Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/226/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 3587/05, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 857,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -68 zo dňa 26. februára 2013, takto

rozhodol:

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -68 zo dňa 26. februára 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -68 zo dňa 26. februára 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd uznesením č.k. -68 zo dňa 26. februára 2013 exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 34,03 Eur a návrh na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že uznesením č.k. -13 zo dňa 11.02.2010 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 24.05.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2012. Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý sa vykonania exekúcie domáhal na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Preto okresný súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora podľa ust. v spojení s ust. MS SR č. (ďalej len „“) za účelne vynaložený čas v rozsahu 1 hodina, 10 minút vo výške 13,28 Eur. Podľa ust. a ust. okresný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti vo výške 16, Eur a podľa ust. náhradu hotových výdavkov vo výške 4,15 Eur za poštovné. Okresný súd súdnemu exekútorovi spolu priznal trovy exekúcie vo výške 34,03 Eur.

Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania okresný súd odôvodnil tým, že k prvej prejudiciálnej otázke oprávneného okresný súd považoval za potrebné uviesť, že uznesenie súdu

prvého stupňa č.k. -13 zo dňa 11.02.2010, ako aj uznesenie odvolacieho súdu č.k. zo dňa 24.05.2011 sa vo svojom odôvodnení neopreli o argumentáciu, že jednostranný právny úkon - splnomocnenie udelené na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej exekučnej veci exekučným titulom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle príslušných ustanovení smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. v zmysle ust. . Tu však okresný súd považoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že posúdenie otázky, či niektoré zmluvné ustanovenie spĺňa kritériá neprijateľnej zmluvnej podmienky patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. Uvedené stanovisko zaujal Súdny dvor EU napr. vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gy?rfi, vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ proti K. V.. Z uvedeného mal okresný súd za zrejmé, že položenie prejudiciálnej otázky v znení a s obsahom ako ju navrhol položiť Súdnemu dvoru EU oprávnený je hypotetické a pre právne posúdenie danej veci nemajúce žiadny význam. Vzhľadom na právne posúdenie predmetnej exekučnej veci v rozhodnutiach súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, v ktorých nebolo vnútroštátne procesné a hmotné právo aplikované s odkazom na ustanovenia smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, okresný súd zaujal stanovisko k položeniu druhej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EU rovnaké, ako v prípade prvej otázky. Konštatoval, že zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, alebo zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu prvá, ani druhá prejudiciálna otázka oprávneného nesmeruje. Z uvedených dôvodov okresný súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania a v časti výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania považoval za arbitrárne, svojvoľné a priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, že v napadnutom uznesení absentuje právne posúdenie záväzných záverov obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora EÚ, ktoré zakazujú priamu aplikáciu smerníc, teda aj priamu aplikáciu ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorej okresný súd založil svoje rozhodnutie o zastavení exekučného konania, nejasnosti právneho základu a jeho interpretácie Súdnym dvorom EÚ a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, požiadavky jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva, ako aj zásady rovnosti, výkladových pravidiel uvedených v smernici Rady 93/13/EHS, záveru určujúceho splnomocnenie v zmluve o úvere za neprijateľnú podmienku, ako jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlad s Charty základných práv EÚ. Mal za nepochybné, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zvýraznil, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky, a to podľa ust. a Zmluvy o fungovaní EÚ. Uviedol, že ním uplatnená požiadavka na prerušenie konania podľa ust. , ktorej cieľom je predloženie prejudiciálnej otázky vo formulovanom znení Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného zhodnotenia celej právnej argumentácie oprávneného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia zložená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-472/11 zo dňa 21. 02. 2013. V prípade, že súd sa nestotožní s jeho vyššie uvedenou interpretáciou navrhol, aby súd prerušil konanie podľa ust. a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“

Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodovania by bola nemožnosť veriteľa vykonať právo. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Okresný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „“), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ust. Notárskeho poriadku. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. „Súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi“ ex offo preskúmal už notár. Ochranu práva, ktorú upravuje ust. a ust. Notárskeho poriadku, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Postup okresného súdu, ktorým je umožnené bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia, alebo menia práva, alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov v právny poriadok. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica, ako exekučný titul, má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu a okresný súd musí s takýmto exekučným titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Právnym záväzkom obsiahnutým v notárskej zápisnici je okresný súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia , vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred okresným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu,

ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Namietal, že okresný súd v danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že okresný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení.

Oprávnený tiež konštatoval, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej nesúhlasil ani s tým, že notárska zápisnica, ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Podľa jeho názoru okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súčasne s podaním odvolania oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a Zmluvy o fungovaní EÚ. Uviedol, že okresný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. , resp. podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo vyhodnotil ako neplatné pre rozpor so zákonom. Uviedol, že neprijateľnosť podmienky okresný súd videl v tom, že ňou je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného, v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tvrdil, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady č. 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Medzi podmienkami uvedenými v článku 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS sa plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Okresný súd tiež nevzal do úvahy ustanovenie článku 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd na základe ust. konanie prerušil a podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a podľa ust. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou okresný súd exekúciu zastavil a v napadnutej časti výroku, ktorou okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania, ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd uznesením č.k. -13 zo dňa 11.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul - notársku zápisnicu č. N 3724/2005, NZ 34303/2005, NCRLs 33816/2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuračom, so sídlom v Partizánskom dňa 24.07.2005 nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -57 zo dňa 24.05.2011 uznesenie okresného súdu č.k. -13 zo dňa 11.02.2010 potvrdil. Uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu sa stalo právoplatným dňa 04.07.2012. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.09.2012 oprávnený navrhol, aby súd predmetné konanie podľa ust. konanie prerušil a podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 3) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 4) Je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Následne okresný súd uznesením č.k. -68 zo dňa 26.02.2013 exekúciu zastavil podľa ust. Exekučného poriadku, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 34,03 Eur a návrh na prerušenie konania zamietol.

Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd rozhodol o návrhoch oprávneného na prerušenie konania.

Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ustanovenia , vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1, vetou prvou , a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení preudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.

Podľa a súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9. uviedol, že článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný o konkurze a reštrukturalizácii.

Odvolací súd k ďalšiemu návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. uvádza, že oprávnený sa týmto návrhom domáhal prerušenia konania, pretože žiadal, aby súd predložil ním navrhnuté predbežné otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, na odvolacom súde, t.j. súde, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok. V takomto prípade, ak súd dospeje k záveru, že vyriešenie takejto otázky je relevantné pre rozhodnutie v danom prípade a je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie, podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je povinnosťou súdu obrátiť sa na Súdny dvor. Na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie je potrebný návrh, to znamená, súd v danej veci postupuje ex offo. Odvolací súd vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu považoval položené otázky oprávneným za neopodstatnené a irelevantné, pretože položenie uvedených prejudiciálnych otázok nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Zároveň v predmetnom konaní súd neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, hlavne v ust. a nasl. a ani v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebol splnený žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení a Exekučného poriadku, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd v predmetnej veci uznesením č.k. -13 zo dňa 11.02.2010, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -57 zo dňa 24.05.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v predmetnom

exekučnom konaní nie je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní rozhodnutie, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú už nadobudlo právoplatnosť, okresný súd správne postupoval, keď podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, pretože je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza, že okresný súd k záveru o neplatnosti plnomocenstva a že z uvedeného dôvodu chýba predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom, dospel na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere a Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom č. N 3724/2005, NZ 34303/2005, NCRLs 33816/2005, predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu.

Odvolací súd sa ostatnými dôvodmi namietanými oprávneným v odvolaní nezaoberal, pretože tieto už boli predmetnom odvolacieho konania pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu okresného súdu č.k. -13 zo dňa 11.02.2010, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutej časti uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol z dôvodu, že súd v predmetnom konaní neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, hlavne v ust. a nasl. a ani v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré ako odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní nie je potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval oprávnený. S poukazom na ust. odvolací súd dodáva, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým okresný exekúciu zastavil a v napadnutej časti výroku, ktorou okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol, ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.