Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého C. H., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matky J. W., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX U. T. - T. a otca H. H., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom J. 3, XXX XX R., právne zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -66 z 1. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (I. výrok), otcovi uložil povinnosť prespievať na výživu maloletého výživným v sume 130,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky počnúc dňom 02. 03. 2022 (II. výrok), zročné výživné za obdobie od 02. 03.2022 do 01. 06. 2022 vo výške 240,09 Eur povolil otcovi splatiť v piatich mesačných splátkach po 48,02 Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s platbou čo i len jednej z nich (III. výrok) a matke uložil povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletého a o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého, a to jeden krát mesačne formou SMS alebo e- mailom (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie popísal vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka poukazujúc súčasne na listinné dôkazy, na základe čoho zistil, že rodičia maloletého spolu nežijú minimálne od roku 2016. Maloletý žije s matkou a preto prvoinštančný súd s odkazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine aj vzhľadom na súhlas otca zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Pri určení výživného otcovi vychádzal prvoinštančný súd z ust. § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine majúc za to, že súčasný príjem umožňuje otcovi prispievať na maloletého čiastkou 130,- Eur mesačne bez ujmy vlastnej výživy a výživy svojho ďalšieho dieťaťa. Otec má príjem, ktorého potvrdením je ním vystavená faktúra na sumu 1.627,- Eur a vie si zarobiť aj príležitostnými prácami, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Otec na výživu maloletého prispieva sumou 50,- Eur mesačne, avšak s maloletým sa nestretáva a v dôsledku toho matka zabezpečuje okrem všetkej osobnej starostlivosti o

maloletého aj takmer všetky výdavky na neho. Otcom platená suma totiž nepokryje ani mesačné náklady na stravu maloletého nehovoriac ešte o ďalších matkou preukázaných bežných mesačných výdavkoch na maloletého. Prvoinštančný súd dodal, že nebolo možné prihliadnuť na argument otca, že v minulosti nemal príjem, pretože rozhodujúci je stav v čase rozhodovania. Od podania návrhu matkou dňa 02. 03. 2022 do rozhodnutia dňa 01. 06. 2022 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 240,09 Eur (zohľadňujúce otcom platenú čiastku 50,- Eur mesačne), ktoré má splatiť v piatich mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Napokon prvoinštančný súd vyhovel návrhu otca a podľa Zákona o rodine uložil matke povinnosť informovať ho o podstatných záležitostiach maloletého. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa (ďalej len „“).

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec, a to konkrétne proti jeho II. a III. výroku. Žiadal rozsudok zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 02. 03. 2022 do 27. 06. 2022 v sume 191,98 Eur v piatich mesačných splátkach po 38,39 Eur.

4. Otec v odvolaní namietal, že ak by sa prvoinštančný súd skutočne riadil kritériami určenými v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dospel by k inej výške výživného. Prvoinštančný súd poukázal na to, že vystavil faktúru za vykonanú prácu na sumu 1.627,- Eur, avšak to neznamená, že má v takej výške aj príjem, lebo súd nezohľadnil výdavky a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Išlo pritom o prvú vystavenú faktúru v roku 2022 a počas polovice roku 2022 nemal príjem z dôvodu pandémie, nakoľko zamestnávateľ pozastavil prácu, ktorá sa rozbieha len postupne. Počas celého obdobia musel rodinu finančne zabezpečiť, platiť výživné na maloletého a preto si vypomáhal príležitostnými brigádami, z ktorých mal príjem v mesiaci január 2022 vo výške 720,- Eur a bola mu vyplatená podpora z úradu práce. Otec ďalej poukázal na to, že práca s drevom je fyzicky náročná a preto si nemôže privyrábať brigádnicky ako to nesprávne konštatoval prvoinštančný súd. Predložil potvrdenie daňového úradu, podľa ktorého mal minulý rok základ dane 454,05 Eur a rozpísal výdavky týkajúce sa platieb za energie vo výške 60,- Eur mesačne, za vodu 7,50 Eur mesačne, za byt 38,- Eur mesačne, telefón 69,- Eur mesačne, strava pre tri osoby 200,- Eur mesačne, hygienické potreby 15,- Eur mesačne, oblečenie 20,- Eur mesačne a vysokým výdavkom je kupovanie nafty v súvislosti s dochádzkou do práce v sume 100,- Eur mesačne. Zopakoval, že žije s priateľkou v byte, ktorého je tretinovým podielovým spoluvlastníkom, pričom priateľka od januára 2022 nie je poberateľkou rodičovského príspevku, lebo spoločná maloletá dcéra dovŕšila dňa 17. 12. 2021 vek troch rokov. Priateľka poberá iba rodinné prídavky v sume 25,88 Eur a z dôvodu, že maloletú dcéru nezobrali v priebehu roka do MŠ, musela s ňou ostať doma do 01. 09. 2022, kedy si následne bude hľadať zamestnanie. Prvoinštančný súd síce zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a vytkol mu, že sa s maloletým nestretáva, ale bola to matka, ktorá mu styk zamedzovala, snažila sa ho izolovať od maloletého a dovolila, aby maloletý jej manžela oslovoval otcom, o čom svedčia predložené SMS správy. Situáciu zle znášal a nemal silu bojovať s matkou. Otec napokon uzavrel, že výživné v sume 100,- Eur mesačne je primerané potrebám a záujmom maloletého a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletého vyššou sumou.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s tvrdeniami otca, že má málo práce, pretože od známych vie, že otec chodí často do lesa a teda je možné predpokladať, že tam pracuje. Okrem toho si vie privyrobiť aj príležitostnými prácami a preto je rozporné, že otec na jednej strane tvrdí, že práce s drevom nemal dostatok a na druhej strane uvádza, že vykonávanie ďalšej práce by nezvládal. Matka ďalej poukázala na to, že s otcom v minulosti žila niekoľko mesiacov a preto vie, že si dokáže zarobiť. Okrem toho otec minie veľa peňazí na cigarety, ktoré by namiesto toho mohol vynaložiť na výživu maloletého. Nie je takisto pravdou, že priateľka otca nemá žiadny príjem, zarába si totiž pečením tort. Matka takisto nesúhlasila s tým, že by otcovi zamedzovala styk s maloletým. Otec sám o maloletého nejavil záujem. V rokoch 2017 a 2018 jej otec asi raz ročne poslal SMS správu a vtedy mu maloletého nedala, pretože bol ešte malý a bála sa o neho. Odvtedy ale otec záujem neprejavoval, nikdy maloletého neprišiel pozrieť. Maloletý vie, že má dvoch otcov (teda biologického a jej manžela, ktorý sa o maloletého aj skutočne stará) a má aj otcovo priezvisko. Matka záverom dodala, že požadovala od otca výživné v sume 150,- Eur mesačne, na čom trvá i vzhľadom na to, že ceny všetkých bežných vecí, ktoré kupuje maloletému stúpli. Otcom navrhované výživné v sume 100,- Eur mesačne nezodpovedá jeho reálnym príjmovým možnostiam a ani potrebám maloletého.

6. Otec na vyjadrenie matky reagoval zopakovaním toho, že jeho práca v lese s drevom závisí od počasia a táto skutočnosť spolu s pandémiou Covid-19 spôsobili, že v danom období nemal žiaden príjem. Nájsť

inú prácu bol vtedy veľký problém, pričom mu finančne pomáhala rodina a priatelia. Nie je pravdou, že vyfajčí 2 krabičky cigariet denne, je síce fajčiar, ale postupne obmedzuje spotrebu cigariet na absolútne minimum. Poukázal na to, že aj matka je fajčiarkou. Poprel, že by jeho priateľka mala popri prídavkoch iný príjem vysvetľujúc to tým, že pečie pre vlastnú potrebu a keď prípadne niečo upečie, daruje to rodine bez finančnej kompenzácie. Priateľka navyše nemá v tomto obore ani príslušné vzdelanie. Otec znovu poukázal na predložené SMS správy a zopakoval, že nie jeho nezáujem, ale konanie matky bolo dôvodom, že sa s maloletým nestretával. Matka mu nedovolila kontaktovať maloletého, vracala darčeky, ktoré maloletému poslal a zmenila si aj telefónne číslo a nové sa dozvedel až tento rok, aj to len preto, že bol potrebný jeho podpis na prihláške maloletého do základnej školy.

7. Kolízny opatrovník v rámci odvolacieho konania vyjadrenie nepodal.

8. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací [ (ďalej len „“)], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v II., III. a V. výroku podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoištančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností prípadu. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne a to vrátane otcom napadnutých výrokov týkajúcich sa výživného. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie určil otcovi výživné na maloletého v sume 130,- Eur mesačne a uložil mu povinnosť zaplatiť zročné výživné v pravidelných splátkach. Odvolací súd sa v súlade s ust. v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti stanovujúcej rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

10. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne posúdenie prvoinštančného súdu sú správne a preto ich nie je potrebné opakovať.

11. Otec sa aj v odvolaní bránil tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého matkou požadovanou čiastkou 150,- Eur mesačne, resp. prvoinštančným súdom určenou sumou 130,- Eur mesačne a môže prispievať len sumou 100,- Eur mesačne. „Predmetom sporu“ zo strany otca je teda v podstate jeho problém nájsť vo svojom rozpočte na maloletého syna 30,- Eur navyše, keď v odvolaní ani počas prvoinštančného konania nespochybnil potreby a s tým spojené náklady na maloletého.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že otec má príjem umožňujúci mu uhrádzať čiastku 130,- Eur mesačne, keď výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Otec podniká v oblasti lesného hospodárstva, pričom v roku 2021 podľa daňového priznania dokázal zarobiť sumu 8.634,- Eur a princíp potencionality príjmov zakotvený v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy výživou oprávneného, pretože umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Konkrétne ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nemohol stotožniť s tým, že nie je v možnostiach otca zracionalizovať svoje výdavky, keďže ako sám potvrdil je fajčiarom a okrem toho na telekomunikačné služby vynakladá mesačne takmer 70,- Eur, čo je viac ako polovica prvoinštančným súdom určeného mesačného výživného. Matka tiež opodstatnene namietala, že ak otec skutočne nemal prácu v lese, nemohol byť fyzicky vyčerpaný a preto si mal a mohol privyrobiť inak. Odvolací súd

plne chápe, že práca v lese je naviazaná na vhodnosť klimatických podmienok, avšak zdôrazňuje, že uspokojiť potreby maloletého je nutné za každého počasia.

13. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca zohľadnil všetky právne relevantné aspekty. Ním určené výživné zabezpečuje pokrytie potrieb maloletého a zároveň zohľadňuje reálne možnosti a schopnosti otca. Odvolací súd v tejto súvislosti opakuje, že podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre posudzovanie schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho skutočne dosahovaný príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ale i vôľu a snahu dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vek, zdravotný stav a kvalifikáciu otca, je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si také pracovné možnosti, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom prvej inštancie stanovenom rozsahu a to aj pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti i všetkých jeho ďalších nevyhnutných výdavkoch. Nie je úlohou súdu (ani odvolacieho) poskytovať výživou povinnej osobe „recept“ ako si má zabezpečiť zodpovedajúci príjem, resp. akým spôsobom má racionalizovať svoje náklady. Je v tomto prípade len na otcovi, ktorý na to má aj možnosti aj schopnosti, aby vyvinul patričnú aktivitu. Odvolací súd ešte dodáva, že otcom tvrdené bránenie v styku s maloletým zo strany matky nemalo súvis s určením rozsahu jeho vyživovacej povinnosti.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (vrátane závislého výroku o trovách konania) potvrdil, pretože správne súd prvej inštancie vypočítal aj zameškané výživné. Ohľadne tohto výroku otec žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku nevzniesol. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté (, ).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).