Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/223/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľov v 1. rade A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š., v 2. rade U.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š., v 3. rade S. A.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š. proti odporcovi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Matice slovenskej 41, Zvolen o náhradu škody vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 32.879 eur pre každého z navrhovateľov takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 5 400 €, navrhovateľovi v 2. rade sumu 5 400 €, navrhovateľke v 3. rade sumu 5 400 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľov vo zvyšku nemajetkovej ujmy presahujúcu sumu 5 400 € z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 16.09.2011 návrh, v ktorom navrhovali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im škodu vo výške 1.035,47 € a nemajetkovú ujmu z toho dôvodu, že odporca dňa 18.9.2009 odpojil byt od elektrickej energie, napriek tomu, že predbežným opatrením bola odporcovi uložená povinnosť pripojiť ich k elektrickej energie, túto skutočnosť nerešpektoval. Nerešpektoval ju ani základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom , kde mu bola uložená povinnosť do 3 dní, na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie elektrickej energie Pri výkone rozhodnutia v rámci exekúcie neustále podával námietky a k pripojeniu elektriny došlo až 18.11.2010, t.j. 14 mesiacov od jeho protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že bývali v nevyhovujúcich podmienkach, na zabezpečenie aspoň minimálnych podmienok museli vynaložiť finančnú čiastku vo výške 1.035,47 €, ktorá pozostávala z prostriedkov na zakúpenie plynu, svietidiel, batérií, oblečenia, právne poradenstvo a uhradiť náklady dvoch splátok ich známej, ku ktorej sa chodili sprchovať a prať. Tým, že utrpeli šok pri odpojení elektrickej energie, za uvedené obdobie 14 mesiacov museli riešiť otázku, ako prežiť, či už tmu a zimu. Nemali možnosť využívať teplú vodu, v zime sa zobúdzali v noci na zimu, chodili sa sprchovať k známym, žehliť prádlo k známym, nemohli používať elektrickú rúru a variť jedlo a nemohli kúriť elektrickými radiátormi. Boli obmedzovaní na strave, rovnako museli zmeniť svoje zaužívané zvyklosti, životný štýl, po zotmení chodili v byte s baterkou, nedalo sa čítať, nemohli si oddýchnuť pri televízii, fénovať si vlasy, pracovať na počítači. Vôbec nevedeli dokedy bude trvať situácia s odpojením elektriny, čo vytváralo nenormálny tlak na psychiku. Tento tlak bol o to väčší, že na prízemí v reštaurácii sa cez sviatky zabávali vo vykúrených priestoroch a bola tam zapojená elektrika a to napriek tomu, že tieto priestory patrili odporcovi. Takto prežili 427 dní a preto kompenzáciu

za prežité útrapy, neľudské zaobchádzanie videli v nemajetkovej ujme, vyjadrenú v peniazoch vo výške 77 € za každý prežitý deň.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, pretože nie je s nimi v žiadnom zmluvnom vzťahu. Z jeho strany absentuje základný predpoklad pre vznik škody, ktorým je zavinenie, nakoľko k odpojeniu elektrickej energie nedošlo z jeho strany svojvoľne, ale výlučne z dôvodu ochrany života a zdravia osoby a ochrany majetku, pričom tak konal výlučne na základe vyjadrení odborne spôsobilých osôb a vo vzťahu k navrhovateľom. Mal snahu vždy im zabezpečiť vyhovujúce náhradné ubytovanie, čo navrhovatelia odmietali. Vo vzťahu k požadovanej výške nemajetkovej ujmy poukazoval na to, že zmyslom zadosťučinenia nie je zabezpečiť si zdroj obživy, ani náhradu príjmu a nemôže to viesť k neprimeranému obohateniu.

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol dvakrát, dvakrát Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok a vrátil na nové dokazovanie. V priebehu predchádzajúcich konaní bola právoplatne vyriešená otázka náhrady škody vo výške 1 035,47 €, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 600 €. Predmetom posledného konania bola iba náhrada navrhovateľov za nemajetkovú ujmu presahujúcu 600 €.

V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie. Aj z vykonaného dokazovania nie je sporné, že navrhovateľka v 1. rade na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 03.09.1982 a zápisnici o dohode o odovzdaní bytu z 19.11.1982 je nájomkyňa 3-izbového bytu na Ulici A. D. XX K. I. Š.. Byt sa nachádza v dome, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Nie je sporné, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú deti navrhovateľky v 1. rade, ktoré s ňou od pridelenia bytu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady a preto tvoria domácnosť v zmysle . Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti majú popri práve užívať byt, aj právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj používať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu ( ). Pretože navrhovatelia uplatňujú práva týkajúce sa bytu, sú preto navrhovatelia v 2. a v 3. rade aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Nie je sporné, že odporca dňa 18.09.2009 odpojil byt číslo 3, v ktorom bývajú navrhovatelia od elektrickej energie. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 20.10.2009 v konaní , predbežným opatrením uložil odporcovi zabezpečiť na svoje náklady prívod elektrickej energie a toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 17. decembra 2009 v konaní . Už aj v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici tento poukazuje na tú skutočnosť, že obrana odporcu, že odpojenie elektrickej energie zabezpečí s ohľadom na svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia a 420 tak, aby nedošlo ku škodám na zdraví a majetku osôb, tak danú argumentáciu nepredložil okrem vlastných tvrdení inými dôkazmi. Z tohto dôvodu snaha odporcu predísť škodám na zdraví a majetku vyznieva nepresvedčivo aj vzhľadom na rozpor revíznej správy zo dňa 26.7.2009 a obsah revíznej správy zo dňa 25.10.2009, ktorá konštatuje, elektrickú inštaláciu k bytu navrhovateľky z hľadiska bezpečnosti ako schopnú prevádzky. Napokon odpojenie navrhovateľky v predchádzajúcom konaní od elektrickej energie odporca uskutočnil bez toho, aby pristúpil tiež k odstráneniu iných vád na nehnuteľností, hoci sám sa dovolával komplexnej rekonštrukcie nehnuteľností. Pretože čiastkové rekonštrukcie považoval za neefektívne, čo tiež nasvedčuje pre iný úmysel odporcu. Ak zákonné dôvody neboli dané a odporca zabezpečil odpojenie navrhovateľov od prívodu elektrickej energie do bytu, zasiahol potom bezprávnym spôsobom do trvajúceho zmluvného vzťahu navrhovateľov o dodávke elektrickej energie a znemožnil im riadne užívanie bytu, čím súčasne porušil aj svoje povinnosti ako prenajímateľ nehnuteľností.

Navrhovatelia sa svojho práva domáhali aj v občiansko právnom konaní pod spisovou značkou , kde Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 9.3.2010 vydal rozsudok, ktorým uložil odporcovi zabezpečiť prívod elektrickej energie na odberné miesto pre navrhovateľov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.5.2010, odporca si túto povinnosť stanovenú rozsudkom nesplnil, preto sa navrhovatelia museli domáhať svojho práva v exekučnom konaní. Odporca toto konanie a stav vytvorený odpojením od elektriky predlžoval, podával návrh na odklad exekúcie, neskôr na zastavenie exekúcie a preto k pripojeniu elektrickej energie došlo až 18.11.2010.

Aj keď v trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči odporcovi generálny prokurátor poukazuje na tú skutočnosť, že zo strany odporcu nešlo o úmyselné konanie, pretože postupoval pri rekonštrukcií stavby na základe odborných vyjadrení na posúdenie funkčnosti stavby a zo subjektívnej stránky pre trestný

čin sa vyžaduje subjektívna stránka (čl. 100 spisu). Takéto vyjadrenie má vplyv iba na posúdenie subjektívnej stránky v trestnom konaní a nemá vplyv na občiansko právne konanie. Skôr naopak, pasívne správanie sa odporcu, nerešpektovanie súdnych rozhodnutí, ktoré mu ukladali povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie pre navrhovateľov svedčí o jeho úmyselnom konaní. Jeho obranu týkajúcu sa ochrany životy a zdravia navrhovateľov z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľností vyvracia aj znalec pribratý v trestnom konaní pod č. ČVS-ORP-715/OVK-ZH-2009. Znalec Ing. Vladimír Antoška, ktorý posudzoval stav elektrickej inštalácie konštatoval, že závady na elektrických rozvodoch sa týkajú len spoločných priestorov a netýka sa to bytu navrhovateľov. Všetko sú to závady za odstránenie, ktorých zodpovedá majiteľ. Podľa tvrdenia znalca sa jednalo o závady, ktoré bolo možné odstrániť vo veľmi krátkom čase, v horizonte niekoľko hodín, maximálne dvoch, troch dní. Ku dňu odpojenia elektrickej energie, bolo možné zabezpečiť prívod elektrickej energie do bytu navrhovateľov. Aj znalec po ohliadke nadobudol dojem, že konanie odporcu bolo účelové. Odpojením od elektrickej energie sa snažil prinútiť nájomcov k rezignácii a odsťahovaniu. Odpojenie od elektrickej energie si nevyžadoval stav rozvodov v byte navrhovateľov a spoločné priestory sa dali vyriešiť vo veľmi krátkom časovom horizonte.

Jedným z prvých ľudsko-právnych dokumentov, ktorý uznal práva na bývanie je Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá bola prijatá a vyhlásená Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948. Článok 25 tejto deklarácie obsahuje špecifické právo každého na adekvátne bývanie a hovorí, že každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt a aj zdravie a blahobyt jeho rodiny, vrátane potravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb.

Právo na bývanie patrí k základným ľudským právam. Už v horeuvedených predchádzajúcich súdnych konaniach, súdy konštatovali porušenie práv všetkých troch navrhovateľov vyplývajúcich z práva na bývanie. Nie je sporné, že odporca nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, ukladajúce mu povinnosť pripojiť navrhovateľov na elektrickú energiu. Nemal žiadny zákonný dôvod na to, aby predlžoval obdobie, počas ktorého nebola zabezpečená dodávka elektrickej energie pre navrhovateľov. Tvrdenie odporcu o tom, že dochádzalo k ohrozeniu zdravia, že potreboval projekty a stanoviská pamiatkarov, sú len účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú danému stavu veci. Jeho tvrdenie o tom, že navrhovatelia v byte počas celej doby nebývali vyvrátila aj svedkyňa A. I., ktorá potvrdila tvrdenie navrhovateľov o tom, že v byte bývali po celú dobu a potvrdila podmienky v byte, ktoré opisovali navrhovatelia v akých sa po celú dobu nachádzali.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej povahy ( ).

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že odporca úmyselne odpojil navrhovateľov od dodávky elektrickej energie, napriek tomu, že vedel, že sú na jej dodávku bezprostredne odkázaní, či už vo vykurovaní alebo vo všetkých elektrických spotrebičov a tento stav umelo predlžoval až na obdobie 14 mesiacov. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že útrapy, ktoré za toto obdobie vytrpeli, či už v lete alebo v zime, tak ako ich opisujú v návrhu na začatie konania a vo svojich písomných podaniach v spise, zasiahli do ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a preto odporca nesie občiansko právnu zodpovednosť vyplývajúcu z ochrany osobnosti uvedenú v .

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie ( ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ).

Občiansko-právna zodpovednosť (sankcia) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 predpokladá splnenie podmienok, že musí ísť o neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, že ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma), je spôsobená jej fyzickej, psychologicko-morálnej a sociálnej integrite, a že je tu príčinná súvislosť medzi týmito konaniami. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe.

Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že odporca protiprávnym, neoprávneným, úmyselným konaním ich odpojil na dobu 14 mesiacov od prívodu elektrickej energie. Ďalej dokázali, že týmto zásahom došlo u nich k ujme a to psychicko-sociálnej integrite a dokázali aj príčinnú súvislosť medzi touto ujmou a neoprávneným zásahom odporcu. Možnosť priznania peňažnej satisfakcie predpokladá, že sa primerané morálne zadosťučinenie, ako primárna forma zadosťučinenia, ukazuje v konkrétnom prípade, ako nepostačujúca, ktorá stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavení fyzickej osoby v rodine, v spoločnosti objektívna, bez ohľadu na subjektívny pocit takto zasiahnutej osoby.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy; vždy ide o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby. V prípade, ak v dôsledku obzvlášť závažného neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby dôjde k vzniku nemajetkovej ujmy, v oblasti občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcia peňazí, ktoré v prípade vzniku nemajetkovej ujmy majú reparačnú funkciu.

Pod pojmom zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere možno rozumieť nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby a ktorú táto fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú.

Z obsahu ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že by priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným priznaním primeraného zadosťučinenia tzv. morálnej satisfakcie. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia takejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Všeobecných súdov, objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do oblasti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvania ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej osoby.

Navrhovatelia dokázali tú skutočnosť, v akých podmienkach pri odpojení od elektrickej energie žili. Keďže si pravidelne platili za elektriku, mali právo pri vstávaní si zapnúť svetlo, avšak kvôli odporcovi museli vstávať do tmy. Po byte za tmy chodili len s lampášom v ruke a museli vstávať o hodinu skôr ako obyčajne, aby si mohli na malom plynovom variči zohriať vodu, aby sa mohli umyť a to v studenej nevykúrenej kúpeľni. V zimných mesiacoch, keď boli vonku mrazy bola v byte ešte nižšia teplota, po byte v zimných mesiacoch chodili oblečení vo vetrovkách s čiapkou na hlave a pre zimu sa nedalo v byte ani sedieť. Navrhovateľ v 2. rade v dôsledku takýchto podmienok chodil do práce len s vypätím všetkých síl, v zime bola v byte taká teplota, že keď sa dýchalo, vytvárala sa para z úst. Odpojením od elektrickej energie boli odpojení od prístupu k informáciám, nemohli pozerať televízor, prať chodievali k svojej známej, ktorej museli uhradiť náklady, nemohli vysávať, nemohli uskladniť potraviny v chladničke a v takýchto podmienkach museli prežiť Vianočné a Veľkonočné sviatky. Takýto stav odpojenia elektrickej energie zanechal na nich následky v podobe strachu z akéhokoľvek výpadu elektrickej energie a toto ich tvrdenie potvrdzuje i konanie , kde z predpokladaného správania odporcu a z obavy o opätovný zásah do elektrickej energie podali dňa 22.10.2013 iný návrh.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že byt navrhovateľov sa nachádza v centre mesta. Až do odpojenia elektrickej energie to bol byt prvej kategórie. V byte bola zabezpečená dodávka elektrickej energie, navrhovatelia pravidelne platili dodávku elektrickej energie a okrem všetkých bežných spotrebičov zodpovedajúce dnešnej dobe, byt bol vykurovaný elektrickou energiou. O týchto skutočnostiach odporca vedel.

Závažnosť ujmy, ktorá vznikla u navrhovateľov v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky sa musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Odporca odpojil navrhovateľov od elektrickej energie v čase pred blížiacou sa zimou. Nerešpektoval žiadne právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré mu ukladali povinnosť pripojiť navrhovateľov na dodávku elektrickej energie. Rôznymi podaniami sa snažil tento stav predĺžiť a u navrhovateľov trvala doba odpojenia od elektrickej energie 427 dní.

V súčasnej dobe vývoja spoločnosti je nevyhnutné pre chod domácnosti, pre zabezpečenie základných potrieb života, pre zabezpečenie chodu domácnosti bytu prvej kategórií využívať elektrickú energiu. Navrhovatelia navyše využívali elektrickú energiu aj na zabezpečenie tepla a teplej vody.

Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je zo zákona vecou voľnej úvahy súdu ( O. s .p.), ktorá však musí mať základ v zistenom skutkovom stave, pokiaľ ide o kritéria uvedené v . Základným a určujúcim hľadiskom pre určenie týchto kritérií musí byť hľadisko závažností a intenzity zásahu do práv patriacich do tzv. intímnej sféry súkromného života jednotlivca dotýkajúcej sa samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti, ktoré je vzhľadom na jej význam nevyhnuté vnímať ako zásah najcitlivejší aj najzávažnejší bez ohľadu na skutočnosť, či ide o jednotlivca verejne činného, známeho alebo nie. Ľudská dôstojnosť totiž predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základoch celého Právneho poriadku, ako aj Ústavného poriadku a možno ju teda považovať za ich finálny účel, ktorý dodá legitimitu. Pod týmto zorným uhľom prehodnotil súd svoje stanovisko pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy a zásah, či zníženie ľudskej dôstojnosti u navrhovateľov vníma ako zásah veľmi závažný a aj ťažko reparovateľný, keďže ľudská dôstojnosť je hodnotou horizontálne neporovnateľnou s ostatnými ústavnými hodnotami či spoločenskými normami, je celkom nenahraditeľná iným statkom, tým menej je potom hodnotou kvantifikovateľnou či vyčísliteľnou v peniazoch.

Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z uvedených kritérií, kedy prihliadol na spôsob, akým odporca zasiahol do osobnostnej sféry navrhovateľov. Súd je presvedčený o tom, že odpojením od elektrickej energie chcel dosiahnuť uvoľnenie bytu navrhovateľov. Zasiahol tak do ich základnej ľudskej podstaty a to ľudskej dôstojnosti na primeraný život zodpovedajúci súčasným podmienkam a stavu, v ktorej sa vývoj spoločnosti nachádza. Otázka miery zavinenia odporcu sa tak pre určenie výšky peňažnej náhrady stáva zásadným spôsobom spoluurčujúca a je bez pochyby aj jedným z kľúčových hľadísk pre navýšenie peňažnej náhrady. To napokon zodpovedá aj základnému zmyslu finančnej náhrady, t.j. zmyslu satisfakčnému, keď potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere k miere zavinenia pôvodcu zásahu, keďže vyššou mierou zavinenia sa neoprávnenosť zásahu do osobných práv vždy zosilňuje. Zlý úmysel odporcu súd vyjadril aj zvýšením výšky peňažného zadosťučinenia. Súd preto prihliadol na všetky uvedené skutočnosti uvedené hore a určil primeranú náhradu za vzniknutú nemajetkovú ujmu u každého navrhovateľa vo výške 6 000 €. Pretože vo výške 600 € bolo právoplatne rozhodnuté, súd zaviazal odporcu zaplatiť každému navrhovateľovi vo výške 5 400 €. Navrhovatelia v návrhu požadovali určiť sumu 32 879 € a preto vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.