Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-545-2015.pdf
PDF · 70.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/545/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom O., S. č. X, proti odporcom: 1/ X. B., nar. X.X.XXXX, bytom G., I. č. XXXX/X, 2/ Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom G., I. č. XXXX/X, 3/ S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. nad B., Dr. S. S. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.262,21 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/335/2014-96 zo dňa 28. apríla 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/335/2014-96 zo dňa 28. apríla 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal náhradu trov konania odporcom 1/ až 3/. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na právny vzťah účastníkov treba aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úver bol síce označený ako spotrebný - investície do nehnuteľnosti, avšak súd mal za to, že takéto určenie nemožno považovať za dôvod podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. , podľa ktorého zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Investície do nehnuteľnosti, ktoré nie sú účelovo viazané, v žiadnom prípade nemožno vykladať ako poskytnutie úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, teda stavbu nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, čo sú práce na základe stavebného povolenia. Úver, ak má byť použitý na takýto účel, musí byť účelovo viazaný a preukázaný, pričom úver poskytnutý odporcom bol prevedený na účet po podpise zmluvy bez preukázania akéhokoľvek účelu. Pokiaľ nie je preukázané poskytnutie úveru na účel vylučujúci ochranu podľa zákona č. 258/2001 Z. z., na daný právny vzťah sa musí vzťahovať ochrana spotrebiteľa. Okresný súd tiež upriamil pozornosť na fakt, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval aj úroky z príslušenstva pohľadávky, čo nie je prípustné. O náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhoveniu návrhu na začatie konania. Zdôraznil, že jeho právny predchodca poskytol odporcom účelový úver, a to na investície do nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť mala za následok nemožnosť posúdenia úveru v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. (§ 1 ods. 2 písm. a/). Právny názor súdu prvého stupňa, že pôsobnosť zákona č. 258/2001 Z. z. je vylúčená len vo vzťahu k úverom na nadobudnutie nehnuteľnosti, ich stavebnú úpravu a údržbu, ku ktorým je nevyhnutné stavebné povolenie, je nesprávny a odporuje ustanoveniu § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. Takisto je nesprávny názor, že pre vylúčenie pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné preukázať použitie úveru na dlžníkmi deklarovaný účel, nakoľko nemá oporu v nijakom zákonnom ustanovení a odporuje základným zásadám záväzkových právnych vzťahov. Pokiaľ by aj odporcovia
použili získaný úver iným spôsobom, ako bolo uvedené v zmluve, nemožno túto skutočnosť použiť v neprospech druhej zmluvnej strany. Naviac z odôvodnenia rozsudku nebolo možné zistiť, na základe akých dôkazov mal súd preukázané, že odporcovia použili získané prostriedky na iný účel.
Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami 1/ a 2/ vznikol právny vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.6.2004. Na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností uzavrela odporkyňa 3/ s právnym predchodcom navrhovateľa dohodu o ručení, a to dňa 24.6.2004. Z obsahu úverovej zmluvy je zjavné, že úver bol v danom prípade poskytnutý na účely investícií do nehnuteľností. Podľa článku II. bodu 5 zmluvy „Dlžník je povinný doručiť Veriteľovi v lehote do 24.12.2004 listiny preukazujúce účelovosť, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky...“
Je zjavné, že navrhovateľ v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorej obsah nasvedčuje tomu, že tu bol poskytnutý úver na účel majúci za následok vylúčenie použitia ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. „Investície do nehnuteľnosti“ treba chápať ako všeobecný pojem znamenajúci zhodnotenie, údržbu, stavebné úpravy nehnuteľnosti a pod., a to bez ohľadu na to, či v zmysle administratívnych predpisov je nutné k uvedenému stavebné povolenie, ohlásenie, alebo sa nevyžaduje žiaden osobitný úkon investujúcej osoby. Závery súdu prvostupňového súdu o tom, že ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. je viazané na stavebno-povoľovacie konanie, nemajú oporu v právnej úprave. Okresný súd založil svoju argumentáciu aj na tom, že právny predchodca navrhovateľa previedol v prospech odporcov 1/ a 2/ finančné prostriedky, ktorých účelové naviazanie na investície nebolo preukázané. Takéto posúdenie veci považoval druhostupňový súd za predčasné. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že tu došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí účelového úveru, na podporu čoho predložil dôkaz
- samotnú zmluvu, ktorej obsah nasvedčuje pravdivosti daného tvrdenia. Zároveň zo zmluvy zreteľne vyplynulo, že preukázanie použitia financií na dohodnutý účel bolo odložené na dobu šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy. Okresný súd v rozpore s uvedeným upriamoval pozornosť na fakt, že finančné prostriedky boli prevedené na účet dlžníkov bez preukázania účelu. Tento mal byť pritom v súlade s dohodou dokladovaný až dodatočne. Za podstatné považoval krajský súd poukázať aj na základné zásady dokazovania platné pre civilné sporové konanie - pokiaľ navrhovateľ prezentuje v konaní konzistentné skutkové tvrdenia, tieto navyše podporí dôkazom, ktorý nijako neodporuje týmto tvrdeniam, dochádza k presunu dôkazného bremena na druhú procesnú stranu. V posudzovanej veci odporcovia nijako nespochybnili fakt, že úver bol účelovo viazaný, obsah dokazovania vôbec nenasvedčuje tomu, že by bolo cieľom právneho predchodcu navrhovateľa úmyselne vylúčiť použitie ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.
Odvolací súd bol presvedčený, že závery súdu prvého stupňa odporujú obsahu doposiaľ vykonaných dôkazov. Aplikácia ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch tak nebola za danej situácie náležitá, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.