Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-88-2013.pdf
PDF · 84.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-8P/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o mal. T. V., B.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: T. V., B..G. XX.XX.XXXX, X. T. I. Č.. XXX, a otca: Š. X.W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., V. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na mal. Moniku a o návrhu matky na zákaz styku takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.
II. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou sa zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. T. sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú. Uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá sociálne dávky.
Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že maloletá má problémy s krvinkami. V čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Býva s maloletou v staršom rodinnom dome spolu s jej matkou a matkiným druhom.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/106/2013 sa matka domáhala určenia zákazu styku otca s maloletou.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/1/2014 sa matka domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 150,- Eur mesačne. Tento návrh súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú, a to z dôvodu, že o úprave práv a povinností k maloletej už bolo rozhodnuté, matka mala záujem o zvýšenie výživného.
Tunajší súd uznesením č.k. 8P/106/2013-9 zo dňa 17.07.2013 spojil konanie o návrhu matky o zákaz styku otca s mal. T., vedený pod sp. zn. 8P/106/2013 s konaním o návrhu otca na zníženie výživného na mal. T., vedeným na tunajšom súdu pod sp. zn. 8P/88/2013 s tým, že konanie o oboch návrhoch sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 8P/88/2013.
Tunajší súd uznesením č.k. 5P/1/2014-18 zo dňa 26.05.2014 spojil konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného na mal. T., vedený pod sp. zn. 5P/1/2014 s konaním o návrhu otca na zníženie výživného na mal. T., vedeným na tunajšom súdu pod sp. zn. 8P/88/2013 s tým, že konanie o oboch návrhoch sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 8P/88/2013.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa so znížením výživného nesúhlasil, návrh navrhol zamietnuť, taktiež navrhol zamietnuť návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, pretože neboli zistené žiadne dôvody pre zákaz styku otca s maloletou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 8C/17/2009-96, výpisu sociálnej poisťovne, potvrdenia o poberaných rodinných prídavkoch, rodičovskom príspevku, lekárskych správ, pričom zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/226/2012-98, zo dňa 28.01.2013, súd schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletej, na základe ktorej je maloletá v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Súd vychádzal z príjmu matky, ktorá v tom čase bola na rodičovskej dovolenke poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Otec bol v tom čase zamestnaný na dohodu s príjmom 100.- Eur týždenne.
Otec maloletej je nezamestnaný, toho času sa nachádza vo výkone trestu. Otec bol posledne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 26.04.2013 do 28.07.2013, následne bol vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru, pomoc v hmotnej núdzi poberal posledne v období od 01.05.2013 do 31.08.2013. Otec bol posledne zamestnaný od 21.10.2014 do 09.11.2014 v spoločnosti DREAMLINE SK, s.r.o. na dohodu o vykonaní práce (potvrdenie sociálnej poisťovne), podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa pracovný pomer skončil zo strany zamestnávateľa pre opakované príchody na pracovisko pod vplyvom alkoholických nápojov, otec pracoval 1hod./deň a za mesiac október odpracoval 75 hodín, za ktoré mu bola vyplatená sumy 75,- Eur, za mesiac november 2015 odpracoval 5 hodín, bola mu vyplatená suma 25,- Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Š. X., B.. XX.XX.XXXX, a T. X.W., B.. XX.XX.XXXX, a to na obe deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Matka mal. je toho času nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 27.04.2015. V období od 01.10.2009 do 26.04.2015 bola zamestnaná, pracovný pomer ukončila dohodou. Matka poberá dávku v nezamestnanosti a to v období od 27.04.2015 do 30.10.2015 vo výške 839,90 Eur mesačne. V čase do 26.04.2015 bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Spolu s maloletou býva v rodinnom dome spolu s matkou a jej druhom. Matka má zvýšené výdavky s poukazom na zdravotný stav maloletej, maloletá navštevuje hematologickú ambulanciu, očnú ambulanciu, matka mesačne vynaloží 20,- Eur na lieky maloletej, tiež má náklady s cestovným k lekárom.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podmienkou pre zmenu rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom, teda aj o znížení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Príjem na strane otca sa od poslednej úpravy síce znížil, otec je však dlhodobo nezamestnaný, posledné zamestnanie mal v októbri až novembri 2014, toto bolo ukončené zo strany zamestnávateľa z dôvodu opakovaných príchodov otca na pracovisko pod vplyvom alkoholu. Otec tak vlastným zavinením prišiel o zamestnanie, teda i o príjem, z ktorého mohol platiť výživné. V potvrdení od posledného zamestnávateľa je uvedený príjem 75,- Eur v mesiaci október a 15,- Eur za mesiac november, takýto príjem otca podľa názoru súdu nie je reálny, otec si zrejme privyrábal i nad uvedený rozsah. Súd poukazuje na to, že v čase posledného rozhodnutia (január 2013) otec pri svojej výpovedi uviedol, že pracuje na dohodu, jeho príjem je cca 100,- až 110,- Eur týždenne a prácu má sľúbenú do júna 2013, pričom už 05.04.2013 podal návrh na zníženie výživného. Otec bol posledne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 26.04.2013 do 28.07.2013, pomoc v hmotnej núdzi poberal posledne v období od 01.05.2013 do 31.08.2013. Podľa názoru súdu zo strany otca dlhodobo nie je záujem na získaní trvalého zamestnania, z ktorého by mu plynul pravidelný príjem, tak aby mohol pravidelne prispievať na výživu maloletej. Je potrebné poukázať na to, že plnenie vyživovacej povinnosti otca na mal. T. je jeho prvoradou povinnosťou. Zo strany otca nie je možné sa odvolávať na to, že je nezamestnaný a jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi, resp. že je bez príjmu, ale je potrebný aktívny prístup za účelom získania zamestnania, z ktorého by mal pravidelný príjem, aby mohol zabezpečiť potreby svojho mal. dieťaťa. Súd zobral do úvahy i tú skutočnosť, že zdravotný stav maloletej je zhoršený, pričom navštevuje viaceré odborné ambulancie, s čím má matka samozrejme zvýšené výdavky (okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv), ktoré preukázala. Len z príjmu matky nie je možné tieto výdavky pokryť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Súd zamietol i návrh matky na zákaz styku otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by zákaz styku otca s maloletou odôvodňovali. Z výpovede samotnej matky vyplynulo, že otec maloletú nikdy nenapadol fyzicky, ani slovne. V konaní nebolo preukázané agresívne správanie otca ani voči matke. Skutočnosť, že otec o maloletú dlhodobo nejaví záujem nie je dôvodom na určenie zákazu styku otca s maloletou.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.