Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/63/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. X., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. Z. E. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom K., ul. M. R. X. č. XX, proti odporkyni: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. X. D. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom K., ul. X. D. č. XX, o zaplatenie sumy 796,56 eur príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -249 zo dňa 3. októbra 2014, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -249 zo dňa 03.10.2014 žalobný návrh zamietol. Navrhovateľku zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 569,72 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 796,56 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe nájomnej zmluvy poskytla odporkyni do užívania bytový priestor na dobu určitú, pričom odporkyňa bola povinná platiť 2.000,- Sk mesačne, ktorú sumu ako nájomné riadne neplatila. Okresný súd rozsudkom č. k. -151 zo dňa 26.09.2013 návrh zamietol, pričom v dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľky bol odvolacím súdom rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Okresnému súdu bolo uložené ujasniť si otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko vychádzal z ust. a nasl. o nájme bytu a neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez ďalšieho sa vzťahujú aj na nájom obytnej miestnosti. Zároveň mal opätovne posúdiť dôkazy predložené odporkyňou. Podľa súdu je nepochybné, že predmetom zmluvy bol nájom jednej obytnej miestnosti pre odporkyňu so spoločným užívaním kuchyne, chodby a kúpeľne spolu s vlastníčkou bytu. Citované ust. , podľa ktorého v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nie je možné na daný prípad aplikovať, aj keď bola prenajatá iba jedna obytná miestnosť. Nájmom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie treba totiž rozumieť osobitný druh nájmu, ktorý popri nájme bytu slúži na uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie. Tento osobitný druh nájmu sa uskutočňuje v zariadeniach určených na trvalé bývanie, ktorými sú slobodárne, podnikové ubytovne, penzióny a pod. teda nejde o byt. Aj keď na prvý pohľad sa javí vhodná aplikácia , nie je možné daný vzťah účastníkov konania podriadiť pod toto ustanovenie, nakoľko v zmysle výkladu, či dôvodovej správy byt nie je zariadením určeným na trvalé bývanie. Vzhľadom na predmet nájmu, aj keď ide iba o časť bytu, vyslovil súd názor, že je nutné aplikovať analogicky ustanovenia a nasl. , a to s poukazom na . V článku III. Zmluvy bola dohodnutá cena nájmu a spôsob úhrady tak, že cena nájmu za užívanie bytových priestorov vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných režijných nákladov je stanovená na 2.000,- Sk, ktoré bude nájomník uhrádzať 2 mesiace vopred do

25. dňa toho ktorého mesiaca vopred osobne. Podľa uvedenia navrhovateľky, odporkyňa jej nezaplatila nájomné za mesiac január 2009 až december 2009, teda za 12 mesiacov po 66,38 eur mesačne, t.j. spolu 796,56 eur. Zároveň si uplatnila aj poplatok z omeškania od 01.10.2010. Odporkyňa namietala neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy, nakoľko v zmluve nebolo zvlášť nájomné a zvlášť suma za služby spojené s užívaním bytu. Teda nie je možné rozlíšiť, čo je nájomné a čo je odplata za úhrady spojené s užívaním bytu. Zároveň namietala neplatnosť aj v zmysle , keďže skutočná suma bola 250 eur platená, teda zmluva je neplatná z dôvodu obchádzania zákona. S týmto navrhovateľka nesúhlasila nakoľko ak by bola dohoda na sumu 250 eur mesačne, tak zmluva by nebola neplatná, keďže dohoda bola na 250 eur a navrhovateľka by si tak mohla uplatniť vyššiu sumu v tomto konaní. Podľa súdu je nepochybné, že v zmluve bola dohodnutá cena nájmu vo výške 2.000,- Sk vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných režijných nákladov. V zmysle sú stanovené náležitosti zmluvy, a to aj výška nájomného a výška úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. V predmetnej zmluve však toto nebolo oddelené, ale bolo dohodnuté jednou sumou - 2.000,- Sk. Z takého ujednania však nie je možné určiť samostatnou sumou výšku nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. V zmysle ustálenej súdnej praxe zmluva o nájme však musí obsahovať zvlášť stanovenie výšky nájomného a zvlášť stanovenie výšky úhrady za služby (spôsob výpočtu) (sp. zn. , , ) a to bez ohľadu na rozsah nájmu, teda či predmetom nájmu je iba jedna miestnosť v byte alebo celý byt, nakoľko vždy je nutné určiť nájomné zvlášť a výšku úhrady za služby zvlášť, nakoľko vždy ide o nájom v zmysle ustanovenia a zákon nestanovuje žiadnu výnimku pri nájme, iba napríklad iba jednej miestnosti. Je nepochybné, že vždy ide o nájom, a to bez ohľadu na rozsah užívania a teda náležitosti zákonom stanovené musia byť dané vždy bez akejkoľvek výnimky. Podľa uvedenia navrhovateľky odporkyňa užívala predmetný byt do apríla 2010, čo odporkyňa nepoprela. Dôvod, prečo navrhovateľka požaduje od odporkyne dlžné nájomné za rok 2009 až žalobou zo dňa 02.01.2012 podľa navrhovateľky je, že mali nadštandardný vzťah. Také tvrdenie súd považoval za účelové a špekulatívne, nakoľko nie je zrejmá žiadna nadštandardnosť, čo vylučuje aj to, že navrhovateľka nepožadovala nájomné za rok 2009 cca 3 roky. Odporkyňa trvala na neplatnosti zmluvy a zároveň namietala premlčanie. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemala podstatné náležitosti, keďže bol dohodnutý nájom jednou sumou bez ďalšieho, súd posúdil takú zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť. Pokiaľ však odporkyňa byt užívala a neplatila, ako tvrdila navrhovateľka, mohlo tak dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže došlo k prospechu na strane odporkyne plnením z neplatného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil, že zmluva je neplatná a navrhovateľka trvala na tom, že nárok si uplatňuje nie z titulu bezdôvodného obohatenia, súd žalobný návrh zamietol bez ďalšieho, nakoľko je viazaný návrhom, a to aj skutkovým zdôvodnením, preto nebolo možné prekvalifikovať návrh a právny a skutkový stav. Zároveň súd uviedol, že pokiaľ by aj nárok bol v rámci tohto konania posudzovaný ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, na ktorú súd je povinný prihliadať po jej vznesení, by bol nárok premlčaný v zmysle . Žaloba bola podaná až dňa 23.01.2012 a navrhovateľka si uplatnila nárok za obdobie od januára 2009 do decembra 2009. Teda premlčacia lehota uplynula každým mesiacom zvlášť počnúc 31.01.2011, teda vždy po uplynutí 2 rokov od splatnosti. V danom prípade nejde o posúdenie premlčacej lehoty v zmysle vzhľadom na zistené skutočnosti vykonaným dokazovaním, keďže pokiaľ odporkyňa neuhrádzala žiadnu odplatu za užívanie časti bytu, navrhovateľke nič nebránilo domáhať sa svojho práva na súde ihneď. Nakoľko súd návrh navrhovateľky zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bola odporkyňa, ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. (ďalej len „“) . Súd priznal odporkyni trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 569,72 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Podľa navrhovateľky okresný súd napriek kasačnému uzneseniu krajského súdu, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok okresného súdu, absolútne nerešpektoval jeho právny názor, ktorý je pre neho plne záväzný. Súd síce tvrdí, že postupoval v intenciách právneho názoru krajského súdu, avšak odôvodnenie tomu vôbec nenasvedčuje. Krajský súd totiž v zrušujúcom uznesení jasne vyslovil právny názor, že preukázala uzavretie nájomnej zmluvy s odporkyňou, ako aj poskytnutie zmluvného plnenia (užívania bytu), čo medzi účastníkmi navyše ani nebolo sporné. Krajský súd okrem iného vyslovil, že

odporkyňa svoju obranu o zaplatení nájomného, ako i tvrdenia o zaplatení nájomného vo vyššej výške než v žalovanej výške nepreukázala a súčasne úplne opačne vyhodnotil výpovede svedkov ako okresný súd, ktorého závery podľa krajského súdu nemali oporu v dokazovaní. Krajský súd vôbec nevyslovil neplatnosť nájomnej zmluvy, naopak vyslovil, že išlo o nájom obytnej miestnosti s príslušenstvom a nie nájom bytu. Ďalej navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nakoľko išlo o nájom obytnej miestnosti, ktorý disponuje iba jednými meračmi energií a odporkyňa nebola jediným užívateľom bytu (byt užívala i ona), nebolo objektívne technicky možné rozpočítať cenu preddavkov na energie (tepla, teplej vody, plynu, elektriny) samostatne pre každú miestnosť, navyše kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané spoločne. Z tohto dôvodu ani nebolo možné vykonávať ročné vyúčtovanie na každú jednu miestnosť zvlášť tak, ako tomu je napríklad pri užívaní slobodární, internátov, ubytovní a podobne, kde sa výška preddavkov pre energie nikdy vôbec neuvádza. S odporkyňou sa nepochybne písomne dohodla na výške zmluvnej odplaty v rámci zmluvnej autonómie. Navyše nájomná zmluva môže byť uzavretá aj inak než písomne, teda ústne alebo konkludentne. Odporkyňa pritom ale mala nepochybne vôľu užívať nehnuteľnosť za písomne dohodnutých podmienok, ako i platiť za užívanie, čo zreteľne vyplynulo z jej tvrdení. Odporkyňa nikdy pri užívaní bytu niekoľko rokov netvrdila, že nájomná zmluva by mala byť neplatná. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na ust. , podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Ďalej táto uviedla, že závery súdu o potrebe prekvalifikovania žalovaného nároku z nájomného na zodpovednosť odporkyne za bezdôvodné obohatenie, ako aj „prekvalifikovania“ skutkového základu sú úplne zmätočné, nejasné, nezrozumiteľné, vnútorne protirečivé, navyše nerešpektujúce predchádzajúce uznesenie odvolacieho súdu. Podľa nej súd je v civilnom konaní viazaný skutkovým stavom, právna kvalifikácia prislúcha výlučne súdu. Tvrdila, že skutkový základ žaloby nikdy nezmenila a ani nikdy netvrdila, že žaluje bezdôvodné obohatenie, ale nájomné, aj keby pohľadávka teoreticky spočívala v bezdôvodnom obohatení, petit žaloby by bol plne dôvodný. K námietke premlčania odporkyňou navrhovateľka uviedla, že tým de facto uznala žalovaný nárok, ale bráni sa jeho premlčaním - vymáhateľnosťou. Okresný súd premlčanie vôbec neposudzoval, nijak ho neodôvodnil, ale iba paušálne uviedol, že nárok z titulu bezdôvodného obohatenia by bol i tak premlčaný, nakoľko premlčacia doba má bežať pre každý mesiac samostatne. V tejto súvislosti uviedla, že premlčacia doba je však pri zmluvných plneniach z nájmu (t.j. nájomnom) 3 roky, čiže pohľadávka nemôže byť premlčaná. Ak by však aj šlo o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia (čo nikdy netvrdila a nemá za to, že by nájomná zmluva bola neplatná), subjektívna premlčacia doba je 2 roky a objektívna 3 roky. Ďalej uviedla, že dosiaľ nemá vedomosť (t.j. doposiaľ sa nedozvedela), že by sa odporkyňa mala bezdôvodne obohatiť. Sám krajský súd totiž nevyslovil úvahu o neplatnosti nájomnej zmluvy, práve naopak. Prvýkrát sa o údajnej neplatnosti zmluvy a údajnom bezdôvodnom obohatení dozvedela až z odôvodnenia doručeného rozsudku okresného súdu zo dňa, ktorý však bol zrušený a táto úvaha nebola krajským súdom akceptovaná. Odporkyňa jej totiž dlží z titulu nájomného, ktoré bolo dohodnuté písomne v zmluve. Uvedené tvrdila tak v návrhu, ako i na pojednávaní a v procesných podaniach. Odporkyňa ani v rámci jej výsluchu netvrdila, že by nájomná zmluva mala byť neplatná, bránila sa úhradou nájomného, čo bolo vyvrátené a ňou nepreukázané, nakoľko odporkyňa vyslovene klamala. Subjektívna premlčacia doba preto ani nemohla začať plynúť, nakoľko nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o zmluvné plnenie - nájomné a doposiaľ nemá relevantnú vedomosť o tom, že nájomná zmluva je neplatná (odporkyňa neplatnosť zmluvy netvrdila a nepodala určovaciu žalobu o jej neplatnosť). Podľa navrhovateľky pokiaľ by aj teoreticky nájomná zmluva bola neplatná (čo však popiera), ani nárok z titulu bezdôvodného obohatenia by nebol premlčaný. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa totiž okrem existencie bezdôvodného obohatenia (tu zapríčinenej údajnou neplatnosťou nájomnej zmluvy) vyžaduje preukázanie reálnej vedomosti subjektu o tom, že za daného skutkového stavu došlo k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez zmluvy) a kto konkrétne sa obohatil a v akej výške. Ako príklad jednostrannosti rozhodovania okresného súdu navrhovateľka ďalej poukázala na konštatovanie súdu, podľa ktorého nezistil žiadne nadštandardné vzťahy medzi ňou a odporkyňou, pričom odporkyňa sama takéto vzťahy tiež deklarovala. Ďalej nevyhodnotil, že odporkyňa nepredložila napríklad výpisy z účtu, na ktorých by boli preukázané výbery v hotovosti a výplatné pásky vo výške jej príjmu napriek tomu, že táto pri svojom výsluchu tvrdila, že ich predloží. Súd nakoniec ignoroval i viaceré listinné dôkazy o tom, že odporkyňa dĺži na poistnom, t.j. že dĺži nielen jej a je insolventná. Tvrdenie odporkyne, že svedok Ing. U. nebol partnerom odporkyne je komické, lebo sama odporkyňa uviedla, že nájomné platila v prítomnosti jej priateľa.

Napokon navrhovateľka v odvolaní uviedla, že súd si ani na jednom z vykonaných pojednávaní nesplnil povinnosti v zmysle ust. Vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Uvedená hrubá procesná vada má napokon v tomto prípade priamy súvis a odraz svojvoľných skutkových záverov okresného súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy. Prvostupňový súd jej tak svojím procesným postupom a predmetným opomenutím základných povinností vo vzťahu k účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Na záver v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázala navrhovateľka na zákonné požiadavky odôvodnenia rozsudkov ( a R 37/2010). Navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a jej návrhu vyhovieť a odporkyňu zaviazať nahradiť jej aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 583,66 eur a iné trovy konania v sume 163,50 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka na odporkyni domáhala zaplatenia sumy 796,56 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 796,56 eur od 01.01.2010 do zaplatenia na tom skutkom základe, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 poskytla odporkyni do užívania bytový priestor na dobu určitú a odporkyňa bola povinná platiť nájomné vo výške 2.000,- Sk mesačne. Odporkyňa však nájomné riadne neplatila a to za rok 2009. Okresný súd rozsudkom č. k. -151 zo dňa 26.09.2013 (v prvom poradí) žalobný návrh zamietol. V dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -183 zo dňa 28.02.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil okresného súdu ujasniť si namietanú otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko pri svojom hodnotení vychádzal z ust. a nasl. o nájme bytu, avšak neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez ďalšieho sa vzťahujú aj na nájom obytnej miestnosti. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami totiž vyplýva, že predmetom nájmu bola jedna obytná miestnosť a spoločné užívanie ostatných časti bytu. Ďalej mal okresný súd posúdiť dôkazy predložené odporkyňou čo do unesenia dôkazného bremena, uvedené dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. a vo veci opätovne rozhodnúť.

Napadnutým rozsudkom okresný súd opäť návrh navrhovateľky zamietol. Konštatoval, že pokiaľ ide o predmet nájmu ust. , podľa ktorého v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nie je možné na daný prípad aplikovať, aj keď bola prenajatá iba jedna obytná miestnosť. Aplikoval analogicky ust. a nasl. a to poukazom na ust. . Nájomnú zmluvu považoval za neplatnú pre jej neurčitosť lebo v zmluve bola dohodnutá cena nájmu vo výške 2.000,- Sk vrátane spotrebovanej elektrickej energie, tepla, vody a ostatných režijných nákladov. Podľa súdu zmluva o nájme musí obsahovať zvlášť stanovenie výšky nájomného a zvlášť stanovenie výšky úhrady za služby a to bez ohľadu na rozsah nájmu, teda či predmetom nájmu je iba jedna miestnosť v byte alebo celý byt.

Navrhovateľka v odvolaní v tejto súvislosti uviedla, že nakoľko išlo o nájom obytnej miestnosti, ktorý disponuje iba jednými meračmi energií a odporkyňa nebola jediným užívateľom bytu (byt užívala i ona), nebolo objektívne technicky možné rozpočítať cenu preddavkov na energie (tepla, teplej vody, plynu, elektriny) samostatne pre každú miestnosť, navyše kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané spoločne. Z tohto dôvodu ani nebolo možné vykonávať ročné vyúčtovanie na každú jednu miestnosť zvlášť tak, ako tomu je napríklad pri užívaní slobodární, internátov, ubytovní a podobne, kde sa výška preddavkov pre energie nikdy vôbec neuvádza. S odporkyňou sa nepochybne písomne dohodla na výške zmluvnej odplaty v rámci zmluvnej autonómie. Odporkyňa nikdy pri užívaní bytu niekoľko rokov netvrdila, že nájomná zmluva by mala byť neplatná.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne konštatoval, že ohľadom tohto predmetu nájmu, ktorým je časť bytu nie je možné aplikovať ust. , ktoré má na mysli obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie t.j. slobodárne, podnikové ubytovne. Nesprávne však aplikoval ust. a nasl. o nájme bytu.

Podľa ust. , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

Predmetom právneho vzťahu (v zmysle ) nájmu bytu upraveného v ust. a nasl. je byt ako celok; vymedzenie bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. pritom zásadne predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že súbor miestností (poprípade jednotlivá miestnosť) je spôsobilý na trvalé používanie a je určený na trvalé bývanie. Predmetom nájmu môže byť aj časť veci napr. bytu, domu, podniku a pod.

V danom prípade bola predmetom nájmu jedna obytná miestnosť užívaná odporkyňou, ostatné miestnosti - kuchyňa, WC, kúpeľňa a chodba boli užívané spoločne oboma účastníčkami konania, teda podľa odvolacieho súdu časť bytu. V takomto prípade sa však neaplikujú ust. a nasl. o nájme bytu ako celku, ale ust. a nasl. o nájomnej zmluve. Konkrétne podľa ust. , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Okresný súd pri svojom závere o neplatnosti nájomnej zmluvy pre neurčitosť preto vychádzal z nesprávnych zákonných ustanovení. Dôsledkom toho bolo aj nesprávne posúdenie nároku navrhovateľky z titulu bezdôvodného obohatenia, jednak ako podľa súdu neposudzovaného keďže si nárok takto neuplatňovala ale ako plnenie z nájomnej zmluvy a v prípade posudzovania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne, považovaného za nárok premlčaný. Pre nesprávne právne posúdenie veci preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní by mal okresný súd na daný prípad aplikovať ust. a nasl. . K vzniku platnej nájomnej zmluvy sa tak vyžaduje dosiahnutie dohody o predmete nájmu (individuálnej určenej veci), o odplate za užívanie a o dobe nájmu. Za ustálenia platnosti nájomnej zmluvy sa tiež zaoberať tvrdeniami odporkyne o zániku dlhu voči navrhovateľke jej splnením a teda vyhodnotením dôkazov ňou predložených tak ako to uložil odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Od záverov potom závisí prípadne potreba posudzovania aj vznesenej námietky premlčania. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách doterajšieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.