Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/389/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: SMSCREDITS, s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie sumy 515,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -31 zo dňa 28. 11. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -132 zo dňa 28. 11. 2014 potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa v nadväznosti na o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal odporcovi podľa náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie tvrdenej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.02.2013 v akejkoľvek forme (písomne, ústne, konkludentne), a to jednak z dôvodu nepreukázania reálneho prenechania peňažnej sumy 300,00 Eur odporcovi a jednak z dôvodu nepreukázania akceptácie návrhu zmluvy o pôžičke odporcom v akejkoľvek forme.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal aby ho odvolací súd zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že v zmysle bodu 1. zmluvných podmienok sa „zmluva o pôžičke uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS), a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk, alebo prostredníctvom SMS správy.“ Ďalej odvolateľ poukázal na obsah ust. , ako aj jednotlivé ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Odporca požiadal o registráciu dňa 11.09.2012 vyplnením registračného formulára zverejneného na webovom sídle navrhovateľa, v ktorej uviedol svoj telefonický kontakt. Navrhovateľ kontaktoval odporcu na uvedenom telefónnom čísle, a to najskôr zaslaním SMS správy, následne telefonicky. Počas predmetného telefonátu boli overené všetky údaje uvádzané v registračnom formulári a navrhovateľ oboznámil odporcu s podmienkami čerpania pôžičiek poskytovaných navrhovateľom ako veriteľom a informáciou o poplatku vo výške 3,00 Eur za doručenie zásielky obsahujúcej kartu klienta. Navrhovateľ schválil žiadosť odporcu o registráciu dňa 11.09.2012 a následne dňa 12.09.2012 odporca osobne prevzal zásielku obsahujúcu kartu klienta č. 004289, návrh zmluvy o pôžičke, zmluvné

podmienky a prílohu č. 1 k zmluve o pôžičke v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno vyhotovenie podpísané odporcom bolo doručené navrhovateľovi a jedno vyhotovenie zostalo v dispozičnej sfére odporcu. Odporca požiadal o pôžičku dňa 22.03.2013 prihlásením sa do svojho profilu na webovej stránke navrhovateľa. Na predmetnú žiadosť navrhovateľ automaticky reagoval odoslaním SMS správy na registrované telefónne číslo odporcu s ponukou pôžičky vo výške 300,00 Eur s tým, že odporca bude povinný vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku vo výške 300,00 Eur vrátane odplaty vo výške 36,30 Eur, spolu sumu vo výške 336,30 Eur v lehote do 09.03.2013. Odporca túto ponuku akceptoval a zmluva o pôžičke bola uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS správy odporcu navrhovateľovi (akceptácia). Odporca svoj dlh nezaplatil, a to ani po predĺžení lehoty splatnosti. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že okresný súd si mohol prostredníctvom výzvy adresovanej mobilnému operátorovi overiť, že k SMS komunikácii medzi účastníkmi došlo. Navrhovateľ nemohol v konaní predložiť predpis SMS správ, pretože by tak porušil osobnostné práva odporcu.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

V posudzovanej veci navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie konanie obsahujúci tvrdenia, na základe ktorých žiadal priznať uplatnené právo. Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ

nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že odporca skutočne prejavil vôľu pristúpiť k zmluve s určeným obsahom, že bol o obsahu zmluvy uzavretej na diaľku riadne informovaný (predovšetkým o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku). Všetky listiny, ktoré účastník v konaní prezentoval boli vyhotovené len ním; jediný preukázateľný kontakt s odporcom bol potvrdený neprevzatou zásielkou obsahujúcou predžalobnú výzvu. Nie je možné súhlasiť s navrhovateľom, ktorý žiadal, aby súd sám iniciatívne vykonával dokazovanie ohľadom reálnej komunikácie účastníkov prostredníctvom SMS správ, pretože takýto postup by hrubo porušoval princíp rovnosti procesných strán. Ako bolo uvedené vyššie, je to práve navrhovateľ, ktorý nesie zodpovednosť za výsledok sporu a v tomto smere mu nemôže súd nijako „pomáhať“. Odvolateľ pritom sám v podanom opravnom prostriedku tvrdil, že jedno podpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke mu bolo zo strany odporcu doručené; tento dôkazný prostriedok však v súdnom konaní nepredložil. Okresný súd preto postupoval správne, keď jeho žalobu v prejednávanej veci z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v konaní zamietol.

Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa, ktorý tvrdil, že bez súhlasu odporcu nemohol v konaní predložiť výpis SMS správ, na základe ktorých bola uzavretá zmluva medzi účastníkmi, k uvedenému odvolací súd uvádza, že právo na rešpektovanie korešpondencie je právom na nerušenú a necenzurovanú komunikáciu s inými. Zmysel slova „korešpondencia“ pôvodne zahŕňal materiály zasielané poštou. V súlade s technickým pokrokom sa výklad „korešpondencie“ rozšíril na akúkoľvek komunikáciu, napr. telefónom (hlas, videohovor, SMS, MMS), faxom, internetom (mail, chat, Skype,...), osobnú (zaznamenanú na diktafón). Pre správne vyriešenie otázky použiteľnosti záznamov telefonických hovorov, prepisov SMS-siek, čí prepisov chatovej komunikácie, považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Zásah do tohto práva a jeho obmedzenie je formulované v odseku 2 článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v prípade, ak ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci. Pokiaľ však ide o zásah do tohto práva zo strany súkromnej osoby (odsek 1 článku 8 Dohovoru), krajský súd považoval za neprijateľné, aby si osoba konajúca protiprávne (v danom prípade neplniaca svoje záväzky), nárokovala ochranu jej osobnostných práv. Treba si uvedomiť, že každý sms-kujúci, chatujúci či telefonujúci človek sa vzdáva časti svojho súkromia, ak komunikuje s ďalšou osobou, s tým, že ochrana jeho súkromia končí tam, kde začína ochrana súkromia a oprávnených záujmov druhej osoby. Každý z páru alebo zo skupiny komunikujúcich osôb je nositeľom informácií vymieňajúcich si SMS-kami, chatom či telefónom, a teda má aj právo nakladať s informáciami v rámci svojho súkromia. Nemožno mu pritom zakazovať (s výnimkou informácií podliehajúcich utajeniu podľa osobitných predpisov - štátne tajomstvo...) dispozíciu so svojím právom na ochranu súkromia - korešpondencie, a to pre účely súdneho konania, ani s odkazom na . V súvislosti s , podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením, krajský súd poznamenáva, že privolenie ako také spĺňa definíciu právneho úkonu v zmysle . Ide pritom o jednostranný právny úkon, ktorý je možné uskutočniť konaním alebo opomenutím; výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť ( ). Bez zohľadniteľnej výnimky je teda akceptovateľný aj náležitý konkludentne prejavený súhlas, resp. privolenie. V prípadoch súkromných telefonických hovorov, kedy volajúci oslovuje volaného, dáva tým podnet ku komunikácii a fakticky tak vstupuje do súkromia volaného účastníka, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Existuje všeobecná znalosť, že telefón môže byť vybavený niekoľkými technickými funkciami, okrem iného nahrávaním hovoru. Telefonujúci teda spolu komunikujú za všeobecnej vedomosti o možnosti, že hovor môže byť technickou cestou jedným z nich zaznamenávaný. Z toho je vyvoditeľné, že komunikujúce osoby konkludentne súhlasia i s možným vyhotovením zvukového záznamu telefonátu - ide o privolenie v zmysle . Z uvedeného teda vyplýva, že každý má právo zaznamenávať svoje vlastné telefonické hovory. Uvedené platí aj pre SMS-ky a chatovú komunikáciu, ktoré sa do pamäte telefónu či do histórie chatu zaznamenávajú dokonca automaticky (viď uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -338 zo dňa 22. apríla 2010). Navrhovateľovi teda nič nebránilo v konaní predložiť všetky relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, a to vrátane prepisu SMS správ, ktoré by potvrdili, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom došlo.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.