Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/331/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. -73 zo dňa 11.5.2015, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. -73 zo dňa 11.5.2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrhy navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. a na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ vo veci žiadal zrušiť nariadený termín pojednávania dňa 27.2.2015 a prerušiť konanie podľa ustanovenia , a , (ďalej len ). Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Keď nedôjde k ústavne konformnému prerokovaniu objektívnej námietky vznesenej žalobcom skôr, ako vo veci otvorí súd pojednávanie, dopustí sa tým súd odmietnutia spravodlivosti v zmysle . Prerušenie konania požaduje vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Otvoreniu pojednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný rozhodovať. Súčasne žiadal konanie prerušiť i podľa až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. dňa 7.10.2013, ktorý vec prerušil. Prvostupňový súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -15 zo dňa 11.5.2015 rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. X. E., PhD., nie je vylúčená z ďalšieho prejednania a rozhodnutia tejto veci pre jej zaujatosť v konaní. Súd poukázal na ustanovenia veta prvá a . Konštatoval, že zákon dáva súdu možnosť, nie však povinnosť, konanie prerušiť. Skutočnosť, že navrhovateľ podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na prerušenie konania podľa , , ani podľa . Podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou v konaní a prejednávaní veci. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť

vec postúpená podľa . Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil ( , podľa ktorého súd preruší konanie iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (, SR). Teda nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. V danom prípade nie sú tak splnené podmienky na prerušenie konania. Prekážky postupu konania kedy súd konanie preruší sú explicitne vymedzené v ustanovení až 110 . Súd sa tiež oboznámil s rozhodnutím Ústavného súdu SR -10 zo dňa 26.09.2013, o predbežnom prerokovaní sťažnosti navrhovateľa z ktorého zistil, že Ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Preto návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nevyhovel. Súd ďalej konštatoval, že predmetom prejudiciálnych otázok v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov sp. zn. je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva nečinnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv; vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší sú explicitne vymedzené v ustanovení až 110 . Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu , 48 . Súd preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol aj z tohto dôvodu. Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 9.5.2015. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Súdu poslal v prílohe elektronicky sťažnosť Ústavnému súdu SR, takže súd poznal jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému na tomto súde bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. S jeho právnym názorom sa stotožnil napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí -46, ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Rovnako rozhodli aj krajské súdy v Nitre a Prešove. Konanie by preto malo byť prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti súdu a sudcu na základe návrhu navrhovateľa. K odmietnutiu návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca Súdnemu dvoru EÚ v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , navrhovateľ uviedol, že prejudiciálne otázky majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa aj v prejednávanej veci. Bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Argumentáciu odporcu si už osvojili súdy v iných veciach a konania prerušili. Keďže toto konanie nebolo právoplatne skončené, je daný dôvod na prerušenie konania podľa . Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a konanie vo veci prerušil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vo veci prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súvislosti s podanou sťažnosťou navrhovateľa na Ústavný súd SR, a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje aj odvolací súd. Navyše odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky aj v inej obdobnej veci (ako poukázal súd prvého stupňa), v ktorej účastníkom je navrhovateľ, uznesením zo dňa 02. 7. 2013 č. k. -12 sťažnosť navrhovateľa zo dňa 13.12.2012 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2012 č. k. -22 odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie. Tým sa stal bezzákladným a nedôvodným aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania v prejednávanej veci. K odôvodneniu zamietajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu o návrhu na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , odvolací súd navyše zdôrazňuje, že prejudiciálne otázky neboli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené. Dôvodom je skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 22.12.2014 zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa č. k. zo dňa 7.10.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Neexistuje tak dôvod, pre ktorý by malo byť prerušené konanie v predmetnej veci.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.