Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/366/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. B. S., bytom J., Y. č. XX, t. č. I., D. XXX, proti odporcom: 1. W.. I. C., bytom E., ul. E. č. 8, 2. W.. S. C., bytom E., ul. E. č. X,zast. JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Štefánika č. 4, o zaplatenie 1.460,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. apríla 2008 č.k. -139, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 180,46 eura (5.436,50 Sk) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku voči nej návrh zamietol. Zároveň zamietol v celom rozsahu návrh voči odporcovi v 1. rade. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami , , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Za preukázané považoval, že navrhovateľ a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Hotelu Slovan a pozemkov nachádzajúcich sa v E., zapísaných v katastri nehnuteľností Správa katastra Nové Zámky na LV č. XXXX k.ú.E. ako parc. č. 11 zastavaná plocha o výmere 50 m2, parc. č. 12/1, zastavaná plocha o výmere 669 m2 a budova súpisné číslo XXX nachádzajúca sa na parc. č. 12/1 a to navrhovateľ v pomere 3/6-ín k celku , odporca v 1. rade v pomere 2/6-ín k celku a odporkyňa v 2. rade v pomere 1/6-ina k celku . Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia sumy 1.460,53 eura (44.000,-Sk) ako náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu odporcami za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002 za výmeru 704m2 pri ročnom nájomnom 250Sk za 1m2 zvýšené o 200%, tvrdiac, že dal obom odporcom súhlas k užívaniu celej nehnuteľnosti, pričom tvrdil, že s odporcami uzavrel ústnu dohodu podľa ktorej mu budú platiť poplatok za užívanie jeho polovice nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu navrhovateľ má nárok na náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v sume 180,46 eura (5436,50 Sk) titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. 451 , avšak iba voči odporkyni v 2. rade a to za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002 za užívanie výmery 60 m2, keďže odporkyňa v 2. rade v uvedenej nehnuteľnosti podnikala a časť nebytových priestorov užívala pod obchodným menom W., avšak výlučne sama, bez odporcu v 1. rade. V tomto smere súd vychádzal z vyjadrenia odporkyne v 2. rade, ktorá na tvaromiestnej ohliadke dňa 17.1.2002 potvrdila, že užívala v uvedenom období len časť nehnuteľnosti a to výmeru, ktorá pozostávala z časti užívanej ako výčap o rozmeroch 8,6 m x 5,30 m t.j. 46,58 m2 a časť , ktorá bola užívaná ako sociálne zariadenie o výmere 3,8 m x 3,8 metra t.j. 14,44 m2. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, ktorý predstavoval k celku súd priznal navrhovateľovi z týchto výmer náhradu za užívanú výmeru 23

m2 za užívanie výčapu a 7 m2 za užívanie sociálnych zariadení. V danom prípade pri výške náhrady 26,56 eura (800,- Sk) za 1m2 za užívanie výčapu ročná výška nájomného by predstavovala sumu 345,22 eura (10.400,- Sk) a pri výške náhrady 16,17 eura (478,- Sk) za 1m2 by ročná výška nájomného za užívanie sociálnych zariadení predstavovala sumu 111,067 eura (3.346,- Sk) čo spolu predstavuje sumu 721,83 eura (21.746,- Sk) ročne a teda štvrťročná výška nájomného predstavuje sumu 180,46 eura (5436,50 Sk). Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ svojim návrhom, ako i ďalšími podaniami sa domáhal zaplatenia náhrady za nebytové priestory a nie za užívanie pozemku, tak ako to uviedol vo svojom podaní zo dňa 27.12.2005, pričom rozsah týchto nebytových priestorov sám ani nevedel uviesť a žiadal náhradu za výmeru 704 m2, ktorá plocha ale predstavuje výmeru pozemkov, ktoré mu boli na základe Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 24.4.1991 vydané. Súd po oboznámení sa s kópiou katastrálnej mapy, ktorá sa týka parciel č. 11 a 12/1 k.ú. E. zistil, že nebytové priestory zaberajú len časť celkovej zastavanej plochy o výmere 719 m2, ktorá výmera predstavuje súhrn výmery parcely č. 12/1 o výmere 669 m2 a parcely č. 11 o výmere 50 m2 s tým, že konkrétnu výmeru zastavanej plochy na parceliach č. 11 a 12/1 nie je možné zistiť bez vyhotovenia geometrického plánu, avšak ani vyhotovenie geometrického plánu by nepostačovalo na riadne zistenie výmery nebytových priestorov, užívaných odporcami. Z uvedených dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní z výmery 60 m2, ktorú odporcovia uznali, že túto užívala odporkyňa v 2. rade. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nebytové priestory užívali obaja odporcovia nebolo žiadnym spôsobom preukázané a navrhovateľ taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal akú výmeru nebytových priestorov odporcovia v 1. alebo v 2. rade užívali. V priebehu konania nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by odporca v 1. rade užíval predmetnú nehnuteľnosť alebo jej časť. Súd pri určovaní výšky úhrady za užívanie nebytových priestorov vychádzal z cenníka prenajímaných nebytových priestorov v správe Mestského bytového podniku Šurany zo dňa 20.1.2005, v ktorom sa uvádza ,že nájomné za jeden 1m2 predajnej plochy v centre mesta na ul. M. R. E. predstavuje najmenej 26,56 eura (800,- Sk) ročne , pričom nájomné za sociálne zariadenia mimo centra mesta predstavovalo sumu najmenej 9,13 eura (275,-Sk) ročne, čo pri prepočte s prihliadnutím na nájomné za l m2 v sume 18,26 eura (550,- Sk) ročne za predajné plochy mimo centra mesta prestavuje 69%. Vychádzajúc z uvedeného prepočtu súd určil výšku náhrady za užívanie za sociálne priestory v centre mesta na sumu 15,87 eura (478,- Sk), čo predstavuje 69% zo sumy 26,56 eura (800,- Sk). Pokiaľ išlo o Všeobecne záväzné nariadenie Mesta E. č. 2/1993 o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania odvolával ,súd mal za preukázané, že uvedené nariadenie bolo zrušené uznesením Mestského zastupiteľstva v Šuranoch zo dňa 18.2.2000. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa , podľa ktorého ak účastník v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, pričom ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd nepriznal úspešnému odporcovi v 1. rade ako i v prevažnej v časti úspešnej odporkyni v 2. rade náhradu trov konania, keďže právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote 3 dní tak ako to vyplýva z ustanovenia , pričom iné trovy konania na strane odporcov v 1. a 2. rade zo spisu nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odporca v 1.rade bol počas celého podnikania oboch odporcov činný ako majiteľ nejakého podniku, teda aj on užíval jeho spoluvlastnícky podiel a okrem toho, odporcovia sú manželia a ich hospodárenie nebolo oddelené. Je potom nelogické, že súd zaviazal na plnenie len odporkyňu v 2. rade. Navrhovateľ nesúhlasil ani s výškou priznanej náhrady a trval na zaplatení žalovanej sumy v celom rozsahu od oboch odporcov.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo

výroku o trovách konania je vecne správny a odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Preto v zmysle rozsudok v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania potvrdil. Vyhovujúci výrok, nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Zároveň mal na zreteli ustanovenie , v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom v odvolaní odvolací súd len dodáva, že predmetom sporu je návrh navrhovateľa, ktorý sa domáha od odporcov zaplatenia sumy 1460,53 eura ( 44.000-Sk) s príslušenstvom z titulu náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. E. parc. č. 11- zastavaná plochy o výmere 50 m2, parc. č. 12/1 - zastavaná plocha o výmere 669 m2 a budova súpisné číslo XXX nachádzajúca sa na parc. č. 12/1. Navrhovateľ sa domáhal od odporcov náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu 3/6-ín voči obom odporcom za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002, vychádzajúc z mesačnej finančnej náhrady 8,29 eura ( 250 -Sk ) za 1m2 pri výmere plochy 704m2. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi k dohode spoluvlastníkov o poskytnutí náhrady odporcami za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa nikdy nedošlo , ani písomne ani konkludetne. Právo navrhovateľa na plnenie voči spoluvlastníkom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka plnením bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že výlučne odporkyňa v 2. rade užívala spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a to len v rozsahu 60m2 bez toho, že by navrhovateľovi zaplatila za žalované obdobie nejakú náhradu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Súd prvého stupňa správne rozhodol keď odporkyňu v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu za užívanie časti jeho spoluvlastníckeho podielu , správne ustálil aj výšku bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku návrh zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by aj odporca v 1. rade užíval jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci v prípade, ak ide o užívanie spoločnej veci. Preto tam kde spoluvlastníkovi nemožno zaistiť užívanie spoločnej veci v rozsahu určenom jeho podielom má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je daný zákonom. Vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, t.j. práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak neumožňujú existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada.

Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník ktorý takto vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, musí poskytnúť peňažitú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že navrhovateľ v rozhodnom období neužíval svoj spoluvlastnícky podiel (vzhľadom na svoj vek a nezáujem o užívanie) a časť jeho spoluvlastníckeho podielu užívala odporkyňa v 2. rade v rámci svojho podnikania. Medzi účastníkmi však nedošlo k

žiadnej dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti a navrhovateľ žiadal náhradu za celý spoluvlastnícky podiel (stavbu a pozemky), ale nepreukázal, že v takomto rozsahu odporkyňa jeho spoluvlastnícky podiel aj užívala. Tvrdenie navrhovateľa, že uzatvorili ako spoluvlastníci ústnu dohodu o užívaní celej nehnuteľnosti odporcami v 1. a 2. rade ako aj o výške úhrady za užívanie, nebolo preukázané, odporcovia takúto dohodu popreli a navrhovateľ sa dostal do dôkaznej núdze. Súd preto vychádzal z rozsahu užívaných nehnuteľností odporkyňou v 2. rade v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, zistených ohliadkou na mieste samom a ustálil tak, že odporkyňa v 2. rade užívala zo spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa 60m2, za ktoré určil náhradu v prisúdenej výške 180,46 eura.

Navrhovateľ mal dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich skutkových tvrdení, čo neurobil a nebolo preto úlohou súdu nahrádzať v tomto smere jeho procesnú aktivitu, resp. pasivitu v dôsledku čoho skutkové závery súdu prvého stupňa ( ) zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Ohľadom rozsahu užívaných nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti (60 m2), z ohliadky vykonanej dňa 17.1.2007 pre účely konania sp. zn. a akceptovanej i pre toto konanie vyplýva, že priestor výčapu pozostáva z výčapnej miestnosti rozmerov 8,60 m x 5,3 m a ďalej k nemu prináleží priestor WC o rozmeroch 3,80 m x 3,80 m, teda 60 m2 zahŕňa všetky odporkyňou v 2. rade užívané priestory. Skutočnosť, že odporcovia sú manželia, je z hľadiska povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade - náhrady za užívanie uvedenej nehnuteľnosti, irelevantná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa v 2. rade podnikala a časť nebytových priestorov užívala pod obchodným menom W. s tým, že iba odporkyňa v 2. rade mala na prevádzkovanie živnosti predmetnej nehnuteľnosti vydané živnostenské povolenie. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach tak vznikla iba odporkyni v 2. rade. Z hľadiska dôkazného bremena nebolo na strane odporcov povinnosťou preukázať v akom rozsahu predmetnú nehnuteľnosť neužívali, ale dôkazné bremeno bolo na strane navrhovateľa, aby preukázal dohodu o užívaní nehnuteľností s odporcami (i s dohodou o odmene) a rozsah užívania nehnuteľností odporcami za žalované obdobie. Nebolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa z vlastnej iniciatívy vykonávať dokazovanie na prospech tvrdení ktoréhokoľvek z účastníkov (teda ani navrhovateľa), keď samotný navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť dôkazných tvrdení a označenia dôkazných prostriedkov na ich preukázanie. Súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v žalovanom období. Pokiaľ išlo o námietky vznesené navrhovateľom v odvolaní, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania v zmysle a . V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa prvej vety nepožiadali. Preto odvolací súd rozhodol, že s im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné