Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/565/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: N. O., S.A., so sídlom V. XX de M. XX, U., časť Z.-o-S., A., IČO: 500 280 312, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: N. O., S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom I. XX, XXX XX N., IČO: 35 945 745, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z., s.r.o.. so sídlom W. nábrežie XX, XXX XX N. proti odporcovi: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 3.504,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. januára 2014 č. k,. -75, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať spotrebiteľovi poplatok za poskytnutie úveru v prípade, že tento poplatok tvorí viac ako 25% z istiny úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 203,64 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 203,64 eur od 10.03.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať spotrebiteľovi poplatok za poskytnutie úveru v prípade, že tento poplatok tvorí viac ako 25% z istiny úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 210 eur titulom súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 3.504,36 eur, úroku vo výške 37,49 % ročne zo sumy 3.504,36 eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 vo výške 1.123,36 eur, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.504,36 eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 vo výške 587,21 eur, úroku vo výške 37,49 % ročne zo sumy 3.504,36 eur od 10.03.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.627,72 eur od 10.03.2010 do zaplatenia, z titulu zmluvy o úvere č. 5722 zo dňa 11.06.2008 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.06.2008 odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 3.872,63 eur na účel kúpy motorového vozidla zn. C. U. G.. Odporca sa zaviazal v zmluve splácať poskytnutý úver navrhovateľovi spolu s pevným úrokom vo výške 37,49 % ročne mesačnými splátkami po 158,47 eur po dobu 48 mesiacov. Pri podpise zmluvy bol určený spracovateľský poplatok vo výške 982,61 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 77,00 %. Úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 11.06.2008. Keďže odporca poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, navrhovateľ úver ku dňu 09.03.2010 zosplatnil. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zistil, že dňa 11.06.2008 navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere, na základe ktorej odporcovi poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.613,66 eur na kúpu motorového vozidla C. U. G. za cenu 3.613,66 eur. Zistil, že vzhľadom k tomu, že odporca si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy navrhovateľ pristúpil k výkonu záložného práva. Navrhovateľ odobral odporcovi vozidlo a dňa 09.11.2009 bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. A. C., v ktorom znalec zistil, že všeobecná hodnota vozidla je 1.052,25 eur. Povinnosťou navrhovateľa bolo o tejto skutočnosti informovať odporcu, a to v zmysle článku 20 všeobecných podmienok Zmluvy o zriadení záložného práva. Navrhovateľ do skončenia dokazovania nepreukázal túto skutočnosť, hoci odporca od samého začiatku namietal, že nemá žiadne informácie o tom, akým spôsobom a za akú cenu sa zrealizoval výkon záložného práva vozidla. Porušenie tejto povinnosti navrhovateľom súd považoval za natoľko závažnú, že neakceptoval akým spôsobom sa zrealizoval výkon záložného práva a akým spôsobom sa započítala predajná cena vozidla na náklady výkonu záložného práva a na dlžné povinnosti odporcu z úverovej zmluvy. Konštatoval, že navrhovateľ pri realizácii záložného práva nepostupoval v súlade so zmluvou ani so zákonom. Vozidlo bolo naviac predané za sumu 300 eur, teda za cenu, ktorá predstavovala 28,51 % zo všeobecnej ceny vozidla, čo nemožno považovať za konanie dobrého hospodára, keď predajná cena neprevýšila ani náklady realizácie záložného práva. Z týchto dôvodov súd započítal celú hodnotu vozidla vo výške 1.052,25 eur na nesplatenú istinu úveru. Ďalej mal za preukázané, že odporca uhradil celkovo 9 splátok vo výške 1.634,13 eur. Pokiaľ sa jedná o úroky za poskytnutý úver konštatoval, že podľa zmluvy navrhovateľ uplatnil úroky za poskytnutý úver vo výške 37,49%, teda takmer trojnásobne ako banky poskytovali v rámci úverov pre fyzické osoby v rovnakom období (13,65%). Hoci ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky, z tejto skutočnosti nie je možné dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy, a teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Dohodnutý úrok vo výške 37,49%, vzhľadom na úrokovú mieru pri spotrebných úveroch poskytovaných bankami v čase uzavretia zmluvy (13,65%), ktorý úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery, súd vyhodnotil za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle . Ďalej za neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil požiadavku navrhovateľa na spracovateľský poplatok vo výške 982,61 eur, čo tvorí 25,37% z poskytnutého úveru, nakoľko tento poplatok je neprimeraný a neopodstatnene vysoký. Uviedol, že do úvahy by prichádzala len náhrada vecných nákladov spojených s poštovným, doručovaním a podobne, čo však navrhovateľ vo svojom návrhu nepožadoval. Spoplatnenie tohto úkonu by nedôvodne zaťažovalo spotrebiteľa, čo by viedlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany dodávateľa, preto celý uhradený poplatok vo výške 982,61 eur súd započítal na dlžnú istinu úveru. Navrhovateľovi nepriznal úroky z omeškania za obdobie od 20.04.2009 do 09.03.2010, pretože úver sa stal splatným 09.03.2010 a dovtedy sa všetky platby odporcu započítali na úhradu dlžnej istiny, s ktorou odporca nebol v omeškaní. Konštatoval potom, že čo sa týka samotnej istiny v celkovej výške 3.872,60 eur, táto bola uhradená odporcom v rozsahu 3.668,99 eur pred podaním samotnej žaloby, a to v rámci zmluvne neprijateľného spracovateľského poplatku vo výške 982,61 eur, uhradených splátok vo výške 1.634,13 eur a z titulu realizácie záložného práva, a to odobratím motorového vozidla odporcovi v hodnote 1.052,25 eur. Preto zaviazal odporcu zaplatiť sumu vo výške 203,66 eur z titulu nevrátenej istiny úveru, ktorú odporcu zaviazal zaplatiť spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa keď uviedol, že úspešnejšiemu odporcovi priznal náhradu trov titulom trov právneho zastúpenia vo výške 210 eur.

Proti rozsudku, jeho výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zrušil. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o určení neprimeranosti zmluvnej podmienky nie je v odôvodnení rozhodnutia logicky odôvodnené, je nepreskúmateľné a podľa názoru navrhovateľa je vydané v rozpore a nad rámec zákona. Možno iba predpokladať, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve dôvodí s poukazom na ust. , , a subjektívnym hodnotením výšky spracovateľského poplatku a oprávnenosti jeho výšky. Mal za to, že súd nie je oprávnený určiť niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou len nad určitú peňažnú čiastku. Súd nemá s právnym dôsledkom regulácie oprávnenie určovať výšku odplaty (ceny) za plnenie a nahrádza takýmto svojim regulačným rozhodnutím orgán, ktorý je oprávnený cenu plnenia regulovať. Poukázal na to, že vo veci spotrebiteľských úverov sú už v súčasnosti stanovené zákonné limity výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ročnej hodnoty percentuálnej miery nákladov a pod., a to v osobitných právnych predpisoch o spotrebiteľských úveroch (, Z. z,). Nesprávnosť úvahy súdu dobre ukazuje odôvodnenie rozsudku na strane 10, kde súd uvádza, že navrhovateľ mohol ako spracovateľský poplatok účtovať len „náhradu vecných nákladov spojených s poštovným, doručovaním a pod.“, na druhej strane však konštatuje, že spracovateľský poplatok do výšky 25% z istiny úveru by bol v poriadku. Poukázal na ust. , podľa ktorého sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je ani najmenšia zmienka ako sa súd vysporiadal s touto svojou zákonnou povinnosťou, čo robí rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto napadnutej časti a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania podľa zrušiť a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrokov rozsudku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 203,64 eur s prísl. a vo zvyšnej časti návrh zamietnutý sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, preto nadobudli právoplatnosť ( ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci navrhovateľ v odvolaní namieta, že výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať spotrebiteľovi poplatok za poskytnutie úveru v prípade, že tento poplatok tvorí viac ako 25% z istiny úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou je nepreskúmateľný a že v odôvodnení rozhodnutia si odporuje s výrokovou časťou jeho rozhodnutia.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že námietka navrhovateľa je dôvodná.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu totiž nie je zrejmé, prečo vo výrokovej časti svojho rozhodnutia určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku len také znenie zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať spotrebiteľovi poplatok za poskytnutie úveru v prípade, ak tento poplatok tvorí viac ako 25% z istiny úveru, hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia tento poplatok (ktorý odporca uhradil vo výške 982,61 eur) považuje za neprimeraný v celej výške, a preto celý takto uhradený poplatok započítal na dlžnú istinu úveru. Na jednej strane tak súd vo výroku svojho rozhodnutia konštatuje, že poplatok za poskytnutie úveru do výške 25% z istiny úveru považuje za prijateľný, na druhej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia ho považuje za neprijateľný celkom a konštatuje, že do úvahy by prichádzala len náhrada vecných nákladov spojených s poštovným doručovaním a pod..

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je tak v rozpore s jeho výrokovou časťou, čo robí rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti nepreskúmateľným, nakoľko odvolací súd pre nedostatok odôvodnenia tohto výroku nevie posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu tak chýbajú atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle ustanovenia O.s.p, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v zrušujúcej časti v súlade s ust. riadne odôvodní. Odvolací súd zároveň upozorňuje súd prvého stupňa aj na rozpor medzi odôvodnením a výrokom jeho rozhodnutia o trovách konania, kde vo výroku o trovách prvostupňového konania zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 210 eur hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že náhrada trov konania patrí úspešnejšiemu odporcovi. V novom rozhodnutí preto súd prvého stupňa dá do súladu aj výrok rozhodnutia o trovách konania s jeho odôvodnením.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .