Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/272/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni v 1/ rade: W. Ž.L., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XXX/XX, XXX XX N. N., štátnej občianke SR, v 2/ rade: X. N., S.. XX.XX.XXXX, M. S. XXXX/X, XXX XX N. N., štátnej občianke SR, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 2.055,78 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

V časti úroku z omeškania vo výške 2,78 Eur konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni v 1/ rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2/ rade trovy konania v sume 398,72 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne v 2/ rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.07.2014, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 18.07.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyniam v 1/ a v 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.055,78 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.07.2010 do 20.08.2011 vo výške 28,73 Eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 2.055,78 Eur od 21.08.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

V návrhu bolo uvedené, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 uzatvorenej podľa ust. a nasl. medzi Slovenská sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „“) a navrhovateľom, postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyniam v 1/ a v 2/ rade. Na základe Zmluvy č. 352079445 zo dňa 21.12.2004 uzatvorenej medzi a odporkyňami v 1/ a v 2/ rade poskytol odporkyniam úver vo výške 2.489,54 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.034,98 Eur, z toho istina 3.744,02 Eur a úrok z omeškania 290,96 Eur, ktorý si však navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje 54 splátok úveru, splatných od 20.07.2010 do 20.12.2014 v celkovej výške 2.055,78 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.12.2014 sa stali splatnými dňa 20.08.2011, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Navrhovateľ si z dôvodu omeškania odporkýň zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške 10 % počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, pri ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 20.08.2011 si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.

Na základe výzvy zo dňa 14.05.2014 bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby sa vyjadril či trvá na podanom návrhu a v akom rozsahu z dôvodu, že od 01. mája 2014 súd ex offo prihliada na premlčanie podľa ust. o ochrane spotrebiteľa. K uvedenej výzve sa vyjadril navrhovateľ v podaniach zo dňa 05.08.2014 a zo dňa 21.10.2014, poukázal na ust. §, ods. 2 a a na viaceré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah a aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je nutné tento posudzovať v zmysle ustanovení . Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu.

Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2015 bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby upravil svoj návrh na začatie konania, nakoľko 10 % úrok z omeškania, uplatňovaný v tomto konaní k obdobiu 21.07.2010 nebol v súlade s výškou podľa úrokových sadzieb, ktoré je možné zákonne priznať. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 17.02.2015 upravil svoj návrh na začatie konania a žiadal priznať spolu s istinou 2.055,78 Eur tiež 9 % úrok z omeškania k obdobiu od 21.07.2010, 9,25 % úrok z omeškania k obdobiu od 21.04.2011 a 9,50 % úrok z omeškania k obdobiu od 21.07.2011.

Pokiaľ ide o protistranu, právny zástupca odporkyne v 2/ rade na pojednávaniach zo dňa 18.03.2015, 28.04.2015 a 10.09.2015 žiadal, aby navrhovateľ súdu predložil písomnú výzvu banky adresovanú odporkyniam v súlade s ust. o bankách na preukázanie, že ide o pohľadávku, ktorá bola spôsobilá na jej postúpenie, nakoľko do toho času táto skutočnosť preukázaná nebola. Právny zástupca odporkyne v 2/ rade po predložení výzvy navrhovateľom uviedol, že ani po oboznámení sa s týmto listinným dôkazom nebolo podľa jeho názoru preukázané, že by vo vzťahu k odporkyni v 2/ rade si navrhovateľ splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. o bankách. Odporkyňa v 2/ rade ako spoludlžníčka nebola vo vzťahu k dlžnej sume vyzvaná, tak ako to ukladá vyššie uvedené ustanovenie predmetného zákona, a tým teda nedošlo vo vzťahu k nej k platnému postúpeniu pohľadávky. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o charaktere právneho vzťahu ako obchodno-právneho vzťahu a premlčacej štvorročnej lehote, právny zástupca odporkyne v 2/ rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na novelu účinnú od 01.04.2015, kedy vo vzťahu k ust. je stanovené, že prioritne je vo veciach spotrebiteľských potrebné použiť ustanovenia , aj keby sa jednalo o obchodnoprávny vzťah s úpravou podľa obchodného práva. Je potom zrejmé, že na daný právny stav sa uplatňuje režim a taktiež 3 ročná premlčacia lehota.

K námietke odporkyne v 2/ rade opierajúcej sa o skutočnosť, že pohľadávka, ktorá je predmetnom tohto konania nebola spôsobilá na jej postúpenie, navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že doručenie výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie. Pokiaľ teda banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to ani vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. . Navrhovateľ bol toho názoru, že s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce z predmetného zákona.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0352079445 zo dňa 21.12.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 s prílohami, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave odporkyni v 1/ rade zo dňa 25.11.2008, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa a listinným dôkazom - výstupom z bankového systému - banková história k poskytnutému úveru.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že ako veriteľ uzatvoril s odporkyňami v 1/ a v 2/ rade ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 0352079445 zo dňa 21.12.2004 podľa ust. § - 507 (ďalej len „“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 75.000 Sk (2.489,54 Eur) ako spotrebného úveru bez účelu s premenlivou úrokovou sadzbou 12,30 % ročne v deň podpisu úverovej zmluvy. Odporkyne sa zaviazali splácať úver v splátkach vo výške 1.147 Sk (38,07 Eur) mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená k 20.01.2005 s konečnou splatnosťou úveru k 20.12.2014 a so splatnosťou úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 15,09 % v

zmysle článku IV. bodu 5. úverovej zmluvy. V článku V. bode 2. odporkyne vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. V bode 4. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa búdu spravovať podľa príslušných ustanovení .

V článku 7. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve je ustanovené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa ako aj z platobnej histórie k úveru vyplývalo, že poskytol odporkyniam dňa 21.12.2004 úver vo výške 2.489,54 Eur, z ktorého bola uhradená suma vo výške 1.475,61 Eur v hotovostných ako aj bezhotovostných splátkach, v období od 21.12.2004 až do 20.01.2008. Z vykonaných úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 1.395,65 Eur, na poplatky suma vo výške 49,79 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 12,17 Eur. Dňa 20.01.2008 bola teda vykonaná posledná bezhotovostná úhrada splátky úveru vo výške 2,06 Eur, žiadna ďalšia úhrada zostávajúcich splátok zo strany odporkýň v 1/ a v 2/ rade realizovaná nebola.

Listom zo dňa 18.07.2011 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky...“ adresovaným odporkyniam v 1/ a v 2/ rade oznámil odporkyniam, že pohľadávku z úveru č. 352079445 vo výške 4.034,98 s príslušenstvom postúpil na navrhovateľa a predmetný záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením navrhovateľovi ako postupníkovi.

Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011, súd považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie aj obsahom tohto listinného dôkazu, nakoľko v zmysle ust. , oznámenie veriteľa ako o postúpení pohľadávky bez ďalšieho oprávňuje postupníka na uplatňovanie pohľadávky voči dlžníkovi, bez ohľadu na obsah zmluvy medzi a postupníkom (samozrejme za predpokladu, že postúpenie je právne účinné; viď ďalej). Pokiaľ v danom konaní bolo preukázané oznámenie (List zo dňa 18.07.2011), je potom dôkaz zmluvou o postúpení nadbytočný.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Z dôvodu, že navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 18.03.2015 zobral svoj návrh v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,78 Eur za obdobie od 21.07.2010 do 20.08.2011 späť a odporkyne v 1/ a v 2/ rade s čiastočným späťvzatím návrhu vyjadrili svoj súhlas, súd za aplikácie ust. konanie v tejto časti zastavil.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. (účinného od 01.05.2014), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. (účinného od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi , nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Považuje sa za potrebné poukázať, že medzi ako veriteľom a odporkyňami v 1/ a v 2/ rade ako dlžníkmi bola uzatvorená , ktorá je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou, a to z dôvodu, že úverovú zmluvu uzatvoril ako veriteľ (právnická osoba), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a poskytol odporkyniam v 1/ a v 2/ rade (fyzickým osobám) úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V danej právnej veci si teda navrhovateľ odvodzuje svoje nároky zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011, ktorú uzatvoril s (Slovenskou sporiteľnou, a.s., so sídlom v Bratislave), t.j. bankovým subjektom, ktorý poskytuje úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (ust. ). Právny zástupca odporkyne v 2/ rade na vytýčených pojednávaniach vzniesol námietku aktívnej legitimácie z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy pre nesplnenie podmienok ustanovených v o bankách a zároveň námietku premlčania, ktorými sa súd následne zaoberal.

V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. , ktorý zakazuje postúpiť o. i. pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, pričom podľa názoru súdu je potrebné považovať za takýto druh pohľadávky aj pohľadávku banky voči svojim klientom, t.j. ktorá bola predmetom postúpenia Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011. Je tiež nesporné, že s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle ust. a nasl. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ako aj obsiahle bankové tajomstvo vymedzené v ust. a nasl. uvedeného zákona. Tieto požiadavky a povinnosti teda nevplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi právnym nástupcom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom, ktorý bol medzi pôvodným veriteľom (postupcom, resp. bankou) a dlžníkom. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné vychádzať z toho, že ust. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedené zákonné obmedzenie, ustanovenie o bankách umožňuje banke platne postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenie týchto podmienok: a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke, b) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient bankou písomne vyzvaný, c) klient je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní.

V prípade, že tieto podmienky nie sú splnené, nie je následne ani možné považovať právny úkon postúpenia pohľadávky za platný, inak povedané takáto pohľadávka je nepostupiteľná z dôvodu, že tejto skutočnosti bráni ust. . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (jej postúpenie je objektívne vylúčené, neprípustné), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je v rozpore s ust. a to nie len medzi zmluvnými stranami, ale aj voči dlžníkovi samému. Účelom ust. je totiž o. i. aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi a , no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa ust. účinné, ak mu ho oznámi , v prípadoch uvedených v ust. ani prípadné oznámenie v zmysle ust. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s ust. , ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, ex offo. Zároveň je možné z toho vyvodiť, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie, ktoré sú uvedené v ust. , je v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ust. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda o. i. aj splnenie podmienok platného postúpenia. , ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho splatného záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie .

Navrhovateľ v konaní súdu poskytol len listinný dôkaz - výzvu (č.l. 90 spisu), ktorou mala byť odporkyňa v 1/ rade upozornená na omeškanie so splácaním svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa takáto listina do dispozičnej sféry odporkyne v 1/ rade ako aj odporkyne v 2/ rade dostala (aj bez ohľadu na skutočnosť keby sa prípadne s takouto výzvou oboznámili alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka v zmysle ust. o bankách na platné postúpenie pohľadávky (nepreukázanie doručenia výzvy upozorňujúcej na omeškanie odporkýň v 1/ a v 2/ rade na splatenie dlhu, s ktorým boli v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní). Súčasne v konaní nebolo ani preukázané, že by zo strany z dôvodu omeškania odporkýň v 1/ a v 2/ rade ako dlžníkov došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru v zmysle článku 7. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v čase postúpenia mohol postúpiť na navrhovateľa iba časť svojej pohľadávky, t.j. splátky splatné do 28.06.2011.

V konečnom dôsledku súd konštatuje, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy v zmysle ust. o bankách, navrhovateľ teda nie je na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, súd preto nemal inú možnosť ako v zostávajúcej časti návrh zamietnuť.

Pre úplnosť súd uvádza, že z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzatvorená v zmysle ust. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), z ktorého dôvodu sa považuje za tzv. absolútny obchod. Ako však bolo súdom vyššie konštatované, vzhľadom na povahu zmluvných strán je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, z ktorého dôvodu je potom súd ako orgán rozhodujúci o nároku uplatnenom navrhovateľom z takejto zmluvy povinný na premlčaciu dobu prihliadať ex offo (ust. o ochrane spotrebiteľa) a v zmysle ust. vety tretej otázku premlčania posúdiť podľa , s poukazom aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. apríla 2015), podľa ktorého ..,,.na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“). Navrhovateľ si v konaní uplatnil

splátky splatné od 20.07.2010 do 20.12.2014, pričom splátky ktorých splatnosť nastala od 20.07.2010 do 20.06.2011 sú premlčané. Návrh navrhovateľa bol podaný dňa 16.07.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby u týchto splátok.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. veta prvá , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. veta prvá a ust. . Nakoľko navrhovateľ z procesného hľadiska v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2, Eur zavinil zastavenie konania (ust. veta prvá ) a súčasne súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol (ust. ), odporkyniam v 1/ a v 2/ rade patrí plná náhrada trov konania. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1/ rade, súd konštatuje, že táto si náhradu trov konania neuplatnila, pričom vznik trov na jej strane z obsahu spisového materiálu ani nevyplýval, preto ich náhrada jej nebola súdom priznaná. V súvislosti s odporkyňou v 2/ rade mal súd za preukázané, že odporkyňa v 2/ rade podaním zo dňa 10.09.2015, doručeným okresnému súdu toho istého dňa si prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu riadne uplatnila a vyčíslila trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 398,72 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd výšku tarifnej odmeny určil z hodnoty veci, a to z predmetu konania, ktorý predstavoval sumu vo výške 2.055,78 Eur podľa ust. vyhlášky č. . Z takejto hodnoty veci výška tarifnej odmeny bola 91,29 Eur. Právnemu zástupcovi odporkyne v 2/ rade potom patrí odmena za zastupovanie v zmysle vyhlášky č. , a to za 4 úkony právnej služby po 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 18.03.2015, 28.04.2015 a 10.09.2015) + 4 x režijný paušál 8,39 Eur. Súčtom dôvodné a súdom priznané trovy právneho zastúpenia zodpovedali sume 398,72 Eur. Podľa ust. trovy právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni v 2/ rade v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. § 27 ods. 1 ZR, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.