Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-57-2015.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/57/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. T. (predtým Y.), nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., L. strana XXX/X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou Renátou Rehákovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o vymoženie sumy 105,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júna 2012, č. k. 7Er/930/2006-25, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vedenú u súdnej exekútorky JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Kmeťkova 25, pod EX 1544/2006 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Zároveň exekúciu pod sp. zn. 7Er/930/2006 vedenú u súdnej exekútorky JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Kmeťkova 25, pod EX 1544/2006, vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne exekúciu) zastavil. Rozhodnutie o trovách exekučného konania (správne exekúcie) vyčlenil samostatnému uzneseniu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103 OSP, § 41 ods. 2 , § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica č. N 838/2006, NZ 14447/2006, NCRLs 14352/2006 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 16.04.2006. Poukázal na to, že predmetná notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa názoru súdu prvého stupňa takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedala požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu, pričom daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Okrem toho poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy, v dôsledku čoho sa už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Takýmto konaním oprávneného bola podľa názoru súdu povinnému odňatá
možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čím je daný dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne exekúciu) zastavil. Záverom uviedol, že súdny exekútor nepredložil súdu prvého stupňa vyúčtovanie trov exekúcie, ani exekučný spis a ani neoznámil, že by si trovy exekúcie neuplatňoval, súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Namietal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Ďalej namietal, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Navyše mal za to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Oprávnený v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Návrhom zo dňa 26.07.2012 sa oprávnený s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhal tiež prerušenia konania a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? a 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), písm. c) OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. b), písm. c) OSP odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku o trovách exekúcie. Výrokom, ktorým súd návrh na zmenu súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora ani rozhodnutiu o trovách exekúcie OSP (§ 202) ani Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa § 374 ods. 4 OSP súdny úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci nesmerovali voči týmto výrokom súdneho rozhodnutia.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 22.06.2006, doručeným súdnej exekútorke dňa 11.07.2006 požiadal súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Kmeťkova 25 o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 105,59 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 838/2006, NZ 14447/2006 vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Ul. generála Svobodu 1069/4, dňa 16.04.2006. Súdny exekútor doručil dňa 17.07.2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere zo dňa 24.03.2005 a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 19.02.2007 (č.l. 19 spisu) udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podaním elektronickou formou doručeným súdu prvého stupňa 08.09.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 30.11.2006) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.
V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 24.03.2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 232,36 eura (7.000,-Sk) a povinná sa zaviazala zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 167,96 eura (5.060,- Sk), t.j. celkove čiastku 400,32 eura (12.060,- Sk). Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti (§ 46, § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a nie je v takomto prípade ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Keďže súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými skutočnosťami dôsledne nezaoberal, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustná a exekúciu zastavil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v prvom rade sa zaoberať tým, či splnomocnenie a jeho obsah pre Mgr. Tomáša Kušníra je platným právnym úkonom a či uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, keďže podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pričom rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Odvolací súd dodáva, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Až v prípade, ak by dospel k záveru, že splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra je platné, mohol sa zaoberať prejavom súhlasu povinného s exekúciou.
Záverom odvolací súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vzhľadom na množstvo obdobných vecí, ktoré odvolací súd prejednáva, je zrejmé, že splnomocnenec povinného Mgr. Tomáš Kušnír vystupuje súčasne aj ako splnomocnenec povinných v ďalších exekučných veciach toho istého oprávneného. Navodzuje sa preto záver, že splnomocnenec povinných sa dozvedel o pohľadávkach a jej výškach, ktoré treba uznať od oprávneného a zrejme aj konal na pokyn oprávneného, aj keď oficiálne je splnomocnený na zastupovanie povinných. Keďže opakovane Mgr. Tomáš Kušnír vystupuje ako splnomocnenec aj v zmluvách o úvere a následne v notárskych zápisniciach vo vzťahu k neurčitému počtu povinných (čo nepochybne vyplýva z ďalších exekučných vecí), je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal aj charakterom vzťahu medzi oprávneným a splnomocnencom povinného z hľadiska ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.