Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-12-2015.pdf
PDF · 103.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: F. Q. T., s.r.o., so sídlom Y. X, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 082 53 Petrovany, v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia istiny vo výške 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia ako aj uhradenia trov konania. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. uzavrela so žalovanou dňa 07.08.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.3.2013 na sumu v výške 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telecom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telecomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná faktúru do dnešného dňa neuhradila. Žalovaná sa nezaplatením vyššie uvedenej faktúry dostala do omeškania preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pojednávania nariadeného na deň 30.09.2015 sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Svoju neúčasť ospravedlnili procesne relevantným dôvodom písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2015.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Neustanovila sa na súdne pojednávanie vo veci, na ktoré bola riadne a včas predvolaná na deň 30.09.2015, pričom neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy,
pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 07.08.2012 a Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 07.08.2012, pokusom o zmier zo dňa 24.04.2015, faktúrou č. 7302598780 s dátumom splatnosti 25.03.2013 vystavenej na sumu vo výške 248,95 Eur a Zmluvou o postúpení pohľadávok .
Dňa 7.8.2012 právny predchodca žalobcu Slovak Telecom a.s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix v zmysle zákona č. 35/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bol program služieb FIX 12.
Právny predchodca a žalovaná dňa 07.08.2012 uzatvorili Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix. Predmetom dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č.1 a to program služieb FIX 12, ďalej záväzok spoločnosti zabezpečiť žalovanej predaj zľavneného mobilného telefónu a to T. H. U. X. Q. pričom z uzatvoreného dodatku tiež vyplýva povinnosť pre žalovanú riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov.
V bode 3. Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia dodatku, alebo Všeobecných podmienok povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu. V tabuľke č. 1 Dodatku a to vo výške 248,95 Eur.
Dňa 08.03.2013 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7302598780 splatnú dňa 25.03.2013 na sumu v výške 248,95 Eur, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu. Dátum splatnosti predmetnej faktúry bol stanovený dňa 25.03.2013.
Dňa 20.11.2014 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom a.s. a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je zároveň aj spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len“ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia:
a) ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení nesk. predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
K posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Z vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 248,95 Eur s príslušenstvom z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 07.08.2012.
Uvedenú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú a preto neplatnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.
V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi predajcom, alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny počet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/2013 ES bol výpočet spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z. .
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon a princípy súkromného práva napríklad princípu proporcionality, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcej z členstva v EÚ.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou kde by nemali byť žiadne pochybnosti.
Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje časť zmluvy o poskytovaní verejných služieb Fix (dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix ) týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Teda v dodatku v zmluve o pripojení vyplýva, že žalobca na základe vlastnej a slobodnej vôle predal žalovanej telekomunikačné zariadenie za 1,00 Eur s DPH, čo žalovaná aj zaplatila. Kúpna cena je vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom dodatku pritom žiadna iná trhová cena nie je uvedená, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení. Kúpna cena bola dohodnutá v zmluve a tak niet dôvodu, ak by vzájomne dohodnutá kúpna cena nemala byť rešpektovaná vo vzťahu k účastníkom zmluvy.
Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadniť zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návrat prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný, a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Do pozornosti dáva doplňujúce formálne oznámenie európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ v tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 4 ods. 1 smernica sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. Tu sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým je Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceáno Gruppo Editorial (C240/98) z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu pri nekalej podmienke: cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe týchto podmienok.
V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa. V takých konaniach je aj reálne riziko, že spotrebiteľ o neznalosti práva nespochybňuje podmienku prednesenú proti nemu . Preto vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.
Je evidentné, že dodatky k zmluvám o pripojení boli vyhotovené dopísaním údajov na štandardom formulári právneho predchodcu žalobcu, ktorý obsahuje jednostrannú povinnosť žalovanej, ako účastníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur v prípade porušenie niektorej z jej povinnosti ako účastníka.
V prípade porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa nie je ani v Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix ani v Dodatku k nej upravený prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd je toho názoru, že žalobca požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu zaplatením zmluvnej pokuty s tým, že nesplnila svoj záväzok.
Naviac súd poukazuje na to, že dôkazná povinnosť spočívala výlučne na žalobcovi, teda aby preukázal konkrétne ktorú zmluvnú povinnosť žalovaná porušila a za ktorú má byť sankcionovaná. Súd je toho názoru, že zistením dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobnému návrhu nevyplýva žiaden dôkaz o tom, že žalovaná faktúry za služby nezaplatila, keďže tieto ani neboli predmetom konania. Teda i v tomto smere nemá súd preukázané, žeby oprávnenosť zmluvnej pokuty aj keby nebola neprijateľná bola dôvodná.
Súd poukazuje na to, že súdy SR už určili neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky dojednanej v zásade totožných zmluvách o pripojení (dodatkov) uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky, napr. Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012 a Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Záverom súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a jedná sa o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. §545 a) Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak žiadne trovy v konaní si neuplatnila, ani jej žiadne trovy nevznikli, žalobca si trovy konania uplatnil, avšak v konaní bol neúspešný. Preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.