Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu N. W., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX G. U., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému ANTON WAGNER s.r.o., so sídlom E. M. Šoltésovej 72/9, 963 01 Krupina, IČO: 50 456 202, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -134 zo 7. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 10. 2021 žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca a náhrady mzdy. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako zamestnanec bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2019 na pracovnej pozícii vodič medzinárodnej dopravy. V dôsledku zdravotných komplikácii bol nútený absolvovať zdravotné vyšetrenie, po ktorom bol stanovený dátum kontroly na 14. 08. 2020, pričom o tejto skutočnosti zamestnávateľa informoval. O lekárskej kontrole dňa 14. 08. 2020 bol zamestnávateľ informovaný už od apríla r. 2020, ktorú skutočnosť chcel žalobca v konaní preukazovať nahrávkou telefonátu, pričom z obsahu tejto nahrávky je zrejmý aj prístup žalovaného ku svojim zamestnancom. V rámci lekárskej kontroly dňa 14. 08. 2020 bol žalobca všeobecným lekárom uznaný za dočasne práceneschopného potvrdením, pričom bolo konštatované, že zdravotný stav žalobcu si vyžaduje akútny operačný zákrok, ktorý bol naplánovaný na deň 30. 09. 2020. Dňa 13. 08. 2020 o 19.21 hod. bolo žalobcovi na parkovisku žalovaného za prítomnosti svedkov XX. W. a Y. I. doručené okamžité skončenie pracovného pomeru datované na deň 14. 08. 2020, obsahom ktorého bol žalobca informovaný o skutočnosti, že dňa 14. 08. 2020 bol konateľ spoločnosti žalovaného informovaný disponentom dodávateľskej firmy, pre ktorú mal žalovaný vykonať prepravu, že žalobca túto prepravu ako zamestnanec odmietol vykonať, čím sa dopustili závažného porušenia pracovného poriadku žalovaného uvedeného v čl. 14 bode 1 písm. p) pracovného poriadku. Dňa 14. 08. 2020 bol

žalobca zo strany žalovaného kontaktovaný SMS správou s obsahom: „Dobrý deň, chcem Vás týmto upovedomiť na nesprávne uvedenie dátumu na doručenom okamžitom skončení pracovného pomeru, kde je omylom uvedený dátum 14. 08. 2020, namiesto dátumu 13. 08., čo potvrdzujú opätovne svedkovia doručenia tohto ukončenia pracovného pomeru. Váš pracovný pomer teda končí dátumom doručenia, t. j. 13. 08. 2020. S pozdravom konateľ spoločnosti.“ Žalobcovi bol následne doručený dokument označený ako: ,,Okamžité skončenie pracovného pomeru - opravené“ zo dňa 13. 08. 2020, obsah ktorého tvorila v podstate reprodukcia pôvodného okamžitého skončenia doručeného osobne na parkovisku dňa 13. 08. 2020, ktorého ďalšou časťou bola zápisnica o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, zo dňa 16. 08. 2020, obsahom ktorej v podstate dochádza len k neobjektívnemu obviňovaniu a dehonestovaniu osoby žalobcu zo strany zamestnávateľa, no najmä k snahe reparovať jeho nezákonný, logike a najmä morálke odporujúci postup a úmysel. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca podaním označeným ako: ,,Oznámenie o trvaní pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa 02. 09. 2020, doručeným žalovanému dňa 04. 09. 2020, žalobca informoval žalovaného o tom, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neúčinné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy. Na oznámenie žalovaný reagoval nesúhlasom. Podľa žalobcu žalovaný mu doručil neurčité znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, z ktorého nie je možné zistiť, či nejaké povinnosti mohol porušiť, a či a aké porušil a najmä, ak sa malo jednať o plnenie pracovných povinností v čase vyšetrenia žalobcu, či po ňom, tak v tom prípade platí, že išlo o ospravedlnenú prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorej základ spočíval v zdravotnom stave, a teda žalobca nemohol hrubo porušiť žiadne svoje povinnosti z pracovného pomeru. Samotné žalovaným neurčito v okamžitom skončení pracovného pomeru popísané skutočnosti neboli dôvodom pre danie platného okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže by nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi listom zo dňa 14. 08. 2020, neskôr dátumovo opravený na deň 13. 08. 2020, doručené žalobcovi dňa 13. 08. 2020, je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 696,- Eur mesačne, a to odo dňa 04. 09. 2020 až do doby, kým bude žalobcovi opäť umožnený vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2019. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný žalobcovi dňa 13. 08. 2020 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, na základe ktorého žalovaný ako zamestnávateľ platne skončil ku dňu 13. 08. 2020 so žalobcom ako zamestnancom pracovnoprávny vzťah založený medzi nimi pracovnou zmluvou. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemá nárok na náhradu mzdy, ktorú si voči žalovanému uplatnil v konaní. Žalovaný ako zamestnávateľ prostredníctvom svojho konateľa (p. XXXX) doručil okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej forme žalobcovi ako zamestnancovi dňa 13. 08. 2020 na parkovisku A.W.ARDAGGER v Rakúsku, ktorého prevzatie žalobca odmietol potvrdiť svojím podpisom, a to za prítomnosti 2 svedkov, zamestnancov žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16. 08. 2020, ktorej súčasťou bolo aj vyjadrenie svedkov k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 13. 08. 2020 žalobcovi. V zápisnici o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16. 08. 2020 je presne zaznamenaný dej a skutočnosti, ktoré predchádzali doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Na okamžitom skončení pracovného pomeru v písomnej forme bol nedopatrením a chybou v písaní uvedený nesprávny dátum nasledujúceho dňa 14. 08. 2020, na čo žalovaný žalobcu upozornil najprv SMS správou dňa 14. 08. 2020, následne tento nesúlad písomného údaja so skutočnosťou dal do súladu, a to vyhotovením okamžitého skončenia pracovného pomeru v tom istom znení v akom bolo dourčené žalobcovi dňa 13. 08. 2020 len s opraveným dátumom 13. 08. 2020, čo však nemá žiaden vplyv na platnosť doručeného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali ku dňu jeho doručenia žalobcovi do vlastných rúk, k čomu došlo 13. 08. 2020, ktorý dátum doručenia nie je medzi stranami sporu ani sporný. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že v deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa 13. 08. 2020) žalobca odmietol vykonať prepravu, ktorá spadala do jeho pracovnej náplne ako vodiča medzinárodnej dopravy. Pracovná náplň žalobcu jasne vyplýva z bodu 1. „Druh práce a jeho stručná charakteristika“ ods. 2 písm. a), b), c), d), e) pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 24. 08. 2019. To, že žalobca neodôvodnene a neopodstatnene odmietol vykonať prepravu dňa 13. 08. 2020, malo za následok, že prepravu pre zasielateľa (objednávateľa prepravy u žalovaného) spoločnosť Anton

Wagner GmbH so sídlom v meste Amstetten v Rakúsku vykonala iná spoločnosť, čím žalovaný utrpel finančnú ujmu, pretože prepravu, ktorú neodôvodnene a neopodstatnene odmietol vykonať žalobca ako zamestnanec žalovaného, vykonala nakoniec iná spoločnosť, ktorá za túto prepravu zinkasovala aj finančný príjem, ktorý by inak patril žalovanému, pokiaľ by žalobca nedôvodne a neopodstatnene neodmietol vykonať prepravu tovaru dňa 13. 08. 2020. Žalovaný utrpel u svojho obchodného partnera spoločnosti Anton Wagner GmbH so sídlom v Amstetten v Rakúsku, s ktorým dlhodobo a nepretržite obchodne spolupracuje, ujmu na povesti a mene, pretože tým, že žalobca odmietol vykonať prepravu dňa 13. 08. 2020, ktorá bola na tento deň naplánovaná a ktorá sa musela v tento deň aj zrealizovať, čo sa vinou žalobcu nestalo, utrpel žalovaný ujmu na svojej spoľahlivosti v očiach jeho dlhodobého obchodného partnera, pre ktorého zabezpečuje vykonanie prepráv (ako pre zasielateľa), ktorý musel predmetnú prepravu dňa 13. 08. 2020 zariadiť cez inú prepravnú spoločnosť, a to na poslednú chvíľu ešte v ten istý deň. Takéto neplnenie si základných pracovných povinností a neodôvodnené a neopodstatnené odmietnutie vykonávania práce, ktorého sa dopustil žalobca, a to ešte bezprostredne pred nutnou realizáciou tejto prepravy, je pre žalovaného, ktorého hlavný príjem z podnikania tvorí príjem z vykonaných prepráv, neprijateľný, a preto ho poškodzuje ako finančne, tak aj na mene a povesti. Preto i v súlade s čl. 14 bod 1. písm. p) pracovného poriadku, s ktorým sa žalobca oboznámil pri uzatváraní pracovnej zmluvy so žalovaným dňa 24. 08. 2019, čo potvrdil svojím podpisom, žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Naviac, ak by bolo takéto neprijateľné správanie žalobcu, ktorý neodôvodnene odmieta vykonať svoje pracovné povinnosti a svoju prácu, ako zamestnanca žalovaným tolerované, nepriaznivo by to vplývalo i na ďalších zamestnancov žalovaného, ktorí si svoju prácu vykonávajú poctivo, riadne a svedomito. Žalobca nedôvodne a neopodstatnene odmietol plniť svoju prácu a vykonať prepravu pre zmluvného partnera žalovaného, čím došlo k strate na zisku žalovaného, ale aj k ujme na jeho povesti ako spoľahlivého prepravcu, žalovaný dôvodne vyhodnotil i v súlade s čl. 14 bod 1. písm. p) pracovného poriadku konanie a správanie sa žalovaného ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré priamo a závažne poškodzuje záujmy žalovaného. U žalovaného 13. 08. 2020 nepôsobil zamestnanecký dôverník, nakoľko s p. XX., ktorý ako zamestnanecký dôverník podpísal pracovný poriadok žalovaného účinný od 03. 07. 2017, bol v minulosti ukončený pracovný pomer a zo strany zamestnancov žalovaného nedošlo k voľbe nového zamestnaneckého dôverníka. Žalovaný bol teda oprávnený rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru so žalobcom formou okamžitého skončenia pracovného pomeru urobiť sám bez povinnosti prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov. Žalovaný ďalej namietal, že právny zástupca žalobcu k listu zo dňa 02. 09. 2020, ktorým žalovanému právny zástupca žalobcu oznámil, že trvá žalovaný na ďalšom zamestnávaní, nepripojil splnomocnenie, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnej veci. Za takéhoto skutkového stavu nebola splnená podmienka podľa , a teda žalobca nepreukázal, že by oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Žalovaný ďalej uviedol, že výslovne popiera tvrdenie žalobcu, že mal žalobca informovať žalovaného o tom, že mal mať stanovený termín lekárskej kontroly na deň 14. 08. 2020. O takomto termíne lekárskej kontroly žalobca žalovaného neinformoval a takýto dátum lekárskej kontroly mu ani neoznámil. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2019 bol týždenný pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý nerovnomerne rozvrhnutý na jednotlivé týždne. Práca každého zamestnanca žalovaného pracujúceho na pozícii vodiča medzinárodnej dopravy (teda i žalobcu) sa riadi podrobným týždenným rozpisom, ktorý je stanovený v predchádzajúcom týždni a ktorý je zamestnancovi týždeň vopred známy. V prípade žalobcu bol žalobcovi v predchádzajúcom 32. týždni známy pracovný rozpis na 33. týždeň, t. j. od 10. 08. 2020 do 16. 08. 2020, v ktorom dňa 13. 08. 2020 žalobca odmietol vykonať prepravu. Žalobca vôbec žalovaného neupozornil na žiadny termín lekárskej kontroly, v dôsledku čoho by nemohol plniť svoje pracovné úlohy v 33. týždni. V 34. týždni mal žalobca dohodnuté voľno, pričom konateľ žalovaného dňa 12. 08. 2020 kontaktoval telefonicky žalobcu s požiadavkou, či by nebol ochotný nastúpiť do práce aj v 34. týždni, kedy mal mať voľno, pretože mal žalovaný kvôli situácii s koronavírusom nedostatok zamestnancov, ktorí by mohli v 34. týždni pracovať. Žalobca konateľovi žalovaného uviedol, že do práce v 34. týždeň nastúpiť nevie, pretože má dohodnutý termín u svojho lekára ohľadne plánovanej operácie. Konateľ žalovaného požiadal žalobcu, či by nebol ochotný sa informovať u svojho lekára o možnom preložení tohto termínu stanoveného na 34. týždeň a žalobca uviedol, že túto možnosť preloženia termínu preverí u svojho lekára a že dá obratom konateľovi žalovaného vedieť. Následne dňa 12. 08. 2020 žalobca zaslal konateľovi žalovaného SMS, ktorej obsah žalobca pripojil k svojej žalobe. Išlo o kontrolu, ktorú mal žalobca naplánovanú u doktora v 34. týždni, t. j. od 17. 08 .2020 do 23. 08. 2020 a jej možné preloženie na iný termín, v žiadnom prípade nešlo o kontrolu, ktorú by mal žalobca naplánovanú na deň 14. 08. 2020 tak, ako to účelovo a zavádzajúco tvrdí v žalobe. Žalobca po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 13. 08. 2020 v nasledujúci

deň 14. 08. 2020 navštívil svojho praktického lekára, ktorý mu vystavil doklad o práceneschopnosti, čo však je v danom prípade bez právneho významu a nepodstatné, pretože žalovaný so žalobcom skončil platne pracovný pomer ku dňu 13. 08. 2020 z dôvodu, že žalobca neopodstatnene a nedôvodne odmietol vykonať prepravu a odmietol plniť si tak svoje pracovné povinnosti. V okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré žalovaný doručil žalobcovi dňa 13. 08. 2020 do jeho vlastných rúk, bol jasne ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzaný, že žalobca odmietol vykonať prepravu pre dodávateľskú firmu, pre ktorú mal žalovaný prepravu vykonať, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa čl. 14 bod 1. písm. p) pracovného poriadku, ktorým je odmietnutie plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku, majetku alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. Tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 13. 08. 2020, hoci bolo chybou nesprávne datované k 14. 08. 2020, čo bolo vzápätí opravené uvedením správneho dátumu a o správnom dátume bol žalobca žalovaným vyrozumený aj SMS správou, nemohlo sa teda ani logicky vzťahovať na deň 14. 08. 2020, kedy žalovaný navštívil svojho praktického lekára, čo bolo deň po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru a po skončení pracovného pomeru ku dňu 13. 08. 2020. Žalovaný mal za to, že odmietnutie vykonania prepravy žalobcom dňa 13. 08. 2020, v deň kedy mala byť preprava vykonaná a v tejto súvislosti ukrátenie žalovaného o príjem z tejto prepravy, ako aj v tejto súvislostí utrpená ujma na povesti žalovaného ako spoľahlivého prepravcu u jeho dlhodobého zmluvného partnera, ktorý musel na poslednú chvíľu hľadať rýchlo iného prepravcu, ktorý prepravu vykoná, dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a žalobca sa pre žalovaného stal nevyspytateľným zamestnancom, u ktorého hrozilo riziko, že by kedykoľvek v budúcnosti znovu mohol odmietnuť nedôvodne a neopodstatnene vykonať akúkoľvek prácu, ktorú by mu žalovaný pridelil, s čím by mohla byť spojená nielen ujma na zisku žalovaného, ale aj strata na jeho majetku spočívajúca v uhradení škody, či zmluvných pokút za porušenie povinnosti riadne a včas vykonať prepravu, ktorá by bola zo strany žalobcu ako zamestnanca odmietnutá a za takéhoto stavu nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby takéto riziko pri ďalšom zamestnávaní žalobcu znášal. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 24. 08. 2019 (ďalej aj ,,pracovná zmluva“ resp. ,,zmluva“) súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu, v ktorej dohodli, že žalobca ako zamestnanec bude u žalovaného ako zamestnávateľa v pracovnom pomere pracovať na pracovnej pozícii vodič medzinárodnej dopravy. Zamestnanec sa zaviazal vykonávať práce súvisiace s predmetnom činnosti zamestnávateľa, a to najmä prípravu a kontrolu stavu motorového vozidla pred a po použití v prevádzke, prípravu a vedenie dokumentov potrebných pre prepravu, vedenie motorového vozidla, nakládka a vykládka, resp. monitorovanie nakládky a vykládky motorového vozidla, bežné opravy a starostlivosť o motorové vozidlo, čistenie a kontrola motorového vozidla, cisterny, prívesu, návesu, kontajnerov, nakladacieho vybavenia a priestorov slúžiacich na výkon zamestnania a ďalšie činnosti súvisiace s jeho pracovnou pozíciou podľa pokynov zamestnávateľa. Miesto výkonu práce zamestnanca bolo sídlo zamestnávateľa, pričom zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že zamestnanec bude prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať na celom území Európy. Zmluvné strany ďalej dohodli, že pracovný čas zamestnanca bude rozvrhnutý nerovnomerne. Zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca podľa potreby práce nerovnomerne na jednotlivé týždne, najviac na obdobie 4 mesiacov. Zamestnanec sa zaviazal v prípade potreby zamestnávateľa pracovať nad stanovený pracovný čas, a to v rozsahu maximálne 150 hodín ročne. Zamestnanec súhlasil, že zamestnávateľ určí začiatok a koniec pracovného času tak, aby dĺžka pracovného času bola v súlade s bodom 2 čl. 6 zmluvy. Začiatok pracovného času bol zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 24 hodín pred jeho začiatkom. Zamestnávateľ a zamestnanec sa výslovne dohodli, že oznámenie o začatí pracovného času zamestnávateľom zamestnancovi uskutoční zamestnávateľ najmä telefonicky, zariadením slúžiacim na prenos hlasu, odoslaním SMS správy na telefónne číslo uvedené v záhlaví zmluvy. Vzhľadom na spôsob oznámenia o určení začiatku a konca pracovného času zamestnanca dohodnutý v zmluve, bol zamestnanec povinný bez časového obmedzenia mať pri sebe telefonické zariadenie umožňujúce zamestnávateľovi uskutočniť oznámenie o začatí alebo konci pracovného času zamestnanca a udržiavať toto telefonické zariadenie v stave aktívnom a technicky spôsobilom. Podľa čl. 8 bodu 4 zmluvy zamestnanec sa zaviazal konať v súlade s pracovným poriadkom, nariadeniami a pracovnými postupmi, ktoré sa môžu dopĺňať a meniť podľa potrieb zamestnávateľa. Podľa čl. 8 bodu 6 zmluvy sa zamestnanec zaviazal vykonávať svoju prácu svedomite a poriadne a riadiť sa pokynmi svojich nadriadených v súlade s právnymi predpismi. Zamestnanec ďalej prehlásil, že pri uzatvorení zmluvy bol oboznámený s pracovným poriadkom zamestnávateľa a s právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti práce.

Podľa čl. 8 bodu 15 pracovnej zmluvy sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, považujú okrem iného aj ostatné dôvody uvedené v pracovnom poriadku čl. 14 ods. 1. V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru datovaného 14. 08. 2020, ktoré adresoval žalovaný žalobcovi, bolo uvedené, že dňa 14. 08. 2020 bol konateľ žalovaného informovaný disponentom dodávateľskej firmy, pre ktorú mal žalovaný prepravu vykonať, že žalobca túto prepravu ako zamestnanec žalovaného vykonať odmietol, čím sa dopustil závažného porušenia pracovného poriadku spoločnosti žalovaného uvedeného v čl. 14 v bode 1 písm. p) tohto pracovného poriadku, a to odmietnutím plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku majetku alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. Pracovný pomer žalobcu sa preto končí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo opatrené pečiatkou a podpisom zamestnávateľa. V spodnej časti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo rukou dopísané: Doručené osobne o 19.21 parkovisko A.Wagnera a podpisy svedkov L. W. a Y. I.. Z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru označeného ako: ,,opravené“ súd prvej inštancie zistil, že žalovaný adresoval žalobcovi oznámenie, že dňa 13. 08. 2020 konateľ spoločnosti žalovaného bol informovaný disponentom dodávateľskej firmy, pre ktorú mal žalobca vykonať prepravu , že ju odmietol vykonať, čím sa žalobca dopustili závažného porušenia pracovného poriadku spoločnosti žalovaného tak, ako je uvedené v čl. 14 bod 1 písm. p) pracovného poriadku. Pracovný pomer žalobcu sa preto u žalovaného končí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z dodatočného vyjadrenia sa k veci svedkov doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru L. W. a Y. I. zo dňa 16. 08. 2020 vyplynulo, že svedkovia svojím podpisom potvrdili, že pri podpise svedectva doručenia písomnosti nepostrehli chybne uvedený dátum na doručovanej písomnosti konateľa žalovaného žalobcovi. Svedkovia boli požiadaní o svedectvo doručenia písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie kontrolu obsahu doručovanej písomnosti. Konateľ žalovaného osobne doručil žalobcovi písomnosť dňa 13. 08. 2020, t. j. vo štvrtok približne o 19.20 hod.. Žalobca odmietol doručenie podpísať, na čo konateľ žalovaného dopísal na doručovanú písomnosť perom informácie o priebehu doručenia a vyzval svedkov k podpísaniu svedectva. Podobne konateľ žalovaného perom dopísal informácie o priebehu doručenia na druhé tlačivo, pričom jednu písomnosť odovzdal do rúk žalobcu, ktorý následne odcestoval na svojom vozidle. Druhú písomnosť si ponechal konateľ žalovaného. Z dodatočného vyjadrenia sa k veci chybného uvedenia dátumu pri vyhotovení písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré podpísala XX. Z. - vedúca kancelárie dňa 16. 08. 2020, súd prvej inštancie zistil, že 13. 08. 2020 ju konateľ žalovaného ako vedúcu kancelárie informoval telefonicky o závažnom porušení pracovného poriadku žalovaného zamestnancom (žalobcom), a to konkrétne, ktorý článok, bod a písmeno pracovného poriadku zamestnanec porušil. Požiadal ju o vyhotovenie písomnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre žalobcu. Na písomnosť konateľ žalovaného žiadal uviesť dnešný dátum a miesto plánovaného osobného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na písomnosť omylom uviedla piatkový dátum 14. 08. 2020, namiesto štvrtkového dátumu 13. 08. 2020, kedy písomnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vytvorila a zaslala mailovou poštou. Po zistení omylu, t. j. v piatok 14. 08. 2020 ihneď konateľa žalovaného o tejto skutočnosti telefonicky informovala a ospravedlnila sa. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T 781407 vystaveného dňa 14. 08. 2020 MUDr. N. V. vyplynulo, že žalobca bol práce neschopný od 14. 08. 2020. Z oznámenia o trvaní pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnávaní, ktoré adresoval v mene žalobcu jeho právny zástupca žalovanému dňa 02. 09. 2020, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dňa 13. 08. 2020 prevzal podanie označené ako: ,, Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 14. 08. 2020 (dátum na 13. 08. 2020 opravený až obsahom SMS správy zo dňa 14. 08. 2020). Žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, pretože pracovnoprávny vzťah je dvojstranným právnym vzťahom a jeho obsah (dojednanie) nie je možné v prípade dohody o druhu vykonávanej práce meniť jednostranným právnym úkonom, ale výlučne a jedine dohodou zmluvných strán, a teda v prejednávanej veci nedošlo k podmienkam, za ktorých by bolo možné uplatniť inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže k takejto dohode nedošlo, žalobca je naďalej oprávnený vykonávať prácu vodiča medzinárodnej dopravy v spoločnosti žalovaného. K nekorektnému postupu pri okamžitom skončení pracovného pomeru došlo v situácii, kedy bol žalobca vystavený zo strany žalovaného časovému a osobnému stresu a tlaku, čo by malo samé o sebe za následok vyvolanie pochybnosti o platnosti uskutočneného právneho

úkonu zo strany zamestnávateľa. Žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru nevyvolalo zamýšľané právne následky, a teda že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Zároveň právny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že jeho klient trvá na ďalšom zamestnávaní v spoločnosti žalovaného a na prideľovaní práce. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a konateľom žalovaného zo dňa 12. 08. 2020 súd prvej inštancie zistil, že žalobca konateľovi žalovaného oznámil, že mu doktor nevie preložiť kontrolu a nemá žiadny voľný termín a musí niečo so žalobcom prekonzultovať. Ak by sa niečo do piatku uvoľnilo, dá to žalobca konateľovi žalovaného vedieť. Konateľ žalovaného odpovedal, aby ho žalobca v prípade, ak by sa niečo zmenilo, informoval. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a konateľom žalovaného zo dňa 14. 08. 2020 vyplynulo, že konateľ žalovaného upozornil žalobcu na nesprávne uvedený dátum na doručenom okamžitom skončení pracovného pomeru s tým, že namiesto dátumu 14. 08. 2020 mal byť uvedený dátum 13. 08. 2020 a ukončenie pracovného pomeru je dňom doručenia písomného oznámenia, t. j. 13. 08. 2020. Podľa čl. 14 pracovného poriadku žalovaného platného a účinného od 03. 07. 2017, s ktorým bol žalobca oboznámený, je pracovná disciplína založená na dodržiavaní základných povinností zamestnanca vyplývajúcich zo zákona a pracovného poriadku. Pracovný poriadok v súlade so rozoznáva stupne porušenia pracovnej disciplíny, a to závažné porušenie pracovnej disciplíny, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Závažným porušením pracovnej disciplíny je podľa čl. 14 bodu 1 písm. p) odmietnutie plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku, majetku, alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. Porušenie pracovnej disciplíny uvedeným spôsobom oprávňuje zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom podľa alebo výpoveďou podľa . V súlade s je zamestnávateľ povinný okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď zamestnanca vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov, zamestnaneckým dôverníkom, ktorý je povinný predložený návrh na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď prerokovať bez zbytočného odkladu. V písomnosti zo dňa 22. 03. 2021 spoločnosť SPEDITION Anton Wagner, GmbH, A-3300 Amstetten, Arthur Krupp-Straße 5, potvrdila, že dňa 13. 08. 2020 mala byť podľa dohodnutej spolupráce medzi Doka AT - Amstetten (odosielateľ), špedícia Anton Wagner GmbH AT - 3300 Amstetten (objednávateľ

- sprostredkovateľ) a spoločnosťou ANTON WAGNER s.r.o. SK - 963 01 KRUPINA (vykonávateľ) vykonaná kombinovaná preprava tovaru, ktorý už bol pred prepravou naložený na náves spoločnosti Anton Wagner GmbH AT - Amstetten, a to z miesta začiatku prepravy A-3300 Amstetten k miestu výmeny návesu, ktoré malo byť bližšie určené počas priebehu prepravy so zohľadnením ostatných náležitostí zaručujúcich dodržanie všetkých dohodnutých termínov a náležitostí súvisiacich s prepravnou činnosťou s cieľom vykládky v mieste D-99510 Apolda - DOKA (prijímateľ). Táto preprava nebola žalovaným vykonaná, pretože spoločnosti bolo oznámené, že vodič - žalobca dňa 13. 08. 2020 bezdôvodne odmietol prepravu vykonať, preto spoločnosť musela prepravu objednať vo firme Anton Wagner s.r.o. CZ - České Budějovice a tejto firme aj zaplatiť za kompletnú prepravu sumu 839,- Eur bez DPH. Žalovaný tak prišiel o zákazku, časť zisku a dobré meno u objednávateľa prepravy. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , . Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa upravuje v . Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia bez výpovednej doby. Aj v prípade, žeby v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skočenia pracovného pomeru, skončil by tiež doručením. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Malo by sa prihliadať k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Naplnenie skutkovej podstaty porušenia pracovnej disciplíny bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca

formulovaných v ustanovení . Ide o porušenie právnych povinností zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Podľa je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Podľa existujúceho právneho stavu v pracovnoprávnom vzťahu vykonávajú fyzické osoby závislú prácu pre zamestnávateľa, pričom závislou prácou je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Najzávažnejším indikátorom závislej práce je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi, tzn. že zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu pracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Ide o indikátor nesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Podriadenosť a nadriadenosť sa vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Osobná závislosť zamestnanca od zamestnávateľa, jeho podriadenosť je založená na zmluvnom základe, t. j. na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Dôkazom nesamostatnosti práce zamestnanca je aj to, že zamestnanec sa nemôže bez zamestnávateľa rozhodovať o priebehu práce. Ďalšou veľmi podstatnou charakteristikou závislej práce je časové určenie pracovného záväzku zamestnanca, ktoré vyplýva najmä z ustanovenia , podľa ktorého je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkov, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia sa končí dňom, ktorý je druhému účastníkov zrušovací prejav doručený bez ohľadu na to, či je v zrušovacom prejave uvedený iný konkrétny deň. Ku skočeniu pracovného pomeru dochádza doručením zrušovacieho prejavu druhému účastníkovi pracovného pomeru. Prípadné pochybnosti o jeho platnosti je potrebné uplatniť na súde v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru majú prekluzívny charakter. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou. Jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že konateľ žalovaného žalobcovi písomné okamžité skončenie pracovného pomeru doručil dňa 13. 08. 2020, ku ktorému dňu sa mal pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončiť. Žalobca žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru doručil súdu prvej inštancie dňa 05. 10. 2020, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa . Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca dňa 13. 08. 2020 odmietol počas pracovnej doby ako zamestnanec žalovaného realizovať prepravu v pozícii vodiča medzinárodnej dopravy. Podľa názoru súdu prvej inštancie písomné okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré doručil konateľ žalovaného žalobcovi dňa 13. 08. 2020, spĺňa zákonné náležitosti vyžadované . Je vyhotovené v písomnej forme a konanie žalobcu, ktorým sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, je skutkovo riadne vymedzené tým spôsobom, že je z obsahu zrejmé, akým konkrétnym konaním zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že odmietol vykonať prepravu, čím porušil pracovný poriadok žalovaného spôsobom, ktorý je uvedený v čl. 14 bode 1 písm. p) pracovného poriadku žalovaného. Nesprávne uvedený dátum označujúci deň, počas ktorého mal byť konateľ spoločnosti žalovaného informovaný disponentom o odmietnutí vykonania prepravy žalobcom, nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podstatou skutkového vymedzenia závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom (žalobcom) je skutočnosť, že

bezdôvodne odmietol vykonať prepravu, čím závažne porušil pracovný poriadok spoločnosti žalovaného tak, ako je uvedené v čl. 14 bode 1 písm. p) pracovného poriadku. Žalobca odmietol plnenie úloh v súvislosti s výkonom zamestnania, čím zároveň došlo k ujme na zisku, majetku alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. S odkazom na obsah pracovnej zmluvy (č. l. 11 - 14 súdneho spisu) uzatvorenej medzi stranami sporu v časti úpravy druhu a miesta výkonu práce zamestnanca je zrejmé, že žalobca pracoval na pracovnej pozícií ako vodič medzinárodnej dopravy na celom území Európskej únie. Žalobca sa v zmluve zaviazal riadiť sa pokynmi svojich nadriadených a konať v súlade s pracovným poriadkom, s obsahom ktorého bol oboznámený. Pokiaľ žalobca dňa 13. 08. 2020 riadne nastúpil do zamestnania, bol povinný plniť svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a pracovnej pozície vodiča medzinárodnej dopravy. Ak dňa 13. 08. 2020 žalobca odmietol vykonať prepravu z dôvodu, že by sa nebol schopný vrátiť včas a dňa 14. 08. 2020 absolvovať lekárske vyšetrenie, takéto konanie žalobcu možno vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s odkazom na v spojení so znením pracovnej zmluvy čl. 1., 2.,6, 8. ods. 4, ods. 6, ods. 15 písm. i) a znením pracovného poriadku zamestnávateľa čl. 14 bod 1 písm. p). Žalobca ako zamestnanec bol v zmysle pracovnej zmluvy povinný vykonávať prácu vodiča medzinárodnej dopravy na celom území Európy v pracovnom čase rozvrhnutom zamestnávateľom nerovnomerne podľa potreby práce, pričom začiatok a koniec pracovného času určoval zamestnávateľ. Podľa pracovnej zmluvy bol žalobca povinný vykonávať prácu podľa pokynov nadriadených a v súlade s pracovným poriadkom, s ktorým bol žalobca oboznámený. Podľa čl. 14 bodu 1 písm. p) pracovného poriadku zamestnávateľa (žalovaného) je závažným porušením pracovnej disciplíny zamestnancom odmietnutie plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku, majetku, alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že o termíne lekárskeho vyšetrenia dňa 14. 08. 2020 mal vedomosť minimálne od apríla 2020. Žalobca mal a mohol postupovať tak, aby si pracovný a súkromný čas (napr. aj čerpaním dovolenky) zorganizoval tak, aby sa na tvrdené lekárske vyšetrenie dňa 14. 08. 2020 mohol dostaviť. Pokiaľ však žalobca dňa 13. 08. 2020 nastúpil riadne do zamestnania, bol plne povinný vykonávať prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, a nemal žiaden legitímny dôvod realizáciu prepravy odmietnuť s odôvodnením, že sa nestihne vrátiť a druhý deň absolvovať lekárske vyšetrenie. Zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu pracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa, pretože podriadenosť a nadriadenosť účastníkov pracovného pomeru sa vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce. Osobná závislosť zamestnanca od zamestnávateľa, jeho podriadenosť je založená na zmluvnom základe, t. j. na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Dôkazom nesamostatnosti práce zamestnanca je aj to, že zamestnanec nemôže bez zamestnávateľa sám rozhodovať o priebehu práce. Z potvrdenia spoločnosti SPEDITION Anton Wagner, GmbH vyplynulo, že odmietnutím splnenia pracovnej úlohy žalobcom vznikla žalovanému ujma na zisku tým, že objednanú prepravu nerealizoval. Dodávateľská firma bola nútená zabezpečiť prepravu inou spoločnosťou, ktorej potom zaplatila za prepravu a týmto žalovaný stratil zákazku ako aj tržbu. Predloženým listinným dôkazom žalovaný preukázal naplnenie skutkovej podstaty závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom podľa čl. 14 bodu 1 písm. p) pracovného poriadku zamestnávateľa (žalovaného), podľa ktorého je závažným porušením pracovnej disciplíny zamestnancom odmietnutie plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku, majetku, alebo dobrom mene zamestnávateľa alebo dodávateľských firiem. Aj keď intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezakotvuje a právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, je bezpochyby zrejmé, že vzhľadom na spôsob fungovania kamiónovej dopravy by bolo neakceptovateľné samovoľné rozhodovanie vodičov o vykonaní, či prípadnom nevykonaní pridelenej prepravy. To, kde vodič pôjde a akú prácu bude vykonávať, sa rieši operatívne, nakoľko sa nedá dopredu určiť konkrétny rozvrh pre každého šoféra, vzhľadom na charakter kamiónovej dopravy. Podľa je okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. V čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom zamestnanecký dôverník u žalovaného nepôsobil. V je upravené právo zamestnancov zvoliť si zamestnaneckého dôverníka. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že táto funkcia sa povinne nekreuje. Je výlučným právom zamestnancov sa rozhodnúť, či budú mať na pracovisku zamestnávateľa zamestnaneckého dôverníka, alebo nie. Pokiaľ

teda takáto funkcia u žalovaného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi nebola kreovaná, žalovaný objektívne nemohol splniť povinnosť vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnaneckým dôverníkom, preto absencia splnenia tejto povinnosti podľa nemá vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa, , (ďalej aj ,P“), a to podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Pretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd prvej inštancie mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , , , . Mal za to, že súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal argumenty žalovaného a nevenoval sa skutkovým a právnym tvrdeniam (a ich významu a dôsledkom), ktoré on počas celého konania produkoval, nevysporiadal sa pre vec podstatnými skutočnosťami, resp. ich úplne opomenul a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Podľa jeho názoru je bežnou praxou, že zamestnávateľ umožní návštevu lekára, poprípade vybavenie iných vecí súkromného charakteru a to i v pracovnom čase, resp. už po uplynutí časti konkrétneho pracovného dňa, všetko bez prípadného postihu zamestnanca. K takémuto „odobreniu“ zamestnávateľom došlo i v tomto prípade, no zamestnávateľ následne „otočil“ a došlo k okamžitému skončeniu môjho pracovného pomeru. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny predstavuje akýsi „kvalifikovaný“ prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu menej závažného porušenie pracovnej disciplíny podľa . To, aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a ani naň subsidiárne nadväzujúce právne normy žiadnym spôsobom neupravuje, a preto je potrebné konať v súlade rozhodovacou praxou súdov, ktorá sa ustálila na závere, že každé jedno konanie zamestnanca, ktoré vykazuje známky porušenia pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne a to v každom jednotlivom prípade, pričom pri posudzovaní závažnosti tohto konania je potrebné prihliadnuť najmä k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. 01. 2003, sp. zn. ). Nezanedbateľným je v posudzovanom prípade i SR, v zmysle ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. , ale i ,,pridružené“ právne predpisy zamestnancom poskytujú najmä právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Poukázal na to, že žalovaný bol informovaný o termíne a dôležitosti lekárskeho vyšetrenia/kontroly, ktorá ,,vyústila“ do jeho akútneho operačného zákroku. Žalovaný mu rovnako umožnil toto vyšetrenie absolvovať a bol o ňom informovaný, čo potvrdzuje ich vzájomná SMS komunikácia zo dňa 12. 08. 2020, na ktorú súd prvej inštancie adekvátne neprihliadol. Zrejmým dôkazom vedomosti žalovaného o plánovanej lekárskej kontrole i jeho stanoviska k jej absolvovaniu je audionahrávka telefonátu medzi ním a žalovaným zo dňa 16. 04. 2020, pričom súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz prehratím audionahrávky (hoci bola predložená riadne a včas) a taktiež nevypočul zamestnanca žalovaného (B.), s ktorým žalovaný taktiež okamžite skončil pracovný pomer za takmer identických podmienok a počas trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené dôkazné prostriedky jasne a zrejme preukazujú premyslenosť a cieľavedomosť postupu žalovaného, ktorý sa svojich dočasne práce neschopných zamestnancov so zdravotnými problémami doslova zbavuje. Samotnú vedomosť žalovaného o plánovanom vyšetrení vlastne nepoprel ani žalovaný a ani súd prvej inštancie, avšak tomuto názoru nevenoval patričnú pozornosť. Nie sú na mieste tvrdenia žalovaného, že by niekoľko mesiacov plánovanú lekársku prehliadku stihol absolvovať, nakoľko podľa žalovaného preprava mala byť vykonaná kombinovaným spôsobom, čo

uviedol až na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie. Tieto tvrdenia žalovaného boli pre neho nepredvídateľné, preto k nim nemohol zaujať adekvátne stanovisko. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru mal slúžiť ako exemplárny príklad ostatným jeho zamestnancom, ako sa s nimi bude jednať v prípade, že u nich dôjde ku zdravotným komplikáciám, ktoré si vyžiadajú návštevu lekára, operačný zákrok alebo vyhlásenie pracovnej neschopnosti. Uviedol, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný, keďže v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, keďže súd prvej inštancie síce pomerne obsiahlo uvádza právne východiská vyplývajúce z právnej i rozhodovacej praxe, avšak v rozsudku vyslovene absentuje konfrontácia týchto východísk s reáliami súdenej veci a zároveň absentuje zohľadnenie iných podstatných skutočností. Poukázal na to, že už v žalobe namietal, že žalovaný mu doručil neurčité znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, z ktorého nie je možné zistiť, či vôbec nejaké povinnosti mohol porušiť, či a aké porušil a najmä, ak sa malo jednať o plnenie pracovných povinností v čase jeho vyšetrenia, či po ňom (výsledkom vyšetrenia bol operačný zákrok), tak v tom prípade platí, že sa jednalo o ospravedlnenú prekážku v práci na jeho strane, ktorej základ spočíval v jeho zdravotnom stave, a teda nemohol hrubo porušiť žiadne svoje povinnosti z pracovného pomeru. Podotkol, že znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje za neplatný v zmysle ustanovenia , keďže nesprávnosť dátumu akceptuje, že ide o chybu v písané, avšak v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedené, že odmietol vykonať prepravu, pričom žalovaný neuviedol, kedy mala byť preprava vykonaná a o akú prepravu sa malo jednať. Žalovaný skutkové okolnosti uvádzal až v priebehu súdneho konania, čo je však vo vzťahu k jednostrannému právnemu úkonu neprípustné a neplatnosť tohto v dôsledku jeho neurčitosti nemožno akýmkoľvek spôsobom zhojiť. Zároveň platí, že na takúto neplatnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru v dôsledku jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti mal súd prvej inštancie prihliadnuť ex lege, čo sa nielenže nestalo, ale súd prvej inštancie sa s touto jeho námietkou ani len nevysporiadal. Ďalej poukázal na ustanovenie , , . Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dňa 13. 08. 2020 riadne nastúpil do práce, pričom počas celého dňa až do popoludňajších hodín vykonával prepravy na krátkych trasách v okolí mesta Amstetten. Aj z konania žalovaného je zrejmé, že si bol vedomý jeho vyšetrenia u lekára v Rimavskej Sobote v nasledujúci deň a neposlal ho vykonávať dlhšiu trasu, a to ani 12. 08. 2020, resp. 13. 08. 2020. Miesto, kde sa dňa 13. 08. 2020 nachádzal, bolo od miesta jeho výkonu práce (v Krupine) vzdialené 426 km a preprava medzi týmito miestami trvá pri ideálnej dopravnej situácii 4h a 15 min. O ďalšiu pol hodinu a ďalších 40 km ďalej sa nachádza miesto jeho pobytu, v ktorom bolo lekárske vyšetrenie plánované. Preto už v čase, kedy odmietol žalovaným pridelenú prácu, bol čas vydať sa na cestu do miesta výkonu práce, kde by ukončil pracovný turnus a nebol teda priestor prijať časovo náročnú úlohu od žalovaného. Žalovaný v čase po 15.00 hod. dňa 13. 08. 2020 ho požiadal o to, aby vykonal prepravu do Apoldy (v Nemecku). Žalovaný v konaní opakovane potvrdil, že mu dal príkaz ísť do Apoldy, vzdialenej od Amstettenu 566 km s časovou náročnosťou cesty osobným vozidlom 6 hodín a nákladným so zohľadnením povinných prestávok až 9 hodín, resp. 2x 9 hodín pri spiatočnej ceste do Amstettenu, nie to ešte do Krupiny. Uviedol, že v čase po 15.00 hod. dňa 13. 08. 2020 prepravu odmietol vykonať, v dôsledku čoho mu žalovaný dal neurčité, neopodstatnené, neoprávnené a v konečnom dôsledku neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru. On odmietol vykonať prepravu v súlade s ustanovením , aplikujúc jeho právo na ochranu zdravia, keďže po jeho vyšetrení dňa 14. 08. 2020 nasledoval operačný zákrok, ktorý bol nevyhnutný. Neobstojí pritom vyslovene vymyslené tvrdenie žalovaného, že by sa na trase stretol s iným vodičom, ktorý by s nákladom pokračoval a on by sa vrátil, nakoľko taký pokyn od žalovaného nedostal a žalovaný mu takú informáciu neposkytol. Neobstojí tiež tvrdenie žalovaného o tom, že k prevzatiu nákladu iným vodičom malo dôjsť v Českých Budějoviciach, keďže dopravná trasa Amstetten - Apolda tadiaľ nevedie, nakoľko je (osobným vozidlom) o hodinu dlhšia.

Žalovaný bol zrejme v ,,úzkych“ potom, čo buď to prišla náhla požiadavka na vykonanie prepravy od jeho zmluvného partnera, ktorú neuvážene prijal, alebo došlo k zmene jeho pôvodného rozdelenia úloh, hoci vedel, že on nemá možnosť pre žalovaného dňa 14. 08. 2020 pracovať, o vykonanie prepravy ho požiadal a reagoval vyslovene skratovo, keď mu po jeho odmietnutí zadanej práce doručil neurčité a neopodstatnené okamžité skončenie pracovného pomeru. Nesprávne je pritom tiež tvrdenie žalovaného akceptované súdom prvej inštancie, že mu nevykonaním prepravy vznikla škoda, keďže ako uviedol konateľ žalovaného, pán Anton Wagner, je rakúsky dopravca (podnikajúci v Rakúsku v rámci spoločnosti Anton Wagner GmbH) a mal v danom čase na Slovensku i v Českej republike dcérske spoločnosti, pričom práve česká spoločnosť dopravu mala nakoniec vykonať. K vykonaniu prepravy došlo teda v rámci skupiny spoločností Anton Wagner, kde namiesto jednej dcérskej spoločnosti dopravu vykonala iná dcérska spoločnosť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol mimoriadne nesprávne a nespravodlivo, keďže zamestnanec je v pracovnoprávnych vzťahoch stranou slabšou a má sa mu poskytovať zvýšená ochrana, nie však neprimeraným spôsobom, no s prihliadnutím na skutkové okolnosti toho-ktorého prípadu, k čomu však zo strany súdu prvej inštancie nedošlo a právna ochrana bola za daných okolností poskytnutá paradoxne žalovanému.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a vychádza zo zisteného skutkového stavu, je riadne zrozumiteľne odôvodnený, preto námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení rozsudku objektívne neobstoja. V konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 13. 08. 2020 nastúpil do zamestnania a v tento deň odmietol vykonať prepravu bezdôvodne, čo bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. U neho fungoval spôsob prideľovania práce tak, že disponent prideľuje konkrétnu prepravu vozidlám firmy na základe rozpisu, ktorý väčšinou obdrží vo štvrtok na nasledujúci týždeň. Z tohto rozpisu sa každý zamestnanec - vodič medzinárodnej dopravy dozvie o plánovaných prepravách, ktoré ten-ktorý vodič má vykonať. Žalobca sa o plánovanej preprave, ktorá sa mala vykonať dňa 13. 08. 2020, riadne a v čas dozvedel, avšak túto prepravu žalobca odmietol vykonať. Tiež bolo preukázané, že odmietnutím vykonania prepravy žalobcom musel jeho konateľ situáciu riešiť, pričom nakoniec prepravu musela vykonať iná spoločnosť. Žalobca v pozícii jeho zamestnanca odmietol vykonať prepravu, ktorá bola plánovaná na deň l3. 08. 2020, čím sa dopustil závažného porušenia povinností stanovených v pracovnom poriadku spoločnosti žalovaného uvedené v čl. 14, v bode 1 písm. p) pracovného poriadku, a to odmietnutím plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku majetku, alebo dobrom mene zamestnávateľa, alebo dodávateľských firiem Bolo nepochybné, že pokiaľ žalobca 13. 08. 2020 nastúpil riadne do zamestnania, bol plne povinný vykonávať prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Žalobca nemal žiadny legitímny dôvod realizáciu práce odmietnuť s odôvodnením, že sa nestihne vrátiť na druhý deň absolvovať lekárske vyšetrenie. Žalobca mal a mohol postupovať tak, aby si pracovný a súkromný čas zorganizoval tak, aby sa tvrdené lekárske vyšetrenie dňa 14. 08. 2020. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by sa lekárskeho vyšetrenia zúčastnil, o čom nepredložil potvrdenie, ale predložil doklad o PN a nie doklad o účasti na vopred plánovanom vyšetrení. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz audionahrávky telefonátu medzi žalobcom a ním zo dňa 16. 04. 2020, poukázal na to, že sa jednalo o nezákonne zadovážený dôkaz, ktorý nebol použiteľný pred súdom, pričom k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo až dňa 13. 08. 2020, preto audionahrávka nemá nič spoločné so súdenou vecou. Aj námietka, že nebol vypočutý svedok C. X. je nedôvodná, pretože už zo samotného tvrdenia žalobcu je zrejmé, že tieto skutočnosti nemajú žiadny vzťah k predmetu sporu a zjavne ide o úvahy žalobcu bez akéhokoľvek skutkového a právneho významu vo vzťahu k súdenej veci. Okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho znenie bolo určité a zrozumiteľné a bolo z neho zrejmé, akého závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil dňa 13. 08. 2020, t.j. v čase, keď nastúpil žalobca riadne do zamestnania. Žalobca zavádzajúco v odvolaní uvádza, že plnenie pracovných povinností dňa 13. 08. 2020 malo byť v čase jeho vyšetrenia, čo nezodpovedá pravde. Sám žalobca uvádzal v žalobe, že vyšetrenia sa mal zúčastniť až 14. 08. 2020, pričom porušenie pracovných povinností sa stalo dňa 13. 08. 2020, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné.

V danom prípade právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisela na okolnostiach konkrétneho prípadu. Bolo bezpochyby zrejmé, že vzhľadom na spôsob fungovania medzinárodnej kamiónovej dopravy bolo neakceptovateľné samovoľné rozhodovanie žalobcu o tom, či vykoná alebo nevykoná pridelenú prepravu. V konaní bolo preukázané, čo nakoniec medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že žalobca dňa 13. 08. 2020 odmietol vykonať plánovanú prepravu a bolo preukázané, že prepravu tovaru, ktorú odmietol vykonať žalobca, musela vykonať iná spoločnosť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovaného odkazuje na ním už skôr uvádzané tvrdenia, pričom ich objektivitu a pravdivosť v konaní rozporoval a preukázal dôvodnosť jeho námietok a argumentov. Zotrval na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Ohľadom preukázania toho, že sa dopustil vážneho porušenia pracovnej disciplíny tým, že nevykonal žalovaným nariadenú prácu, opätovne poukázal na a na . Pokiaľ sa týka jeho zdravotného stavu ale i operačného zákroku a lekárskych kontrol, boli v konaní predložené listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii i súd prvej inštancie, s ktorými sa žalovaný mohol oboznámiť. Posudzovaná vec má však i rozmer morálno-ľudský, kde na jednej strane vystupuje dohoda medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej mu umožnil absolvovať lekárske vyšetrenie v termíne stanovenom jeho ošetrujúcim lekárom najmä s odkazom na charakter jeho práce, ktorý spočíva v zahraničných cestách, preto bolo nutné, aby pri vedení ťažkotonážnych vozidiel bol v zdravotnej kondícii minimálne na výbornej úrovni a aby prípadné zdravotné ťažkosti, resp. prejavy zdravotných problémov nespôsobili ťažkú dopravnú nehodu. Audionahrávka preukazuje, že takáto lekárska kontrola mu bola prisľúbená, pričom audionahrávka je zákonným dôkazným prostriedkom, a to i v trestnom konaní. Poukázal na to, že žalovanému škoda odmietnutím vykonania prepravy nevznikla a ani vzniknúť nemohla, keďže „náhradnú“ prepravu nevykonala iná spoločnosť, ale spoločnosť zo siete spoločností žalovaného, a teda došlo len k presunu zamestnaneckých úloh v rámci jednej štruktúry zamestnávateľa.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

11. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným a mimoriadnym spôsobom skončenia pracovného pomeru. Okamžitým skončením môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Pracovný pomer sa skončí dňom, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí zrušovací prejav druhému účastníkovi pracovného pomeru, teda bez toho, že by po doručení ešte plynula výpovedná doba. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona (ex lege) dňom jeho doručenia. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru stanovuje podmienky, ktorých dodržanie podmieňuje platnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí mať všetky náležitosti platného právneho úkonu v súlade s ustanoveniami o právnych úkonoch, t. j. musí byť urobený písomne a obsahovať skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, inak je okamžité skončenie neplatné. Uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné. Okamžite skončiť pracovný pomer je možné z dôvodov taxatívne ustanovených v . Právna úprava týchto dôvodov má kogentný charakter, a preto účastníci pracovného pomeru ich nemôžu zmluvne meniť ani vylúčiť.

12. nevymedzuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je zrejmé, že závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť závažnejšie, než ako sa vyžaduje pre výpoveď (napr. neospravedlnená absencia zamestnanca, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne). Osobitosť tohto zrušovacieho spôsobu spočíva v tom, že musí ísť o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré vystupuje z okruhu závažných porušení pracovnej disciplíny, pričom treba vychádzať z konkrétnych okolností každého prípadu a prihliadať na celkový stav pracovnej disciplíny na pracovisku.

13. K riadnemu vymedzeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby obsahoval aj údaj o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru predmetom vyšetrovania iného orgánu, ak je bez týchto údajov nepochybné, prečo bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer.

14. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru, pričom uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie a to, že skutkový dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaného je koncipovaný určito, t.j. odmietnutie vykonania prepravy žalobcom pre dodávateľskú spoločnosť, čím žalobca závažne porušil článok 14 bod. 1 písm. p) pracovného poriadku, z ktorého vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje odmietnutie plnenia akýchkoľvek pokynov nadriadených, súvisiacich s výkonom zamestnania, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a dôjde tým k ujme na zisku, majetku, alebo dobrom mene zamestnávateľa, alebo dodávateľských firiem.

16. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda možné vyvodiť nielen skutkový dôvod, pre ktorý žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, ale aj konkrétne porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a jeho intenzitu.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol v pozícii zamestnanca povinný podľa pokynov zamestnávateľa (žalovaného) vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu ( ).

18. Z pokynu zamestnávateľa (žalovaného) bolo zrejmé, že žalobca dňa 13. 08. 2020 mal osobne vykonať prácu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, t.j. prepravu pre dodávateľskú spoločnosť v rámci pracovného času, ktorú žalobca dňa 13. 08. 2020 odmietol vykonať, pričom žalobca porušil

subordinačný princíp podstatne ovládajúci pracovný pomer ako právny vzťah výkonu závislej práce pre iného, v ktorom je zamestnanec osobne podriadený svojmu zamestnávateľovi a je povinný plniť jeho pokyny a dodržiavať pracovnú disciplínu.

19. Odvolací súd (zhodne s právnym názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že jednostranný adresovaný právny úkon, na základe ktorého žalovaný (v pozícii zamestnávateľa) prejavil dňa 13. 08. 2020 výslovným spôsobom okamžite skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu žalobcu (zamestnanca), bol urobený v súlade s ustanovením , pretože žalobca dňa 13. 08. 2020 odmietol vykonať prepravu, čím závažne porušil pracovnú disciplínu.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odmietnutím plnenia pokynov nadriadeného súvisiacich s výkonom, došlo k ujme na zisku, majetku a dobrom mene zamestnávateľa.

21. Pretože žalovaný skončil pracovný pomer okamžite, za splnenia zákonom ustanovených taxatívnych podmienok, nie je možné považovať jednostranný právny úkon žalovaného (okamžité skončenie pracovného pomeru) za neplatný.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca dňa 13. 08. 2020 nastúpil riadne do zamestnania, bol plne povinný vykonávať prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, a nemal žiaden legitímny dôvod realizáciu prepravy odmietnuť s odôvodnením, že sa nestihne vrátiť a druhý deň absolvovať lekárske vyšetrenie. Ak žalobca o termíne lekárskeho vyšetrenia dňa 14. 08. 2020 mal vedomosť minimálne od apríla 2020, mal a mohol postupovať tak, aby si pracovný a súkromný čas (napr. aj čerpaním dovolenky na deň 13. 08. 2020) zorganizoval tak, aby sa na tvrdené lekárske vyšetrenie dňa 14. 08. 2020 mohol dostaviť.

23. Odvolací súd ďalej konštatuje, že pri hodnotení dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 , podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo ( ).

25. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že v kompetencii súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy (výsluchom svedka T. X., prehratím audionahrávky), uvedeným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže žalobcom navrhnutý svedok Milan Brenkus v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu (13. 08. 2020) nebol zamestnancom žalovaného a ani nebol prítomný pri odmietnutí vykonania práce žalobcom, resp. pri doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi zo strany žalovaného, pričom audionahrávka sa mala týkať eventuálneho dôvodu neprítomnosti žalobcu na pracovisku dňa 14. 08.

2020, nie dňa 13. 08. 2020, kedy žalobca mal vykonávať práce v súlade s pracovnou zmluvou pre žalovaného.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil vrátane výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia .

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

29. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.