Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-248-2015.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/248/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou: JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: A. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, R., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Michaela Macaláková, advokát so sídlom J. Milca 11, Žilina, proti odporcovi: H. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, R., štátny občan SR, o schválenie dohody o výživnom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 14.5.2015 predložil návrh na schválenie dohody o výživnom zo dňa 12.5.2015 medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživné synovi sumou vo výške 150 euro mesačne na účet zriadený v ČSOB, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21P/426/2011-38 z 9.2.2012, ktorým súd v konaní o rozvod manželstva rodičov odporcu schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol v tom čase mal. odporca zverený do starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný na výživné maloletého v sume 150 eur mesačne, ktoré mal navrhovateľ poukazovať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Na základe vzájomnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom, keďže medzičasom došlo k skutočnosti majúcej význam z pohľadu osoby oprávnenej na prijímanie výživného, a to nadobudnutím plnoletosti odporcu došlo k uzavretiu dohody o výživnom medzi navrhovateľom a odporcom, v zmysle ktorej sa obaja dohodli, že výživné už nebude navrhovateľ ďalej posielať k rukám matky, ale bude ho zasielať priamo odporcovi na číslo účtu, ktorý si za tým účelom zriadil. Zároveň navrhovateľ súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Odporca s návrhom navrhovateľa súhlasil a súhlasil s tým, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 24.8.2015.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 16.9.2015.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav.
Rozhodnutím Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/426/2011-38 zo dňa 9.2.2012 súd v konaní o rozvod manželstva na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že v tom čase maloletý H. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal od právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2012.
Z dohody o výživnom uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12.5.2015 sa vzhľadom na skutočnosť, že odporca nadobudol plnoletosť dovŕšením 18. roku veku dohodli na zmene vyživovacej povinnosti, a to v tom rozsahu, že výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/426/2011-38 zo dňa 9.2.2012 čo do výšky sa nemení, avšak mení sa platobné miesto a to tak, že výživné vo výške 150 eur mesačne bude navrhovateľ ako otec ďalej poukazovať už nie matke odporcu, ale priamo odporcovi ako plnoletému, a zároveň oprávnenému na výživné na číslo účtu, ktoré si odporca za tým účelom založil.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody, a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými
stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá PN, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.
Z citovaného ustanovenia § 78 vyplýva, že Zákon o rodine umožňuje, aby dohoda alebo súdne rozhodnutie, týkajúce sa výživného, či už pre maloleté alebo plnoleté dieťa bolo zmenené, či už dohodou alebo rozhodnutím súdu z dôvodu, ak sa zmenia pomery. Zmenou rozhodnutia o výživnom treba rozumieť buď zvýšenie výživného, zníženie výživného alebo zrušenie rozhodnutia o výživnom, ak vyživovacia povinnosť zanikla. Citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zák. o rodine dopadá na situácie, keď z dôvodu zmeny pomerov u účastníkov vyživovacieho vzťahu, výživné pôvodne určené rozsudkom alebo dohodou už nezodpovedá zmeneným pomerom. Z toho je zrejmé, že uvedené ustanovenie dopadá na prípady, ak je potrebné nejakým spôsobom meniť samotnú výšku výživného.
V danom prípade totiž nejde o zmenu výživného v samej jeho podstate, ale iba o zmenu platobného miesta a súd dospel k záveru, že Zákon o rodine a ani iný právny predpis neumožňuje vyhovieť takémuto návrhu, ktorý podal navrhovateľ, keďže dohodou si upravili rozsah tak, že výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/426/2011-38 zo dňa 9.2.2012 čo do výšky sa nemení a mení sa platobné miesto. Pokiaľ rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/426/2011-38 z 9.2.2012 súd schválil rodičovský dohodu o určení výživného v sume 150 eur mesačne a rodičia stanovili platobné miesto k rukám matky podľa názoru súdu, tento pojem „k rukám matky“ znamená, že výživné v čase, keď odporca bol maloletý má byť platené matke maloletého na miesto ňou určené, to znamená, že navrhovateľ je povinný platiť výživné vo výške ale pri zmene na miesto, ktoré si vzájomnou dohodou určili tak, aby bola splnená lehota na platenie výživného. Je zrejmé, že nemožno striktne vychádzať, aby pri každej zmene platobného miesta resp. nadobudnutia plnoletosti maloletého ako osoby oprávnenej bolo potrebné túto zmenu vykonať aj vo výroku rozsudku o výživnom. V danom prípade súd nemal v hmotnoprávnych predpisoch oporu, aby návrhu navrhovateľa vyhovel, pretože by bolo nemysliteľné,
aby pri každej zmene veku osoby oprávnenej výživou, prípadne zmeny bankového účtu, bolo potrebné rozhodovať súdom, a preto navrhovateľ je povinný rešpektovať odporcom vykonané upresnenie v rámci formy platenia spôsobom priamo na číslo účtu, ktoré zriadil. Teda v danom prípade navrhovateľ môže zvoliť formu posielania peňažných prostriedkov na účet oznámený mu priamo odporcom. V prípade, ak to navrhovateľ rešpektovať nebude a teda nebude zasielať výživné na platobné miesto určené odporcom, môže sa dostať do omeškania a potom odporcovi patria práva týkajúce sa výkonu rozhodnutia vo vzťahu k rozsudku ukladajúcemu povinnosť platiť výživné. Hoci odporca s návrh súhlasil súd je toho názoru, že v danom prípade sa zásadne nezmenili pomery tak, aby súd vo veci výživného vydal iné rozhodnutie.
Preto súd s poukazom na zistený skutkový stav návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania, pričom odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).