Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-118-2021.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27Csp/118/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
E. súd O. II sudkyňou U.. T. T. v spore žalobcu : U-X. X. s. r. o., G.: XXXXXXXX, K letisku W. XXXX, XXX XX O. - F., práv. zast.: G. s. r. o., G.: XXXXXXXX, I. XX, XXX XX O. - X. proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Q., o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom takto
rozhodol:
N. je povinný zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX € s úrokom z omeškania X % ročne zo sumy X.XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
N. priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobou doručenou súdu (pôvodne E. súdu W. W. na upomínacie konanie) dňa XX.XX.XXXX a postúpené tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhal, aby súd uložil žalovaného povinnosť zaplatiť istinu X.XXX,XX € spolu spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z istiny od XX.XX.XXXX do zaplatenia. N. odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX v znení T. o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX žalovaný pracoval pre žalobcu ako zamestnávateľa na pozícií operátor výrobnej linky. F. pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. D. zo dňa XX.X.XXXX žalobca upozornil žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa žalovaný nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia jeho neprítomnosti. J. na porušenie pracovnej disciplíny bola žalovanému opätovne zaslaná listom zo dňa X.X.XXXX. D. zo dňa XX.X.XXXX požiadal žalovaný o skončenie pracovného pomeru dohodou. N. s takýmto skončením nesúhlasil a tak je nutné prejav vôle žalovaného považovať za výpoveď z pracovného pomeru s tým, že výpovedná doba začala plynúť X.X.XXXX a skončila XX.X.XXXX. F. tejto výpovednej doby žalovaný ako zamestnanec nechodil do práce, pričom jeho neprítomnosť neospravedlnila zákonom uznaná prekážka v práci, a tým porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca v zmysle § 47 ods. X písm. b/ a § 81 písm. b/ N. práce. V Čl. V bod X.X prvá veta pracovnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. N. bol vyzvaný na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas výpovednej doby a to vo výške súčinu jeho priemerného zárobku v relevantnom období a dĺžky výpovednej doby počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa a to na zaplatenie sumy X.R.,XX € (2x R.,XX €) a to najneskôr do XX.XX.XXXX. N. si preto uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
X. Žaloba bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. X I. a za doručenú sa považuje dňom XX.XX.XXXX. N. sa k žalobe nevyjadril.
X. Súd nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
X. Pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu ako zamestnávateľa od XX.X.XXXX a v zmysel T. o zmene pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas. F. Čl. II. bod X.Xb dĺžka výpovednej doby pre výpoveď zamestnávateľa a výpoveď zamestnanca sa spravuje minimálnymi zákonnými dĺžkami výpovednej doby podľa v čase výpovede platného a účinného zákonníka práce. V čase uzavretia tejto dohody je výpovedná doba X mesiace, ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej X rok a podľa bodu X.X ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa.
X. Žiadosťou žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru podľa § 60 N. práce ku dňu X.X.XXXX. X. mal preukázané, že priamo na žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru žalobca písomne vyznačil, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na X-mesačnej výpovednej lehote.
X. Žalobca listom z XX.X.XXXX písomne upozornil žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny tým, že sa od XX.X.XXXX nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti v práci a v ďalšom písomnom upozornení z X.X.XXXX, že sa nedostavil na riadnu zmenu od XX.X.XXXX.
X. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalovanému, že na základe výpovede podanej žalovaným mu oznamuje, že dňa XX.X.XXXX mu uplynie 2- mesačná výpovedná doba a končí jeho pracovný pomer.
X. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na úhradu peňažnej náhrady s tým, že pracovný pomer mali dohodnutý v zmysle neskorších dohôd k pracovnej zmluve na neurčitý čas. Z kópie obálky zásielky zaslanej žalovanému dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že sa žalobcovi vrátila dňa XX.XX.XXXX ako neprevzatá v odbernej lehote.
X. Zo mzdového listu žalovaného za 4, 5, X/XXXX vyplýva výške priemerného zárobku žalovaného za X mesiac v súlade s ust. § 134 N. práce a z rozhodujúceho obdobia posledného štvrťroku roku XXXX vo výške XXX,XX €.
XX. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX predložil špecifikáciu výpočtu žalovanej sumy v zmysle ust. § 134 N. práce v znení neskorších predpisov s tým, že priemerný hodinový zárobok žalovaného platný pre prvý štvrťrok XXXX bol vo výške X,XXXX €/hod. (položka „priemer na dovolenku“ za mesiac X-X/XXXX v mzdovom liste). S. bol následne násobený dĺžkou pracovnej zmeny žalovaného (X,X hod.) podľa dohodnutého týždenného času zamestnanca v pracovnej zmluve (XX,X hod týždenne) a priemerným počtom pracovných dní odpracovaných žalovaným v kalendárnom mesiaci (XX,XX). F. počet pracovných dní odpracovaných zamestnancom v kalendárnom mesiaci sa počíta nasledovne: vypočíta sa priemerný počet dní v mesiaci (XXX,XX dní v roku/XX mesiacov = XX,XXXX dní za mesiac a tie vydelené počtom X dní za týždeň dáva X,XX priemerného počtu týždňov pripadajúcich na mesiac v roku, ktoré je potrebné násobiť ustanoveným týždenným pracovným časom zamestnanca XX,X hod. týždenne a teda vychádza XXX,XX pracovných dní mesačne. S. sa následne vydelia dĺžkou pracovnej zmeny zamestnanca (X,X hod.), čím sa získa priemerný počet pracovných dní odpracovaných zamestnancom v kalendárnom mesiaci a to XX,XX. A. spôsob výpočtu priemernej mesačnej mzdy žalovaného je teda: X,XXXX x X,X x XX,XX = XXX,XX €. F. náhrada za nedodržanie 2- mesačnej výpovednej doby je vo výške súčinu priemerného zárobku žalovaného v relevantnom období a dĺžky (XXX,XX €) a dĺžky výpovednej doby počas ktorej žalovaný nezotrval u žalobcu (X mesiace = X.XXX,XX €).
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
XX. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení N. práce, a to :
XX. Podľa ust. § 47 ods. l písm. b) zák. č. XXX/XXXX Z.z. N. práce (ďalej len N. práce), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
XX. Podľa ust. § 81 písm. b) N. práce, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
XX. Podľa ust. § 62 ods. X N. práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve, dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná , inak je neplatná.
XX. Podľa ust. § 13X ods. 1, 2, 4 N. práce, priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. H. obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. F. zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. F. zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. F. hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. F. mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
XX. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. X E. zákonníka dlžník , ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Q. úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. XX/XXXX Z.z. v znení zákona č. XX/XXXX Z.z., účinnom od X.X.XXXX, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia E. zákonníka, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Predmetom tohto konania je pracovno-právny spor spočívajúci v uplatnení peňažnej náhrady zamestnávateľom voči zamestnancovi z dôvodu nezotrvania zamestnanca počas výpovednej doby u zamestnávateľa v sume priemerného zárobku za dva mesiace, v súlade s dohodou o peňažnej náhrade dohodnutou v pracovnej zmluve. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko boli splnené podmienky pre uplatnenie ust. § 62 ods. X N. práce.
XX. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný požiadal o skončenie pracovného pomeru listom zo dňa XX.X.XXXX z ktorého vyplynulo, že nechce ďalej u zamestnávateľa pracovať, čo je zrejmé aj z následných okolností, pretože prestal chodiť do práce, pričom žalobca ako zamestnávateľ oznámil žalovanému, že trvá na uplynutí X-mesačnej výpovednej doby. S. prejav vôle zamestnanca považoval žalobca za jednostranný úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru, pričom zamestnanec nenamietal, že mu bude plynúť X-mesačná výpovedná doba. F. pomer medzi žalobcom a žalovaným bol tak ukončený uplynutím výpovednej doby ku dňu XX.X.XXXX. O. žalovaný počas celej výpovednej doby do práce nenastúpil žalobca ako zamestnávateľ mal právo uplatniť v zmysle § 62 ods. X N. práce peňažnú náhradu, na ktorej sa dohodli aj v Čl. V. v bode X.X T. k pracovnej zmluve. Za rozhodujúce obdobie v súlade s ust. § X34 N. práce, bol priemerný zárobok žalovaného za 1 mesiac XXX,XX €, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX € ako peňažnú náhradu za X-mesačnú výpovednú dobu (2x XXX,XX €).
XX. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na zaplatenie peňažnej náhrady
v lehote do XX.XX.XXXX, listom zo dňa XX.X.XXXX, preto sa dostal do omeškania s úhradou peňažného záväzku od XX.XX.XXXX. O. súd mal preukázané, že žalovaný nezaplatil peňažnú náhradu žalobcovi, pričom žalobca žiadal úroky z omeškania od XX.XX.XXXX, kedy už žalovaný bol nepochybne v omeškaní s úhradou záväzkov, súd vyhovel žalobe aj ohľadom úrokov z omeškania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zo sumy X.XXX,XX € úroky z omeškania od XX.XX.XXXX vo výške X % ročne v zmysle nar. vlády SR č. XX/XXXX Z.z..
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X v spojení s § 255 ods. X I. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.