s dohodnutým postupom so žalovaným, kedy bolo dohodnuté, že vezme žalobu v celom rozsahu späť a nebude žiadať náhradu trov konania z dôvodu, že táto mu bola žalovaným
poukázaná spolu s úhradou príslušenstva dňa 05.05.2022, si opakovane v rozpore s dohodou uplatnil náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal v napadnutej časti uznesenie ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasil s tým, že by zamlčal súdu prvej inštancie nejaké skutočnosti. Bol to práve žalovaný, ktorý do súdneho spisu založil výpisy z bankových účtov preukazujúcich zaplatenie istiny, príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov právneho zastúpenia za 2 úkony. Žalovaný sa odvolával na údajnú dohodu so žalobcom, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil do spisu žiaden dôkaz. Žalobca ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda o tom, akým spôsobom sa celý nárok žalobcu voči žalovanému vysporiada. Neexistovala ani žiadna dohoda o tom, že si žalovaný neuplatní voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Je pravdou, že žalobca sa hodlal uspokojiť so zaplatením len dvoch úkonov právnej služby, avšak žalobca má v skutočnosti voči žalovanému nárok na zaplatenie ešte jedného úkonu právnej služby, v súvislosti s písomným podaním späťvzatia žaloby. Žalobca bez výzvy žalovaného dňa 27.05.2022 napísal emailovú správu žalovanému, že považuje nároky v celosti za vysporiadané. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok pri zastavení konania skúma, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Niet pochybností o tom, že zastavenie konania v danej veci spôsobil žalovaný, ktorý vo výraznom omeškaní zaplatil svoje záväzky voči žalobcovi. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že súd nemal žiadnej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania, mal túto úvahu aj riadne odôvodniť. Pokiaľ má žalovaný obavu, že by sa žalobca pokúsil duplicitne vymôcť od žalovaného zaplatenie už zaplatených dvoch úkonov právnej služby, tak žalobca poukazuje na § 48 ods. 3 písm. k/ Exekučného poriadku. Žalobca nemôže duplicitne žiadať voči žalovanému zaplatenie už zaplatených dvoch úkonov právnej služby. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že napriek preukázaniu úhrady všetkých nárokov, žalobca nezmenil petit pôvodnej žaloby, čo je v rozpore s § 216 ods. 1 CSP. Žalobca je ten, ktorý vymedzuje predmet sporového konania a špecifikuje konkrétny nárok, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, pričom určuje aj výšku a rozsah plnenia, z ktorého žiada nárok priznať. Medzi žalobcom a žalovaným prebehlo osobné jednanie, ktorého výsledkom bola ústna dohoda, na základe ktorej žalovaný pristúpil k úhrade záväzku v celom rozsahu. Táto dohoda má zásadný charakter na posúdenie existencie záväzku žalobcu voči žalovanému a zároveň má zásadný procesný vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku. K pravdivému opísaniu rozhodujúcich skutkových okolností dal žalovaný do pozornosti rozhodovaciu prax justičných autorít, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/226/2005. Žalobca by mal definovať pravdivo rozsah nároku a dožadovať sa ochrany iba takého rozsahu porušených práv, ktoré sú v súlade s pravdivým vymedzení záväzku žalovaného. Odvolaniu žalovaného žiadal vyhovieť.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
6. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP - ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP však vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nebolo by možné pričítať procesné zavinenie žalovanému a trovy žalovaného by znášal žalobca.
10. Civilný sporový poriadok oproti predošlej právnej úpravy, Občianskeho súdneho poriadku, pri zastavení konania neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by súd mohol rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V praxi však dochádza aj k takým situáciám, kedy žalovaný zaplatí po podaní žaloby žalobcovi nielen žalovaný nárok, ale aj trovy konania a iné nároky uplatnené a vyčíslené v žalobe. Pokiaľ žalovaný zaplatí len časť trov konania a zvyšnej (nezaplatenej) časti sa žalobca výslovne nevzdá, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania musí túto žalobcovi priznať.
11. V danej veci si žalobca podanou žalobou uplatnil zaplatenie sumy 31 090,76 eur spolu s úrokom z omeškania riadne špecifikovaným v žalobe, ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 1 200,- eur a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalovaný po začatí konania, ktoré začalo podaním žaloby na súd dňa 13.04.2022, zaplatil dňa 05.05.2022 žalovaný nárok tak, ako bol špecifikovaný a vyčíslený v žalobe. Následne zobral žalobca svoju žalobu písomným podaním zo dňa 20.05.2022 v celom rozsahu späť. Súd v konečnom rozhodnutí, ktorým bolo v danom prípade zastavenie konania, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Uvedená norma ustanovuje povinnosť, nie možnosť, priznať náhradu trov konania, a to aj v prípade, ak už boli niektoré trovy čiastočne protistranou uhradené ešte pred zastavením konania. Žalobca má nárok aj na náhradu trov konania za právny úkon späťvzatia žaloby a tento mu prináleží v rozsahu 100 %.
12. Žalovaný tvrdenie o uzavretej dohode, podľa ktorej si žalobca nebude uplatňovať náhradu trov konania nepreukázal.
13. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil procesné zavinenie zastavenia konania, správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, a preto napadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
14. Nad rámec predmetného odôvodnenia odvolací súd uvádza, že konajúci súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania zohľadní už zaplatené trovy konania a neúspešnú stranu sporu zaviaže povinnosťou len na zvyšne nezaplatené trovy konania, pokiaľ si ich úspešná strana uplatní a výslovne sa ich nevzdá.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).