Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-170-2015.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/170/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. I., s.r.o., so sídlom W., Q. XXX/A, IČO : XX XXX XXX, zastúpeného U.. Q. O., F.., advokátkou so sídlom W., P. XX, korešpondenčná adresa: Q. XXX/A, W. proti povinnému Y. F., bytom W., A.. X. XXXX, o vymoženie 1184,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7Er/335/2015-18 zo dňa 04. júna 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal vymôcť od povinného istinu vo výške 1 184,73 eur, úroky vyčíslené vo výške 389,46 eur spolu s úrokom vo výške 23 % ročne zo sumy 1 184,73 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 184,73 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, poplatok vo výške 38,18 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 64,49 eur a trovy exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IDC0410186 zo dňa 29.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2011 a vykonateľnosť dňa 17.05.2011. Z činnosti tamojšieho súdu a zo spisu sp. zn. 4Er/918/2011 bolo zistené, že už dňa 14.09.2011 bola na súd doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. U. X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na vymoženie rovnakej sumy a na základe rovnakého exekučného titulu ako v danom exekučnom konaní. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 4Er/918/2011-20 zo dňa 02.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/40/2012-38 zo dňa 28.03.2012 právoplatným 02.05.2012 túto žiadosť zamietol a následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4Er/918/2011-41 zo dňa 23.05.2012 právoplatným 06.06.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného titulu už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemôže už tunajší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Keďže Exekučný poriadok neupravuje procesný postup pre daný prípad, súd vychádzal subsidiárne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené a súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Predmetným rozsudkom je exekučný súd viazaný ako rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2 O.s.p. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený za naformulovanú a dojednanú na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej doložky v súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil zákaz retroaktivity. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských súdov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora U.. G.. U. L., F.. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1183,73 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 29.04.2011, sp. zn. IDC 0410186, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.05.2011 a vykonateľnosť dňa 17.05.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 7Er/335/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 4Er/918/2011-20 zo dňa 02.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/918/2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 29.04.2011, sp. zn. IDC0410186, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1184,73 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/918/2011-20 zo dňa 02.12.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa č. k. 6CoE/40/2012-38 zo dňa
28.03.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Cdo/204/2012-52 zo dňa 25.07.2013 dovolanie oprávneného odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 4Er/918/2011-41 zo dňa 23.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2012, exekučné konanie zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406821>, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. 4Er/918/2011-20 zo dňa 02.12.2011, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/40/2012-38 zo dňa 28.03.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej exekučnej veci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 4Er/918/2011-41 zo dňa 23.05.2012, právoplatným dňa 06.06.2012, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4E/918/2011, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .