Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-51-2022.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Subarea
43CoE/51/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky C.. I. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O., I. XX/XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Vnečákovou, Advokátska kancelária, 048 01 Rožňava, Čučmianska dlhá 7 a otca C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O., T. E. XXXX/X, t. č. bytom XXX XX O., X. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Attilom Elekom, Advokátska kancelária 048 01 Rožňava, Jovická 2, o návrhu otca na výkon rozhodnutia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Em/1/2021-334 zo dňa 29. 06. 2022, v časti náhrady trov konania, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej uložil matke povinnosť zaplatiť otcovi trovy konania vo výške 578,43 € na účet právneho zástupcu otca v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.) z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Vo zvyšku (výrok I.) ostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie o výkon rozhodnutia ( výrok I. ) a uložil povinnosť matke zaplatiť otcovi trovy konania vo výške 578,43 € na účet právneho zástupcu otca v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia ( výrok II. ).
2. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 4Em/1/2021-178 zo dňa 19. 07. 2021 nariadil výkon rozsudku okresného súdu sp. zn. 8P/4/2020-480 zo dňa 01. 10. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/8/2021-556 zo dňa 18. 03. 2021, v časti úpravy styku otca s maloletým. Súčasne s vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia postupom podľa ust. § 378 a nasl. CMP súd vykonal aj úkony a opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti matkou.
3. Po nariadení výkonu rozhodnutia došlo zmene exekučného titulu, a to rozhodnutím Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/9/2020-421 zo dňa 03. 03. 2022, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a bola súdom schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, čím došlo k faktickej zmene rozhodnutia súdu o styku otca s maloletým. Okresný súd preto v zmysle ust. § 390 písm. b) CMP v prebiehajúcom konaní o výkon rozhodnutia pokračoval na podklade tohto zmeneného súdneho rozhodnutia.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol konanie o výkon rozhodnutia zastaviť. Skutočnosti tvrdené matkou o zneužívaní maloletého X. zo strany otca preukázané neboli. Znaleckým dokazovaním v rámci trestného konania bolo preukázané, že u otca nie sú známky svedčiace pre pedofilnú homosexuálnu preferenciu detí. Zo správy zo šetrenia pomerov mal okresný súd preukázané, že styk otca s maloletým
sa v súčasnej dobe realizuje v rozsahu a spôsobom, ako je to stanovené v exekučnom titule. Rodičia sa vedia dohodnúť aj na náhradnom termíne realizácie styku v prípade choroby maloletého a podobne. Na základe toho mal okresný súd preukázané, že došlo k splneniu povinnosti a s poukazom na ust. § 390 písm. e) CMP predmetné konanie o výkon rozhodnutia zastavil.
5. Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil tým, že matka bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, pretože k dobrovoľnému splneniu povinnosti matkou došlo až po nariadení výkonu rozhodnutia a súvisiacimi s úkonmi a opatreniami súdu v zmysle ust. § 379 ods. 1 CMP. Tvrdenia matky o zneužívaní maloletého dieťaťa jeho otcom, sa v trestnom konaní nepotvrdili. Okresný súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podľa ust. § 257 CSP výnimočne nebolo možné otcovi náhradu trov konania priznať. Matke nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a sama bola zastúpená právnym zástupcom na základe plnomocenstva. Je zamestnaná a jej príjem je tvorený nielen výživným na maloletého a prídavkom na maloleté dieťa, ale aj príjmom zo závislej činnosti.
6. Okresný súd na rozhodnutie veci aplikoval ust. § 390 písm. e) CMP a o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 55 a 58 CMP, v spojení s príslušnými ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
7. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podala v lehote odvolanie matka. Uviedla, že súdy vo veciach starostlivosti súdu o maloletých trovy konania nepriznávajú. Je v rozpore so záujmami maloletého, aby platila trovy otca v konaní, pretože by to malo negatívny dopad na životnú úroveň maloletého. Okresný súd neprihliadol na jej ekonomickú situáciu, zvyšovanie životných nákladov a na to, že je samoživiteľkou rodiny. Tiež súd nezohľadnil jej postavenie matky, ktorá chcela svojmu synovi zabezpečiť nerušený duševný vývin a len zo strachu o neho znemožňovala otcovi styk s maloletým. Počas trestného konania aj potom, ako bolo trestné konanie zastavené, ako aj počas rozvodového konania, v rámci ktorého bola uzavretá aj dohoda o styku, už otcovi v styku s maloletým nebránila. Následne bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené. Matka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania zrušil.
8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výrok okresného súdu v časti náhrady trov konania považuje za vecne správny. Jednoznačne sa preukázalo, že boli dané dôvody na výkon rozhodnutia, keďže matka bezdôvodne nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu v rozsahu realizácie styku otca s maloletým. Výkon rozhodnutia trval takmer celý jeden kalendárny rok, počas ktorého musel v pravidelných mesačných intervaloch oznamovať súdu okolnosti realizácie styku s maloletým, s čím súviseli aj porady s právnym zástupcom, ktorý tieto skutočnosti súdu písomne oznamoval. Tieto porady a písomné oznámenia (v počte 12) ani neboli predmetom vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Záverom uviedol, že matka svojím neprípustným správaním zapríčinila konanie o výkon rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
9. K vyjadreniu otca podala matka repliku, v ktorej zopakovala, že otcovi bránila v styku s maloletým len z dôvodu, že sa viedlo trestné stíhanie vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletého a bála sa o jeho zdravotný stav. Opäť poukázala na to, že ide o mimosporové konanie v poručenskej veci a preto sa trovy konania otcovi nemali vôbec priznať. Ďalej zdôraznila, že v prípade zaplatenia trov konania otca vo výške 578,43 € spolu s trovami odvolacieho konania vo výške 101,09 €, by sa ocitla v tiesnivej situácii, ktorá by mohla poznačiť sociálnu situáciu jej, aj maloletého.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie matky maloletého prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP, uznesenie okresného súdu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
14. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) zák. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
15. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že tieto boli dôvodné čiastočne. Pokiaľ ide o posúdenie nároku na náhradu trov konania, okresný súd aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, súdenú vec v tomto rozsahu správne právne posúdil a odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil aj s právnymi závermi uvedenými v odôvodnení k nároku na náhradu trov konania. Okresný súd vysvetlil, z akého dôvodu zaviazal matku zaplatiť účelne vynaložené trovy konania otca. Okresný súd sa však nesprávne vysporiadal s vyčíslením odmeny advokáta, ktorá je podľa predpisu určená v polovici základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z úkonov právnej služby v zmysle citovaného zákona o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
16. V predloženej veci bol okresným súdom nariadený výkon rozhodnutia vo veci maloletého v zmysle ust. § 370 a nasl. CMP. Exekučným titulom bol rozsudok okresného súdu zo dňa 01. 10. 2020 v časti úpravy styku otca s maloletým. Zo spisu vyplýva, že matka neumožňovala otcovi realizovať súdom upravený styk a preto otec podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Okresný súd po oboznámení sa s okolnosťami prípadu v tejto časti uznesením č. k. 4Em/1/2021-178 zo dňa 19. 07. 2021 nariadil výkon rozhodnutia, pretože matka nepreukázala, že tak konala bez ospravedlniteľných dôvodov. Z hľadiska obsahu jej tvrdení išlo o tie isté tvrdenia o sexuálnom zneužívaní maloletého zo strany otca, s ktorými sa okresný súd už viac krát vysporiadal v predchádzajúcich konaniach. Ku dňu rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia sa tvrdenia matky nepotvrdili a neboli zistené ani žiadne z deklarovaných prejavov maloletého, a to ani v materskej škole a ani jeho ošetrujúcou lekárkou. Napriek uvedeným postojom matky bol tento exekučný titul počas výkonu rozhodnutia zmenený tak, že pôvode stanovený styk bol, ešte nad rámec pôvodnej úpravy, rozšírený rodičovskou dohodou, ktorú súd schválil v rámci rozsudku zo dňa 03. 03. 2022, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené. Následne sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28. 04. 2022 domáhala zákazu styku otca s maloletým pre údajné nevhodné správanie sa otca počas stretnutí nasledujúcich bezprostredne po uvedenom rozšírení styku. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. Rozhodnutie o trovách konania závisí od výsledku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súčasne prihliadajúc na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré k danému rozhodnutiu súd viedli. V súdenej veci okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil výkon rozhodnutia a rozhodol o trovách konania vyššie uvedeným spôsobom a v súlade s ust. § 55 v spojení s ust. § 391 CMP. Na nariadenom pojednávaní, ktoré sa konalo takmer po roku od nariadenia výkonu rozhodnutia súd zistil, že rozhodnutie súdu v časti novej (rozšírenej) úpravy styku maloletého s otcom sa vykonáva v súdnom stanovenom rozsahu a súd mal preto preukázané, že došlo k splneniu povinnosti a v ďalšom výkone rozhodnutia nie je potrebné pokračovať. Zastavenie výkonu rozhodnutia navrhoval aj kolízny opatrovník. Aj vzhľadom na vyššie uvedené správanie matky, je zrejmé, že k rešpektovaniu a samotnej realizácii styku mohlo dochádzať len vďaka priameho zásahu súdu do vzťahu účastníkov konania tým, že súd nariadil výkon rozhodnutia.
18. Matka v obsahu odvolania poukazovala na všeobecnú zásadu mimosporového konania, že každý z účastníkov si hradí vzniknuté trovy sám. Od uvedeného pravidla sa súd môže odchýliť, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Túto situáciu právny poriadok upravuje v ust. § 55 CMP a ide o tzv. materiálny korektív, ktorý predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné skonštatovať, že matka svojim správaním vedome nerešpektovala súdne rozhodnutie, čím sa dopustila protiprávneho konania a dosiahnutie plnenia súdom uloženej povinnosti bolo možné len vďaka tomu, že otec maloletého inicioval konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia. Otcovi tým vznikli náklady súvisiace s vedením súdneho konania, ktoré by mu
neboli vznikli, ak by sa matka podrobovala uloženej povinnosti dobrovoľne. Okresný súd preto správne aplikoval špeciálnu úpravu upravujúcu rozhodovania súdu o náhrade trov konania podľa ust. § 55 CMP, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu bol tento postup spravodlivý. Otec bol v tomto konaní napokon úspešný, pretože vo vyvolanom konaní dosiahol dojednanie nápravy a dochádzalo k styku s maloletým v zmysle právoplatného exekučného titulu.
20. Odvolací súd neopomína tvrdenia matky o tom, že realizácii styku maloletého bránila zo strachu o maloletého, pretože bola presvedčená, že otec maloletého sexuálne zneužíva. Tu je však potrebné uviesť, že na tvrdenia matky nemohol prihliadnuť. Tvrdenia matky sa objektívne nepreukázali ani v trestnom konaní, ani z výsledkov znaleckého dokazovania, ktorého predmetom bola osobnosť otca maloletého a ani zo správania maloletého. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je dôvodné konštatovať, že nárok otca na náhradu trov konania bol daný a odvolanie matky v tomto smere nebolo dôvodné.
21. Nesprávne sa okresný súd však vysporiadal s vyčíslením výšky náhrady trov konania, keďže v súdenej veci nezohľadnil, že ide o konanie o výkon rozhodnutia, v ktorých v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) zák. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za každý úkonov právnej služby prevzatia a prípravy zastúpenia, návrhu na začatie konania, vyjadrenia k takému návrhu, zastupovania na pojednávaní, odvolania proti rozhodnutiu a vyjadrenia k odvolaniu patrí advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Okresný súd pri vyčíslení náhradu trov konania na túto právnu úpravu vôbec neprihliadol, keďže odmenu za jednotlivé úkony právnej služby vyčíslil nesprávne. Výška priznaných trov konania v sume 578,43 € tak nie je správna a je potrebné ju vyčísliť v súlade citovaným predpisom.
22. V ďalšom konaní bude potrebné, aby okresný súd správne vypočítal náhradu trov konania v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu tak, že pri vyčíslení odmeny advokáta, ktorá mu patrí za vykonané úkony právnej služby bude postupovať v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
23. Keďže proti výroku, ktorým okresný súd zastavil konanie (výrok I.) nebolo podané odvolanie, rozhodnutie okresného súdu zostalo v tejto časti nedotknuté.
24. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o veci aj trovách odvolacieho konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).