Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/94/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. Z. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov M. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na C. ulici č. X a M. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na J. ulici č. X/A v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.11.2014 č.k. -40 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 28.11.2014 č.k. -40 zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol tak právne vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nedošlo u otca k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali návrhu vyhovieť. Konajúci súd konštatoval, že príjem otca sa oproti predchádzajúcej úpravy výživného znížil o 446, 45 Eur, avšak tento stav si otec zapríčinil sám, nakoľko tak, ako to vyplýva z personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl SR z 7.7.2014, otec bol ku dňu 31.12.2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože v priebehu dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka. Preto konajúci súd postupoval podľa ust. § 75 ods. 1, veta druhá pri určení výživného na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne predovšetkým z dôvodu, že konajúci súd dostatočne nezohľadnil zníženie jeho príjmu od poslednej úpravy a predovšetkým nezohľadnil skutočnosť, že má nariadenú exekúciu z titulu neplatenia nájomného za byt, v ktorom už viac ako rok nebýva a v ktorom žije jeho bývalá manželka s maloletým synom. Predovšetkým však namietal odôvodnenie súdu prvého stupňa, v ktorom bolo konštatované, že prepustenie zo služobného pomeru ako vojaka z povolania si zapríčinil sám, keďže opakovane porušil pracovnú disciplínu. Uviedol, že k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo jeho zavinením, išlo o dva prípady, kedy pracovnú disciplínu porušil jeho podriadený, pričom potrestaný bol on a v druhom prípade porušenia pracovnej disciplíny išlo o meškanie do práce v rozsahu piatich minút. Zdôraznil, že prepustenie zo služobného pomeru považuje za šikanovanie jeho osoby a nie za jeho subjektívne zavinenie. Navrhol, aby odvolací súd na základe uvedeného a predovšetkým s prihliadnutím

na exekučné zrážky, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu o zníženie výživného vyhovel, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, zákonný a predovšetkým ako rozsudok v prospech maloletého dieťaťa.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podľa §-u 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného (zmene výživného) súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (, , , a Zákona o rodine). Ustanovenie Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa ( Zákona o rodine) z ust. vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné v zmysle uvedeného ustanovenia postupovať aj v prípadoch, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu príjmu povinného rodiča) je možné prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne. Teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnila aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd tiež dodáva, že dôsledne vychádzajúc z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné

prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu pri využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho považovať ani uzatvorenie ďalšieho manželstva, resp. narodenia ďalšieho dieťaťa. Odvolací súd ďalej dodáva, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie, v ktorom bude mať vyšší príjem, taký, aby mohol bez akéhokoľvek existenčného ohrozenia si ďalej plniť už určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Zníženie výživného pre maloleté dieťa by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa výlučne na matku, ktorá sa osobne o maloletého stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu a bolo by to nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. V tejto súvislosti odvolací súd tak, ako aj súd prvého stupňa poukazuje na príjem matky, ktorý je minimálny a preto v prípade zníženia výživného by bola reálne bola ohrozená výživa maloletého dieťaťa. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k pomerom matky, predovšetkým tvrdeniu otca, že táto bola dlhodobo nezamestnaná z dôvodu, že nechcela ísť pracovať, odvolací súd poznamenáva, že matka si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje aj náležitosti rozsudku podľa a názor otca vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.