Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-162-2015.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/162/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: R. C., bytom T. - S. Y., I. D. XXX/X, zastúpenej: JUDr. Norbert Kálmán, advokát so sídlom v Nitre, Svätého Beňadika 30/B, proti odporcom: 1/ V. O., bytom T., O. 3, 2/ I. G., bytom T., O. XX, 3/ I. I., bytom T., O. XX, 4/ D. C., bytom I., Tr. A. R. č. XXXX/XX, 5/ V.. E. G., bytom T., F. 4, 6/ N. C., bytom T., R. XX, zastúpený JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom Nitra, Sládkovičova 11, 7/ R. H., bytom T., H. XX, 8/ B. U., nar. XX. XX. XXXX, I. XX, D. H., 9/ U. C., bytom T., H. XXXX/X, 10/ W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., J. XX, 11/ N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. 6, 12/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., C. Y. XXA, 13/ N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. 6, 14/ mal. J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. 6, zast. zákonným zástupcom K. H., bytom H., H. 6, o určenie, že odporcovia v 6. a v 7. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. októbra 2014 pod č.k.18C/85/2004-725, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v 6. a odporkyni v 7. rade p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca v 6. rade N. C. nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 3/8 a odporkyňa v 7. rade v podiele 1/8 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok registra C s parc. č. XXXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 268 m2, stavba- dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX, pozemok registra „C“ s parc. č. XXXX - záhrady o výmere 413 m2. V dôvodoch písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, právne nástupníctvo účastníkov konania vyplývajúce z dedičských konaní a uviedol, že predmetom konania je určenie, že odporcovia v 6. a 7. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností z dôvodu, že uznesenie štátneho notárstva D 378/58 zo dňa 17. 04. 1959 nebolo navrhovateľke doručené, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä závermi znaleckých posudkov bolo preukázané, že navrhovateľka podpísala zápisnicu v konaní o dedičstve vedenom pod sp.zn. D 378/58, prevzala uznesenie o dedičstve dňa 17. 04. 1959, preto nie je pravdivé jej tvrdenie, že o dedičskom konaní nemala žiadnu vedomosť. Odporcovia v 6. a 7. rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi na základe uvedeného dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 06. 1959. K námietkam navrhovateľky ohľadne náležitostí notárskej zápisnice uviedol, že sa s nimi vysporiadal konajúci súd, ktorý vydal konečné rozhodnutie a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľka po 50-tych rokoch namietala notársku zápisnicu. Z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že účastníkmi dedičského konania boli všetci dedičia, notársku zápisnicu podpísali a rozhodnutie im bolo doručené, nadobudlo právoplatnosť, preto žalobu voči odporcom v 6. a 7. rade zamietol. Žalobu voči ostaným odporcom
považoval za nedôvodnú, pretože nie sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a neboli pasívne legitimovaní v spore. Z uvedených dôvodov žalobu voči nim zamietol.
Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Namietala, že zápisnicu o prejednaní dedičstva nepodpísala, je to falzifikát, ktorý je neplatný. Notársku zápisnicu spísala notárska pracovníčka N. Y., chýba na nej podpis notára, pečiatka. Poukázala na ustanovenie § 27 zákona č. 201/1949 Sb., § 20 citovaného zákona, ustanovenie § 205 ods. 2 OSP a žiadala, aby odvolací súd určil, že odporcovia v 6. a 7. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti . Ďalej žiadala, aby jej bolo umožnené predkupné právo podľa § 116 OZ na predmetnú nehnuteľnosť s tým, že vyplatí ostaných spoludedičov. Odporcovia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213 ods. 2-7 (§ 213 ods. 1OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.
Premetom odvolacieho konania je odvolanie proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti proti odporcom v 6. a 7. rade.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa obmedzí len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. V prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia uvedie svoje úvahy a názory, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu.
Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom a jeho právnym posúdením. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami navrhovateľky namietanými v priebehu konania a svoj právny záver dostatočne zdôvodnil.
Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala titulom, že nebola účastná dedičského konania, nepodpísala zápisnicu o prejednaní dedičstva a nebolo jej doručené rozhodnutie. Z výsledkov vykonaného dokazovania však bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa zúčastnila dedičského konania vedeného po nebohom U. U., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, zápisnicu podpísala, prítomní boli všetci dedičia a rozhodnutie jej bolo riadne doručené. V priebehu celého konania spochybňovala svoje podpisy na zápisnici o prejednaní dedičstva vedeného pod sp.zn. D 378/58. Prvostupňový súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom Alojzom Dudášom vyplýva jednoznačný záver, že podpisy v znení C. R., ktoré sú obsiahnuté v zápisnici D 378/58 z 21. novembra 1958 a na doručenke D 378/58 z 30. 05. 1958, očíslované modrou farbou 1-2/20-09, vyhotovila R. C.. Na námietky navrhovateľky súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline boli potvrdené závery prvého znaleckého posudku, že podpis na zápisnici zo dňa 21. 11. 1958 je pravým podpisom R. C. a podpis na doručenke je jej pravým podpisom. Navrhovateľka v priebehu celého konania spochybňovala svoj podpis, hoci na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2005 potvrdila, že podpis
na spornej doručenke je jej. Navrhovateľka preto neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdenia, že nebola účastníčkou dedičského konania a nemala o ňom žiadnu vedomosť. Prvostupňový súd z týchto dôvodov žalobu správne zamietol a odvolací súd sa plne stotožnil s jeho právnym názorom.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľka namietala, že notárska zápisnica nespĺňala náležitosti zápisnice, spísala ju notárska pracovníčka, chýba na nej podpis a pečiatka notára, preto je v rozpore so zákonom č. 201/1949 Sb..
Zákon č. 201/1949 Sb. bol zrušený zákonom č. 116/1951 Sb. o štátnom notárstve a tento zákon nadobudol účinnosť dňom 01.01.1952. Z ustanovenia § 33a citovaného zákona vyplýva, že notár, ktorému je ináč vec podľa rozvrhu práce prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie určitých vecí zvereným správnym zamestnancom, a to buď vôbec alebo v jednotlivých prípadoch. Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať rovnakým prostriedkom ako rozhodnutiu notára. Opravný prostriedok sa však predloží najprv notárovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak je toho názoru, že mu treba vyhovieť, alebo ho predloží príslušnému súdu, poprípade orgánu, aby o ňom rozhodol. Ak notár rozhodne o opravnom prostriedku sám podľa odseku 3, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie notárstva. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení. Zákon č. 116/1951 Sb. bol doplnený zákonom č. 52/1954 Zb., ktorý v § 2-5 upravil rozhodovaciu činnosť notárstva, kde v § 5 uviedol, že vo veciach uvedených v §§ 2 až 4 je notárstvo činné namiesto súdu prvej stolice. Pre konanie tu platia, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, príslušné predpisy o konaní pred súdom a rozhodnutie notárstva má účinky súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka namietla postup v dedičskom konaní s odkazom na zákon, ktorý bol zrušený a platila nová právna úprava umožňujúca notárovi poveriť zamestnanca vykonávaním úkonov vôbec alebo v jednotlivých prípadoch. Preto ani tento odvolací dôvod navrhovateľky nie je daný.
Prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Jeho povinnosťou bude preto rozhodnúť o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.