Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1224/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: W. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H.. S. XXXX/X, XXX XX N., o vymoženie 11868,44 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra pod sp. zn. 157EX 419/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra pod sp. zn. 157EX 419/22 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 372,48 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.04.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 11868,44 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -119 zo dňa 19.08.2019 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -148 zo dňa 10.03.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -185 zo dňa 19.08.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová vydaním poverenia pod sp. zn. zo dňa 05.05.2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122304237.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 157EX 419/22.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2022 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.05.2022 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie, námietky proti trovám exekúcie a žalobu o ochranu práv spotrebiteľa pre nemajetnosť a pretože sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie, spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky a exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu. Z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania. Preto popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádza k tomu vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. , ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. . Povinný zároveň zdôrazňuje, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach po 150,- eur mesačne až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou

úpravou a v súlade s SR, pričom poukázal na § a ods. 2 o ochrane spotrebiteľa. Povinný v návrhu ďalej uviedol, že oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý s ním konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu a to v rozpore so zákonmi SR a EÚ, pričom ho verejne označujú za viacnásobného finančného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj jeho. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Preto povinný popiera nárok oprávneného v celom rozsahu, nakoľko nikto nemá právo mu odňať ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s podľa čl. 46, čl. 47, čl. 48 a toto právo nemá ani súd.

4. Povinný ďalej poukazujúc na a 2 uviedol, že je sporné, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol súd zistiť rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s SR súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov, čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Povinný ďalej uvádza, že spotrebiteľská zmluva, podľa ktorej dodávateľ/veriteľ/oprávnený poskytol dlžníkovi/povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom spotrebiteľ nie je neprijateľnými zmluvnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil neplatné právne úkony a z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Dodávateľ/ veriteľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom, z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/veriteľ/ oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné podmienky - neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerané vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky, o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Konanie dodávateľa/veriteľa/oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ/ veriteľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky, keď neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 01.07.2010, sp. zn. zo dňa 26.04.2012), rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

5. Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie namieta trovy exekúcie a príslušenstvo, pretože nie je v súlade s únijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočná výška výdavkov uvedená v upovedomení o začatí exekúcie. V exekučnom príkaze, ktorý zaslal súdny exekútor, nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné a ani uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči povinnému vedie, urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto je súd povinný výšku náhrady preskúmať i z úradnej povinnosti v súlade s únijným právom a judikatúrou Európskeho súdu. V upovedomení o začatí exekúcie, ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora nie sú preukázané

skutočné náklady a teda skutočná výška výdavkov. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom. Povinný preto žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv, zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s a únijným právom, a preto žiada, aby súd exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania a zároveň žiada zaviazať oprávneného na náhradu trov konania.

6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ani s návrhom na splácanie vymáhanej pohľadávky v splátkach, nesúhlasí. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom. Povinný v základnom konaní podal vyjadrenie k žalobe oprávneného (tam žalobcu) a namietal rovnaké skutočnosti, ktoré opakovane uvádza aj v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. aj spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu. Súd sa s touto ako aj ostatnými námietkami povinného v základnom konaní vysporiadal a záväzkový vzťah podrobil súdnej kontrole. Ako vyplýva z exekučného titulu „Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za sporný. Žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi a aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole, pričom poukázal na to, že žalobca sa odvoláva na ustanovenia , ktoré boli v rozpore s / . Zároveň uviedol, že sa považuje za spotrebiteľa a zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, žalobca nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovaného v sume 4.000,- eur, neupresnil výšku splátok, nedoložil všetky dôkazy, ktoré boli pripojené k zmluve, namietal prehľad splátok a úhrad, ako aj splátkový kalendár. Poukázal na zákon o ochrane spotrebiteľa, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žalobu ako takú žiadal zamietnuť v plnom rozsahu. Žalovaný svoje vyjadrenie adresoval súdu ako odpor proti platobnému rozkazu, aj keď v konaní platobný rozkaz nebol vydaný.“ Následne bol v konaní nečinný a napriek výzve súdu a trom predvolaniam na pojednávanie sa na žiadne z nich nedostavil. Tvrdenie, že povinnému „boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“ je preto nepravdivé a účelové. Oprávnený zdôrazňuje, že nevyužitie práva povinného zúčastniť sa na pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný, jeho nedbalosť pri uplatnení svojich práv, nemôžu byť v prospech povinného a na ťarchu oprávneného. Ako vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu povinnému nebolo odňaté právo konať pred súdom ani porušené žiadne z jeho ústavných práv. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie Exekučného poriadku. Celý Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k Exekučného poriadku: Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne

napr. R 47/1970).V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 15.04.2015 a Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. .

7. Oprávnený ďalej uviedol, že vyjadrenia povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 198310-73585 zo dňa 31.07.2014 (ďalej aj Zmluva) sú nepravdivé a nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Vo vzťahu k namietaným skutočnostiam v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúcich sa právneho charakteru zmluvy o revolvingovom úvere č. 233325-23174 zo dňa 11.05.2016 ako aj námietky týkajúcej sa zmluvných podmienok, ide o prekážku res iudicata, pretože už boli posúdené v základnom konaní a bolo o nich právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 119 zo dňa 19.08.2019. Okresný súd Nové Zámky v základnom konaní už predmetnú zmluvu posúdil ako obchodnoprávnu, nie spotrebiteľskú. Tieto tvrdenia nemôžu byť preto relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôle oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere, oba dôkazy boli v základnom konaní predložené a súdom posúdené. Oprávnený považuje za nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z tvrdení povinného okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Oprávnený popiera tvrdenia povinného o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu založeného Zmluvou. Takéto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom skutkovom tvrdení a ani označenom dôkaze. Od začiatku povinný vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský - spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že povinný uzatvoril Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného, oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného. Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa , aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 19., ods. 19.9 uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Konanie povinného pri uzatváraní zmluvy je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení,

ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie v platnom znení (ďalej aj ). Podľa ust. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Vôľa konajúcej osoby predstavuje vnútorný, psychický stav, odraz psychického vnútra danej osoby k určitému následku, ktorý sa sleduje, alebo môže nastať. Jej zisťovanie je možné teda len na základe jej vonkajšieho prejavu, teda v konkrétnom konaní, opomenutí, nekonaní, teda v okolnostiach spojených s jej prejavom. V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. . Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú ku dňu podania vyjadrenia v celkovej výške 372,48 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 11.868,44 eur vo výške 172,28 eur vrátane DPH /143,57 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,96 eur vrátane DPH /11,63 eur + 20% DPH/).

8. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 13.06.2022. Súdny exekútor zároveň predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou, z ktorej vyplýva, že upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 23.05.2022. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.05.2022, bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

15. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

17. Podľa (ďalej len „“), ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

18. Podľa , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

19. Podľa , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

20. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. Exekučný súd v rámci konania o návrhu na vykonanie exekúcie, preskúmal návrh oprávneného, exekučný titul a všetky prílohy k návrhu priložené a tieto posúdil s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, a keďže v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by návrh oprávneného mal v zmysle ust. § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmietnuť alebo podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, v posudzovanej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorého doručením súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Preto nemôžu obstáť tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu, ako aj tvrdenia o spornosti toho, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri ich preskúmaní mal byť zistený rozpor so zákonom.

21. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

22. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o

opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že neuznáva pohľadávku oprávneného čo do dôvodu a výšky, že rozhodnutie súdu vydané v základnom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že je nezákonné a predpokladajúce svojvôľu a že mu bolo odňaté ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). S poukazom na uvedené, exekučný súd preto konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a to podaním riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.

24. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie poukazuje na spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej s oprávneným a posudzovanie jej zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti v zmysle spotrebiteľského práva, exekučný súd uvádza, že tieto skutočnosti sú v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie irelevantné, keďže Okresný súd Nové Zámky ako súd konajúci v základnom konaní ustálil, že v posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, ale o vzťah obchodnoprávny, keďže súd mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) a žalovaný (povinný v tomto konaní) uzavreli dňa 11.05.2016 zmluvu o úvere podľa a nasl. a zároveň konštatoval, že predmetná zmluva z dôvodu, že obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom ( ) bola platne uzavretá. S poukazom na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia, a teda na skutočnosť, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, pričom obsahom tohto rozhodnutia je viazaný, nemožno v rámci exekučného konania vzťah

medzi oprávneným a povinným považovať za vzťah spotrebiteľský, na ktorý by bolo možné aplikovať jednotlivé ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

25. K povinným vznesenej námietke premlčania exekučný súd uvádza, že premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

26. Pokiaľ povinný vzniesol námietku premlčania súd k danej veci uvádza, že v ustanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začína podľa ust. plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. Zároveň právna úprava premlčania v rámci ustanovuje tzv. všeobecné obmedzenie premlčacej doby (tzv. absolútna premlčacia doba), ktorá skončí uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. V posudzovanej veci sa v rámci základného konania oprávnený (tam ako žalobca) domáhal od povinného (tam ako žalovaného) zaplatenia sumy 11.868,44 eur na tom skutkovom základe, že oprávnený dňa 11.05.2016 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 233325-2314, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti. Podľa splátkového kalendára k zmluve zo dňa 11.05.2016 splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 25.06.2016 a poslednej dňa 25.05.2020. Nakoľko žalovaný z poskytnutého úveru nezaplatil žiadnu splátku, tak ku dňu 18.03.2017 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť plniť na strane žalovaného nastala dňa 25.06.2016 a teda nesplnením si tejto povinnosti už bol žalovaný v omeškaní. Od tohto okamihu začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, a preto ak žalobca svoj nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere uplatnil na súde žalobou dňa 09.08.2018, exekučný súd musí konštatovať, že pohľadávka oprávneného bola uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby a preto jeho pohľadávku nemožno považovať za premlčanú. Pre úplnosť je potrebné poukázať na ust. , v zmysle ktorého premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Inak povedané včasné podanie žaloby na príslušný súd vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však o uplatnenom nároku veriteľa prebieha súdne konanie, premlčacia doba prestáva plynúť a to až do meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Plynutie premlčacej doby sa teda prerušuje a to po celý čas trvania súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Keďže v posudzovanej veci premlčacia doba začala plynúť dňa 11.05.2016 a počas súdneho (základného konania), t.j. od 09.08.2018 do 31.10.2019 (nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia) táto prestala plynúť a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 27.04.2022, nie je možné konštatovať ani to, že v predmetnej veci uplynula 10-ročná objektívna premlčacia doba. Ohľadom námietky premlčania vznesenej povinným preto nemožno prijať iný právny záver než ten, že táto je nedôvodná.

27. Povinný v návrhu tiež uviedol, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 exekučný súd dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému upovedomeniu pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje.

28. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť.

29. Pokiaľ povinný žiada o splatenie pohľadávky oprávneného v mesačných splátkach po 150,- eur mesačne, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.04.2017 možno povoliť splnenie vymáhaného nároku na peňažné plnenie v splátkach, len ak sú naplnené predpoklady ustanovené v § 61g ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučný súd nemôže zasahovať do právomoci súdneho exekútora a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie ani o žiadosti povinného na povolenie splniť vymáhaný nárok v splátkach rozhodnúť.

30. K námietke povinného proti trovám exekúcie a príslušenstvu exekučný súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením povinného, že upovedomenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom. Otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti upravuje ust. a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje Ministerstva spravodlivosti č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Za výkon exekučnej činnosti teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ak ide o exekúciu, predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia, a preto je potrebné zdôrazniť, že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítavaná ku dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor

má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu, t.j. z vymoženého plnenia. Ak povinný v uvedenej lehote záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur, ak však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 60,- eur. Nemožno preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov súdneho exekútora považovať za rozporuplné so zákonom.

31. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

32. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

39. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové

výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.

40. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 11.868,44 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 143,57 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za dva polovičné úkony právnej služby (2 x 143,57 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2022 (2 x 11,63 eur) a 20% DPH tak predstavujú celkovo sumu 372,48 eur.

41. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.