Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/377/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BÁRDI AUTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Šamoríne, Gazdovský rad č. 41, zastúpený JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Ul. Kukučínova č. 459, proti odporcovi: S. T., A.. X.X.XXXX, W. S. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo nám. č. 9, o zaplatenie 13.782,15 € s prísl., na odvolanie Zuzany Tóthovej, nar. 1.12.1961, bytom Bratislava, Ul. Medveďovej č. 34, zastúpenej JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo nám. č. 9, proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. júna 2015 č.k. -241 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa v konaní o zaplatenie dlhu, uznaného bývalým zamestnancom navrhovateľa, na námietku navrhovateľa napadnutým uznesením nepripustil vstup Zuzany Tóthovej ako vedľajšej účastníčky na strane odporcu. Dospel k záveru, že absentuje akýkoľvek právny dôvod na vstup navrhovaného vedľajšieho účastníka do konania. Relevantným dôvodom by mohol byť právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu ( ), nie skutočnosť, že je sám účastníkom obdobného sporu navrhovateľa. Vedľajší účastník nie je ani v príbuzenskom zväzku s odporcom, z ktorého by bolo možné vyvodiť dopad výsledku sporu na jeho právne postavenie. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie Zuzana Tóthová, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Zdôraznila, že v inom konaní je tiež žalovaná navrhovateľom s obdobnou argumentáciou, preto má na výsledku sporu záujem. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru, záujem na výsledku konania posudzoval reštriktívne. Za pochybenie súdu považovala nedoručenie námietky navrhovateľa proti jej vstupu do konania. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Odporca sa stotožnil s argumentáciou Zuzany Tóthovej. Mal za to, že vedľajšia účastníčka napomôže efektívnejšiemu a spravodlivému rozhodnutiu súdu. Odvolací súd vec prejednal podľa , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie Zuzany Tóthovej nie je dôvodné. Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Úlohou vedľajšieho účastníka v civilnom procesnom konaní je procesne pomáhať osobe, na strane ktorej vystupuje, k víťazstvu v konaní. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh

- námietku niektorého z účastníkov konania, pričom ak ide o vedľajšieho účastníka podľa , za rozhodujúce treba považovať predovšetkým hmotnoprávne kritérium, teda hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania. V posudzovanej veci odvolateľka z vlastného podnetu oznámila vstup do konania z dôvodu, že je účastníčkou obdobného sporu s navrhovateľom.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vychádzajúc z tejto argumentácie odvolateľky rozhodol na námietku navrhovateľa o neprípustnosti jej vstupu do konania na strane odporcu v súlade v ustálenou judikatúrou všeobecných súdov. Absenciu právneho záujmu vyhodnotil nielen v súlade s gramatickým výkladom ustanovenia ale i v súlade s účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorý podrobne rozviedol v odôvodnení rozhodnutia. Skutočnosť, že obdobný nárok ako v prejednávanej veci uplatňoval navrhovateľ na základe obdobných skutkových a právnych tvrdení v inom konaní i od odporkyne, nezakladá právny záujem odvolateľky na výsledku tohto konania. Právny, nie osobný, záujem na výsledku konania, musí mať svoj základ v pozitívnom, predovšetkým v hmotnom práve, a to s dôsledkom (negatívnym, príp. pozitívnym) pre vedľajšieho účastníka. Vedľajšie účastníctvo podľa má zmysel práve v snahe z hmotného práva hroziaci negatívny dôsledok odvrátiť, resp. napomôcť pozitívnemu dôsledku. Dôvody odvolateľky pre vstup do konania takýto charakter nevykazujú, je potrebné ich chápať len ako jej osobný záujem na výsledku konania, a to i s prihliadnutím na jej partnerský vzťah s odporcom. Odvolateľke zostáva priestor „pomôcť“ odporcovi v prebiehajúcom konaní, pokiaľ bude vystupovať napr. ako svedkyňa. Možno tiež navrhnúť doplniť dokazovanie súdnym spisom vo veci navrhovateľa a odvolateľky, kde táto ako účastníčka konania mala dostatočný priestor na účelnú obranu svojich práv. Pokiaľ odvolateľka ešte pred vydaním napadnutého uznesenia poukazovala na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. januára 2011 sp. zn. ohľadom reštriktívneho výkladu ustanovenia , podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ide o rozdielnu situáciu, na ktorú uvedený nález nemožno aplikovať. Ústavný súd totiž riešil vedľajšie účastníctvo za situácie, keď prebiehali početné súdne konania v súvislosti s otázkou vlastníctva akcií akciovej spoločnosti, ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu neboli po právnej stránke uzavreté a túto skutočnosť považoval ústavný súd za rozhodujúcu. V prejednávanej veci sa však odôvodňuje vedľajšie účastníctvo existenciou súdneho konania, ktoré už bolo (podľa tvrdení odvolateľky) právoplatne skončené. Z uvedeného tiež vyplýva, že i keď nebola odvolateľke doručená námietka navrhovateľa o jej vstupe do konania na strane odporcu z dôvodu nedostatku právneho záujmu na výsledku konania, odvolateľka mala, či už na pojednávaní (zastúpená tým istým advokátom ako odporca) alebo priamo na výzvu súdu prvého stupňa ešte pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia dostatočný priestor vyjadriť sa k rozhodujúcej otázke danosti právneho záujmu na výsledku konania. Za tejto situácie nedošlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, v dôsledku čoho by inak bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.