Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/55/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov matky U. J., bytom T., I. XXXX/XX a otca K. J., bytom T., S. H. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 8, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. júna 2015, č.k. -189, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil otcovi mal. Q. vyživovaciu povinnosť z doterajších 150,- eur na sumu 200,- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred s účinnosťou od 15.11.2013. Dlh na výživnom pre mal. Q. za obdobie od 05.11.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 942,73 eur súd otcovi povolil splácať v splátkach od 01.07.2015 popri bežnom výživnom k rukám matky maloletej po 26,18 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh otca na zníženie výživného pre mal. Q. a C. zamietol. Tým sa v časti určenia výšky výživného pre mal. Q. zmenil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, č.k. -167 zo dňa 20.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, č.k. -187 zo dňa 05.09.2013. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur pre každé z detí s účinnosťou od 17.10.2013. Matka sa zároveň návrhom zo dňa 05.11.2015 (súd prvého stupňa mal zrejme na mysli návrh z 05.11.2013) domáhala zvýšenia výživného pre mal. Q. na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od 05.11.203. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , Zákona o rodine, , , Zákona o rodine a ust. . Súd prvého stupňa zistil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovali maloleté deti druhý stupeň základnej školy. V súčasnosti je Q. žiačka gymnázia a C. žiačkou 9. ročníka základnej školy s tým, že v školskom roku 2015/2016 bola prijatá na denné štúdium na gymnázium. Obe deti navštevujú folklórny súbor s čím mala matka v školskom roku 2013/2014 výdavky vo výške 450,- eur. Maloletým deťom hradí matka poplatky za obedy v školskej jedálni C. po 20,- eur, Lucii po 23,- eur mesačne, poplatok za ZRPŠ, obe deti majú zdravotné problémy s čím má matka spojené výdavky na lieky, stravu a stomatologickú starostlivosť. Deťom dobíja kredit na telefón, každej po 10,- eur mesačne. Q. sa skladá po 10,- eur mesačne na

stužkovú, má výdavky spojené s hygienickými potrebami, liekmi, cestovným, stravou a ošatením. Q. chodí do jazykovej školy, kde platí 60,- eur polročne poplatok.

Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k nárastu príjmu na strane matky a poklesu príjmu na strane otca. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2010 dosiahla príjem priemerne 277,51 eur mesačne, v roku 2011 priemerne 341,62 eur, v roku 2012 287,39 eur, v roku 2013 309,57 eur a v roku 2014 vo výške 418,38 eur. Otec detí v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval čistý mesačný príjem 1.201,30 eur. Dňa 31.10.2014 ukončil na vlastnú žiadosť z osobných a zdravotných dôvodov služobný pomer u zamestnávateľa, u ktorého dosahoval v období od októbra 2012 do septembra 2014 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.233,17 eur. Od 01.11.2014 poberá výsluhový dôchodok vo výške 514,55 eur mesačne. Bolo mu vyplatené odchodné vo výške 10.776,96 eur. Od 23.01.2015 otec podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z predložených faktúr je zrejmé, že v roku 2015 fakturoval za poskytnuté služby celkovo 750,- eur. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že otec ukončením služobného pomeru na vlastnú žiadosť sa vlastnou vinou pripravil o príjem vo výške 1.233,17 eur mesačne, keďže v konaní riadne nepreukázal také zdravotné komplikácie, ktoré by mu bránili naďalej vykonávať doterajšiu prácu u zamestnávateľa i s poukazom na to, že otec po skončení služobného pomeru podniká okrem iného v oblasti projektovania, montáže, opravy revízie a údržby telekomunikačných zariadení, kedy sa v určitých prípadoch môže jednať o fyzicky náročnú prácu čo je zrejmé z výpovede samotného otca. Zároveň má súd za to, že sa jedná o predmet podnikania obdobný ako pracovná činnosť, ktorú otec vykonával u svojho posledného zamestnávateľa. Navyše z lekárskych potvrdení predložených v konaní otcom detí nie je zrejmé, že otec má tak závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať prácu u posledného zamestnávateľa. Taktiež súd vyvodzuje pochybnosti o nepriaznivom zdravotnom stave otca detí i zo skutočností, že otec detí natáča v kapele svojej manželky klipy, čo tiež za určitých okolností môže byť fyzicky náročnejšie. Súd preto zastáva názor, že aj po skončení služobného pomeru je i s ohľadom na príjem v schopnostiach otca plniť si riadne vyživovaciu povinnosť k deťom, keďže poberá výsluhový dôchodok vo výške 514,55 eur a v novembri 2014 mu bolo vyplatené odchodné vo výške 10.776,96 eur, z ktorého mohol hradiť výživné pre maloleté deti. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je právne irelevantné, že otec z odchodného vyplatil svoje dlhy, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť. Súd mal tiež pochybnosti o dlhu otca voči D. J. vo výške 2.000,- eur, pretože otec v konaní takýto dlh nikdy neuvádzal, navyše prehlásenie Branislava J. považoval súd za zmätočné. Ďalej súd podotýka, že výdavkov otca na splácanie úveru vo výške 525,04 eur považuje za neprimerané riziko, ktoré otec na seba prevzal predovšetkým z dôvodu, že si podľa názoru súdu stavbou rodinného domu zabezpečil nadštandardné bývanie. Vzhľadom na znalecký posudok považoval súd vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa 16.02.2015, z ktorého je zrejmé, že predajná cena domu vo vlastníctve otca by sa mohla pohybovať medzi 73.000 až 75.000,- eur za účelový dôkaz predložený otcom v konaní o tom, že má zabezpečené štandardné bývanie a úver bol potrebný na jeho zabezpečenie. Navyše v súvislosti s úverom súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že platenie výživného pre deti má prednosť pred takýmto výdavkom otca.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu Q. po 200,- eur a na výživu mal. C. po 150,- eur mesačne a to s poukazom na skutočnosť, že otec sa svojím zavinením pripravil o príjem zo zamestnania vo výške 1.233,17 eur ako aj s ohľadom na skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. Q. tak bola zvýšená s účinnosťou od 05.11.2013, teda od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, keďže Q. už v tom čase študovala na strednej škole a v porovnaní s poslednou úpravou výživného, kedy navštevovala 2.stupeň základnej školy sa výrazným spôsobom zmenili potreby mal. Q. a to nielen potreby týkajúcej sa návštevy školy, nákladov na stravu, ale aj ďalšie potreby spojené s jej riadnou výchovou. Otec zastával názor, že k zmene pomerov na strane Q. nedošlo, pretože táto nastúpila na gymnázium dňa 01.09.2013, teda ešte pred vyhlásením rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2013, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť na 150,- eur mesačne. S takýmto názorom otca sa súd nestotožnil aj s poukazom na odôvodnenie cit. rozsudku, z ktorého uvedená skutočnosť vôbec nie je zrejmá. Keďže odvolací súd preskúmaval stav rozhodujúci v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku, keď ešte obe deti navštevovali 2. stupeň základnej školy. Výživné vo výške 200,- eur mesačne pre mal. Q. považoval preto súd za primeranú a preto návrh matky na určenie výživného vo vyššej sume považoval za nedôvodný. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, tento rovnako považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že otec sa svojím zavinením pripravil o príjem u posledného zamestnávateľa vo výške 1.233,17 eur, keďže služobný pomer ukončil na vlastnú

žiadosť a riadne nepreukázal potrebu skončenia tohto služobného pomeru. Taktiež súd jeho návrh zamietol aj z dôvodu, že po skončení služobného pomeru poberá výsluhový dôchodok vo výške 514,55 eur mesačne a bolo mu vyplatené odchodné vo výške 10.776,96 eur.

Pokiaľ otec poukazoval na príjmy a výdavky na bývanie, súd poukázal na to, že prvoradou povinnosťou rodiča je plnenie si vyživovacej povinnosti s tým, že rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. I z uvedeného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného pre obe deti ako nedôvodný zamietol a zároveň otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť z doterajších 150,- eur na 200,- eur mesačne poukazujúc na zistené skutočnosti. Pokiaľ matka žiadala, aby súd zaviazal otca k povinnosti zložiť peňažnú sumu odchodného na osobitný účet detí k takémuto spôsobu určenia výživného súd nevyhovel z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozhodnutia otec už s touto sumou nedisponoval, čo je zrejmé z výpisu z účtu z apríla 2015. Rovnako súd nepovažoval za potrebné ako dôkazy vypočuť v konaní jeho manželku vzhľadom na jej príbuzenský pomer a rovnako nepovažoval za potrebné vypočuť jeho matku z dôvodu pochybnosti o jej nezaujatosti. Rovnako dôkaz, ktorý žiadal vykonať otec a to oboznámenie záznamu z personálneho pohovoru z augusta 2014 súd nevykonal z dôvodu, že v konaní bol vykonaný dôkaz s oboznámením personálneho rozkazu zo dňa 18.09.2014, z ktorého odôvodnenia sú zrejmé skutočnosti, ktoré uviedol otec detí pri tomto pohovore. Preto považoval súd tento návrh na vykonanie dôkazu za nadbytočný.

Dlh na výživnom pre Q. za čas od 05.11.2013 do rozhodnutia súdu maloletej predstavoval 942,73 eur (18 mesiacov x 50 + 26 dní x 1,64 eur), súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 26,18 eur tak, aby bol splatený v priebehu troch rokov a to k rukám matky a to až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( ). Vzhľadom na uvedené a zistené majetkové pomery dospel súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca detí splácať dlh na výživnom v tejto výške. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , nakoľko ide o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zároveň žiadal, aby bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trenčín, ktorým bola naposledy upravovaná jeho vyživovacia povinnosť na obe maloleté deti tým spôsobom, že zníži vyživovaciu povinnosť na Q. z doterajších 150,- eur na sumu 50,- eur a na C. z doterajších 150,- eur na sumu 50,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na zníženie výživného, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Namietal odôvodnenie súdu prvého stupňa v tom smere, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu Q. po 200,- eur mesačne. Od poslednej úpravy o výživnom voči maloletým deťom uplynulo ku dňu podania návrhu, teda ku dňu 05.11.2013 matkou v súdenej veci doba dvoch mesiacov. K zvýšeniu výdavkov na Q. v iných položkách oproti predchádzajúcemu obdobiu nedošlo. Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, už v tom čase boli zohľadnené výlety detí za folklórny súbor, poplatky za vystúpenia a sústredenia v zahraničí, poplatok za obedy, poplatok na ZRPŠ, školné a tiež zvýšené výdavky na lieky, stravu, stomatologickú starostlivosť ako aj školské potreby. K podstatnej zmene pomerov nedošlo ani v súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. Q.. Výdavky prezentované matkou ako výdavky spojené s prestupom na gymnázium vo výške 700,- eur spočívajú v školských výletoch, ktoré sú fakultatívne, lyžiarsky výcvikový kurz 180,- eur, koncoročný výlet 70,- eur, pobyt v Paríži 370,- eur, výlet do Nitry do divadla 15,- eur a školský výlet do Bratislavy 10,- eur, spolu 645,- eur považuje otec za nadštandardné. Náklady na bývanie matky sa od poslednej úpravy nezmenili. Naopak, bol toho názoru, že na jeho strane sú tu objektívne dôvody na zníženie výživného. Otec mal snahu nájsť si adekvátne zamestnanie s tým, že poukázal na správu úradu práce, z ktorého vyplýva, že úrad neeviduje voľné pracovné miesta v odbore oznamovacie a telekomunikačné prostriedky. Na druhej strane je poberateľom výsluhového dôchodku. Žiaden zákon mu neukladá povinnosť hľadať zamestnanie. V súčasnosti vykonáva správu počítačových sietí v inštalácii softvéru s tým, že na rozdiel od predchádzajúce zamestnania neprichádza do kontaktu s ťažkými váhami, ani nevykonáva prácu vo výškach. Pokiaľ mal súd pochybnosti o jeho zdravotnom stave, fotky predložené matkou sú tri až päť rokov staré s tým, že čo sa týka odchodného, otec preukázal, že z tohto bolo vyplatené dlžné sociálne poistenie, zdravotné, ktoré by zakladalo v prípade nezaplatenie trestnoprávnu zodpovednosť. Súd tiež odignoroval zmenu pomerov na strane matky, ktorej príjmy sa takmer o 100% zvýšili. Pripustil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, avšak súd dôsledne nevyhodnotil skutočné reálne, finančné a majetkové pomery otca. Poukázal na ust. § 78 ods. 1, § 62

ods.1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a rovnako namietal, aby súd priznal zameškané výživné od 05.11.2013, keďže krajský súd rozhodol o zvýšení výživného dňa 05.09.2013, kedy už bola maloletá žiačkou gymnázia.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Tvrdenie otca, že náklady na potreby dieťaťa navštevujúceho strednú školu sú rovnaké ako potreby dieťaťa navštevujúcu základnú školu, nie je opodstatnené. Čo sa týka výletov, každá stredná škola ich organizuje ako bežnú súčasť výučby, či odmenu v podobe koncoročných výletov. Bilingválne školy považujú výmenné pobyty v zahraničí za esenciálnu skúsenosť, ktorú môže študent získať v autentickom prostredí. Poukázala na prístup otca, kde uviedla, že považuje za nadštandardné opustiť výnosné zamestnanie a kompenzovať si nedobrú finančnú situáciu návrhom na zníženie výživného na vlastné dieťa. Pokiaľ otec poukazuje na tú skutočnosť, že z odchodného vyplatil dlžné sociálne, zdravotné poistenie, Zákon o rodine jasne definuje, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami. Na margo dlžného sociálneho a zdravotného poistenia podotkla, že toto bolo vyplatené za jeho súčasnú manželku, ktorá by ako podnikateľka mala povinnosť odvedenia daní a poistné zvládať z výnosov z podnikania a nie z rodinného rozpočtu. Ak manželka otca detí tvrdí, že vykonáva svoju živnosť bez nároku na honorár, nejde o podnikanie, ale o nadštandardné hobby. Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky a hypotéky, nie deti sú jeho záťažou, ale nehnuteľnosti, ktoré vlastní a vždy má možnosť bývať na adrese svojho trvalého bydliska s tým, že mal možnosť predať dom a parcely a zbaviť sa tak hypotéky.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúce rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

V preskúmavanej veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav a preto nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , .

Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2013, na základe ktorých bola otcovi maloletých detí zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 99,50 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne pre každé z detí s účinnosťou od 17.10.2011 a zároveň bolo rozhodnuté o dlhu na výživnom za čas od momentu zvýšenia výživného do rozhodnutia súdu, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach. Obe maloleté deti v tom čase navštevovali 2.stupeň základnej školy s čím mala matka zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom školských potrieb, výletov, mimoškolských aktivít, obe deti navštevovali folklórny súbor, za ktoré platila ročne matka cca. po 140,- eur pre obe deti. Deti absolvovali sústredenia z tanečného krúžku, za ktoré matka platila 140,- ročne, mali zdravotné problémy s tým, že matka v priemere každej doplácala na lieky po 20,- eur. Matka

podnikala v odbore zlatníctvo, kde v roku 2011 dosiahla priemerný mesačný príjem 341,62 eur. Otec dosiahol za čas od októbra 2010 do marca 2012 čistý priemerný mesačný príjem 1.223,44 eur a od apríla 2012 do augusta 2012 priemerný mesačný príjem 1.181,08 eur, avšak s tým, že v mesiacoch október 2011 a december 2012 mu bola vyplatená náhrada za návštevu rodiny 442,50 eur, za čas od januára 2013 do mája 2013 dosiahol čistý mesačný príjem 1.201,30 eur. V tomto príjme bol zohľadnený príspevok na udržiavanie odevov 5,58 eur mesačne.

Ďalej ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje k podstatnej zmene pomerov dochádza na strane mal. Q. aj na strane jej otca v tom smere, že mal. Q. od 01.09.2013 nastúpila na gymnázium s čím matke vzrástli náklady oproti výdavkom, ktoré mala v čase poslednej úpravy, kedy v tom čase súd zohľadňoval výdavky matky na Q. súvisiace s návštevou základnej školy, pričom došlo k podstatnému nárastu výdavkov v súvislosti so štúdiom Q. na strednej škole. Q. sa síce naďalej stravuje v školskej jedálni, kde za obedy platí zhruba 23,- eur mesačne, skladá sa na stužkovú po 10,- eur mesačne, začala navštevovať jazykovú školu, za ktorú sa platí po 60,- eur polročne s tým, že obe deti navštevujú tanečný krúžok, za ktorý matka zaplatila v školskom roku 2013/2014 náklady vo výške 450,- eur a zároveň obe deti majú aj zdravotné problémy, navštevujú alergologickú, gastroenterologickú ambulanciu, kde matka dopláca cca. 30,- mesačne, deti majú problém so zubami. Na strane Q. však dochádza k podstatnému nárastu výdavkov v súvislosti so školou a výletmi, ktoré absolvovala, kde v šk.roku 2013/2014 zaplatila matka pre Q. výdavky na školu vo výške 719,90 eur.

Čo sa týka matky detí, táto je aj naďalej rozvedená s tým, že býva spolu s deťmi v byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, matka iné vyživovacie povinnosti nemá, pracuje naďalej ako živnostníčka, pričom v roku 2012 dosiahla priemerný mesačný príjem 287,39 eur, v roku 2013 309,57 eur a v roku 2014 418,38 eur pokiaľ vychádzame zo základu dane po odrátaní dane a vydelenie tejto sumy dvanástimi mesiacmi v roku.

Na strane otca detí dochádza k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval čistý mesačný priemerný príjem 1.201,30 eur, pričom 31.10.2014 ukončil na vlastnú žiadosť z osobných a zdravotných dôvodov služobný pomer s tým, že od 01.11.2014 poberá výsluhový dôchodok vo výške 514,55 eur, bolo mu vyplatené odchodné vo výške 10.776,96 eur a od 23.01.2015 podniká na základe živnostenského oprávnenia zhruba v tom istom odbore ako bolo predmetom jeho pracovnej činnosti. Otec detí sa oženil, jeho manželka je živnostníčka, pričom z daňového priznania za rok 2013 je zrejmé, že základ dane za rok 2013 u jeho manželky činil 36,19 eur v roku 2014 základ dane činil 2.989,74 eur s tým, že otcovi od posledného rozhodovania o výživnom nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť.

Z uvedeného je zrejmé tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, že preukázateľne dochádza k zmene pomerov od poslednej úprave o výživnom na strane všetkých účastníkov konania a to predovšetkým na strane mal. Q., ktorej oproti poslednej úprave o výživnom náklady vzrástli a to predovšetkým v súvislosti s jej nástupom do 1. ročníka strednej školy. V tomto smere neobstoja námietky zo strany otca detí, ktorý poukazoval na tú skutočnosť, že nový návrh matka podala zhruba dva mesiace potom ako bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie odvolacím krajským súdom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré predchádzalo návrhu matky na zvýšenie výživného sa posudzovali pomery ako maloletých detí, tak aj rodičov ku dňu 17.10.2011, teda ku dňu, kedy bola zvyšovaná vyživovacia povinnosť otca na obe maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť na sumu 150,- eur mesačne. Neobstoja preto námietky otca detí, že v tom čase už staršia dcéra Lucia navštevovala strednú školu, pretože tieto výdavky zohľadňované neboli, ani nemohli byť zohľadňované, pretože rozsudok odvolacieho súdu je zo dňa 05.09.2013. V súvislosti s nástupom na strednú školu narástli matke výdavky predovšetkým v súvislosti s výletmi, ktoré musela zaplatiť, pričom odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami otca, že výdavky za tieto výlety považuje za nadštandardné výdavky. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a preto s prihliadnutím na príjem na strane matky ako aj na strane otca, dospel odvolací súd k záveru, že tieto výdavky na bežné výlety nemožno považovať za nadštandardné na strane maloletej. Okrem toho sú to výdavky, ktoré matka preukázateľne na maloletú vynaložila a pokiaľ tieto spriemerujme v priemere pri výdavkov zhruba 750,- eur ročne, priemerný mesačný výdavok zo strany matky na výlety Lucie predstavuje sumu 62,50 eur, z čoho potom následne vyplýva, že zvýšené výživné 50,- eur nepokryje ani samotnú sumu týchto

zvýšených výdavkov na tieto školské akcie a výlety. Preto tieto námietky zo strany otca, že sa jedná o nadštandardné výdavky odvolací nezohľadňoval a ani zohľadniť nemohol.

Podstatným pre posúdenie zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov však bolo posúdenie zmeny pomerov na strane otca maloletých detí, ktorý poukazoval na tú skutočnosť, že odišiel zo svojho predchádzajúce zamestnania zo zdravotných a rodinných dôvodov a došlo preto k podstatnému poklesu jeho príjmov. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že otec detí ukončením služobného pomeru na vlastnú žiadosť sa vlastnou vinou pripravil o príjem, ktorý dosahoval vo výške 1.233,17 eur priemerne mesačne a preto aj odvolací sú pri posudzovaní zmeny pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane otca vychádzal z jeho príjmu, ktorý by bol dosahoval, pokiaľ by služobný pomer neukončil. Pokiaľ aj vychádzame zo samotného potvrdenia jeho posledného zamestnávateľa a to vo veci ukončenia služobného pomeru u otca detí v tomto potvrdení sa konštatuje, že otec detí bol v roku 2013 a 2014 zaradený do konkurenčného výberu, v ktorom neuspel z tohto dôvodu nemohol byť povýšený do vyššej hodnosti a výsluha v hodnosti nadrojmajster by mu končila ku dňu 30.09.2015. V zmysle sa služobný pomer profesionálneho voja skončí prepustením, ak mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania. Preto v tomto smere považoval odvolací súd konanie otca, ktorý požiadal sám o ukončenie služobného pomeru za predčasné, a preto v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z predpokladu, že otec sa sám svojim vlastným konaním pripravil o výhodnejšie zamestnanie. Súd prvého stupňa preto sa správne vysporiadal so zmenou pomerov na strane mal. Lucie ako aj so zemnou pomerov predovšetkým na strane jej otca, správne zohľadnil jeho súčasný príjem, príjem, ktorý dosahoval naposledy v zamestnaní, zároveň správne vyhodnotil aj jeho súčasné podnikanie ako aj výsluhový dôchodok a správne stanovil aj počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca s účinnosťou od 05.11.2013, pričom v tomto smere v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Toto správanie sa otca, ktorý sa sám pripravil o doterajší príjem je zároveň i dôvodom, prečo nebolo možné vyhovieť jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti aj na mal. Viktóriu, ktorá momentálne už v súčasnosti navštevuje strednú školu s tým, že naposledy stanovené výživné takto zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, tak aj jeho odôvodneným potrebám.

Zmena pomerov na strane maloletej preto odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 05.11.2013 a rovnako bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu zníženia jeho reálneho príjmu ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že k odôvodneným potrebám maloletej ako aj k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane otca detí zodpovedá jeho vyživovacia povinnosť vo výške 200,- eur mesačne, ktorú považoval za zodpovedajúcu k zmeneným pomerom na strane všetkých účastníkov. Odvolací súd zároveň nezistil žiadny nedostatok na strane súdu prvého stupňa ani v časti, v ktorej rozhodoval o nedoplatku na zročnom výživnom, a preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho, kedy konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .