Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_2Co-203-2014.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/203/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu právnej veci žalobcu N. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Nám. slobody 1 proti žalovanej I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. XXX, zastúpenej JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská 26, o zaplatenie 140,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 26.6.2014 č. k. 4C/79/2012-125 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 140,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 24.4.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo do zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v tomto konaní zakladal zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla v sume 140,- Eur na tom skutkovom základe, že pri odmrazovaní chladnička žalovanou v jej byte došlo k spôsobeniu škody tým, že vytekajúca voda mu znehodnotila maľovky v byte. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v tomto období, a to konkrétne dňa 8.12.2011, rozmrazovala chladničku, čo vyplynulo priamo z jej výpovede, keď pripustila, že v danom čase chladničku umývala a zároveň zo svedeckej výpovede Ing. R. vyplynulo, že žalovaná pri vykonaní ohliadky v jej byte sama uviedla, že mrazničku rozmrazovala a nejaká voda vytiekla. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na obsah vykonaného dokazovania predovšetkým pokiaľ ide o podaný znalecký posudok. Znalkyňa vylúčila, aby k poškodeniu maľovky mohlo dôjsť v dôsledku zlého vetrania žalobcom ako to tvrdila žalovaná. Zatečenie vody na maľovku v byte žalobcu bolo spôsobené nahromadením a pretečením vody z priestoru nad bytom žalobcu, a teda z bytu žalovanej. Bolo tak preukázané, že príčinou vzniku škody u žalobcu bolo pretekanie - pôsobenie vody z bytu žalovanej do bytu žalobcu. V danom prípade bola príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody preukázaná predovšetkým vykonaným znaleckým dokazovaním. Zdôraznil, že žalobca nahlásil príslušnej poisťovni škodu cez internet hneď dňa 8.12.2011 o 11:32 hod. a nie až po vykonaní opráv v jeho byte. Žalobcovi vznikla škoda v rozsahu 140,- Eur, a teda vo výške vyúčtovanej svedkom N. U., faktúrou č. 2/2011 z 21.12.2011, a to pokiaľ ide o rozsah a hodnotu vykonaných prác súvisiacich s odstránením vzniknutej škody žalobcovi. Súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel, rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že o trovách konania účastníkov sa rozhodne po právoplatnom skončení veci.
Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, povala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne v napadnutej časti žiadala rozsudok zmeniť tak, aby žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá. Podľa názoru žalovanej súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď uznal žalobcov nárok na náhradu škody napriek tomu, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to je existencia samotnej škody. Poukazuje na výpoveď svedka Ing. V. R., ktorý sa mal vyjadriť k predmetu poškodenia v byte žalobcu, keď hodnotí žalovaná túto jeho výpoveď ako nejasnú. Svedok počas výpovede ani raz výslovne neuviedol, že by údajnú škodu v byte žalobcu skutočne videl, práve naopak. V spisom materiáli spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., sa uvádza, že v čase ohliadky maľovky už boli premaľované a klient doložil pri ohliadke fotografie z mobilu v počte 2 ks. Ing. V. R. tak poškodené steny v byte žalobcu nikdy nevidel, nakoľko v čase ohliadky týchto údajne poškodených stien v byte žalobcu boli tieto už zo strany žalobcu premaľované. Namieta tiež výpoveď svedka Ing. N. U., keď poukazuje na zjavné rozpory v jeho výpovediach a výpovedi žalobcu. Žalobca tvrdil, že 8.12.2011, teda vo štvrtok, mu bola spôsobená škoda na maľovke v kuchyni a v obývačke jeho bytu. Túto škodu si nechal odstrániť N. U. 9.12.2011, keďže cez víkend chcel mať byt v poriadku s ohľadom na blížiace sa sviatky. Údajná škoda mala byť odstránená už 9.12.2011, v piatok, teda pred víkendom, pričom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., prostredníctvom Ing. R. uvádzala, že v čase ohliadky 12.12.2011 už boli údajné poškodené maľovky v byte žalobcu premaľované. N. U. zase tvrdí, že škodu, ktorá mala v byte vzniknúť, odstraňoval približne 4 dni v popoludňajších hodinách. Z faktúry č. 2/2011, ktorú vystavil však vyplýva, že tieto práce boli dodané 9.12.2011, len v jeden kalendárny deň. Vychádzajúc z množstva prác, ktoré bolo podľa výpovede svedka U. potrebné v byte vykonať je zrejmé, že tieto práce nebolo možné vykonať len v jeden deň. Ak by na stenách žalobcu dňa 8.12.2011 skutočne vznikla škoda v takom rozsahu ako to je tvrdené, na jej odstránenie by boli potrebné odborné práce v trvaní viac ako jeden kalendárny deň, žalobca však tvrdí, že tieto boli odstránené hneď na druhý deň 9.12.2011. Aj keby pán U. začal vykonávať práce v byte žalobcu hneď v piatok večer, teda 9.12.2011, čo je nepravdepodobné, musel by následné úpravy v byte žalobcu robiť práve v pondelok večer 12.12.2011, keď však už svedok Ing. R. tvrdí, že v čase obhliadky bytu, teda v pondelok 12.12.2011, boli údajne poškodené steny v byte žalobcu novo vymaľované. Ide tak o zjavné rozpory vo výpovediach žalobcu a svedkov. Žalovaná taktiež viackrát spochybnila hodnovernosť fotografií, ktoré žalobca predložil v konaní za účelom preukázania svojich tvrdení o existencii škody. Z týchto fotografií nie je možné určiť dátum a čas ich zhotovenia, nie je možné určiť, či objektom na predložených fotografiách je skutočne byt žalobcu. Zatečená voda má robiť na stene tzv. mapy a nie rovný pás so stekajúcimi pramienkami vody, čo je charakteristické najmä pre vonkajšie namáčanie steny. Tvrdenie žalobcu o výlučnej zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu vyvoláva pochybnosti, a to nielen preto, že v lete toho istého roku bol už raz byt žalobcu vytopený, a to z dôvodu poruchy na vodovodnom potrubí, a teda žalobca si musel byť vedomý toho, že príčinou vzniku škody mohla byť aj porucha na vodovodnom potrubí, ale aj z dôvodu, že žalobca aj napriek tomu, že so žalovanou po vzniku škody nekomunikoval, vedel presne určiť, čo bolo príčinou údajnej škody, a teda voda z chladničky žalovanej. Ak by tomu tak bolo, tak potom museli byť stopy po vode, ktorá mala údajne pochádzať z bytu žalovanej aj v jej byte, teda mala byť zamáčaná stena, poškodená podlaha, čo však žalovaná popiera. Pokiaľ ide o podaný znalecký posudok má zato, že nelogické zisťovať príčiny vzniku takej škody, ktorá v skutočnosti nikdy nevznikla. Celé konanie vedené zo strany žalobcu proti žalovanej považuje za účelové, pričom príčinu takéhoto konania vidí v dlhodobých pretrvávajúcich susedských vzťahoch medzi účastníkmi konania. Taktiež hodnotí napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov. V zmysle toho navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasí s odvolaním žalovanej. Tvrdí, že samotná žalovaná, tak ako je to uvedené v zápisnici zo dňa 6.12.2012 potvrdila, že mrazničku odmrazovala, ale popierala iba rozsah škody. Napokon poisťovateľovi podpísala aj záznam, v ktorom bolo uvedené, že škodu spôsobila sama pri rozmrazovaní chladničky. Súdom určený znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že k zatekaniu do bytu žalobcu mohlo dôjsť jedine z bytu nad ním situovanom, a to v dôsledku vytečenej vody na podlahe a nie ako sa to uvádza v odvolaní, teda z dôvodu poruchy vodovodného systému a dôvodu vonkajšieho zatekania steny.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda v jeho vyhovujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.
Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Citované ust. § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, teda medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom - škodou. V ods. 3 § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou a dôkazné bremeno v tomto prípade postihuje škodcu.
V tomto konaní žalobca uplatňoval náhradu škody za znehodnotenie časti maľovky v jeho byte (konkrétne strop a steny v obývačke a kuchyni), keď k tejto škode malo dôjsť v súvislosti so zatečením vody z bytu nachádzajúceho sa nad bytom žalobcu, ktorý vlastnícky patrí žalovanej. Ku škode došlo dňa 8.12.2011 (štvrtok) a je nepochybné, že hneď v ten istý deň žalobca oznámil vznik tejto škody ako poistnú udalosť v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., s ktorou mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 7400160095 ohľadom poistenia domácnosti. Zo šetrenia vykonaného poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vyplynulo, že k poškodeniu maľoviek došlo z dôvodu vytečenia vody z chladničky počas jej rozmrazovania žalovanou, keď voda pretiekla cez špáry do bytu žalobcu. Nakoľko však ku škode nedošlo žiadnym z poistných rizík, poisťovňa žalobcovi oznámila, že nevznikol mu nárok na poistné plnenie.
Už v oznamovaní údajov o škodovej udalosti dňa 8.12.2011 žalobca vo vzťahu k spomínanej poisťovni uvádzal, že škodová udalosť vznikla zrejme od chladničky žalovanej, ktorá je jeho susedou, s ktorou nekomunikuje s tým, že škodová udalosť sa stala opakovane aj v minulosti, škoda vznikla na maľbe v kuchyni a obývačka a nakoľko sa blížia Vianoce, zrealizoval fotodokumentáciu stien a oznámil, že steny chce čo najskôr vymaľovať (č. l. 51). Fotodokumentácia poškodených stien bytu žalobcu sa nachádza aj v spisovom materiáli poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalovaná pracovníkovi Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., pri ohliadke 12.12.2011 potvrdila, že rozmrazovala mrazničku v kuchyni, podľa jej názoru malá časť vody vytiekla aj na podlahu, avšak podľa jej názoru uvedené nemohlo spôsobiť poškodenie stien žalobcu, ktorý ju o ničom neinformoval. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Ing. V. R., likvidátor spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý dokumentoval poistnú udalosť oznámenú žalobcom v súvislosti s udalosťami dňa 8.12.2011. Dňa 12.12.2011 vykonal ohliadku bytu žalobcu. Potvrdil, že nešlo o poistnú udalosť, ku ktorej došlo
v minulosti v súvislosti s poruchou vodovodného potrubia, vyhotovil potrebnú fotodokumentáciu a komunikoval v tejto súvislosti aj so žalovanou. Podľa jeho tvrdení, žalovaná nepopierala príčinu, ale len rozsah škody, ktorá vznikla v byte žalobcu. K rozsahu poškodenia maľovky stien v kuchyni a obývačke v byte žalobcu sa zároveň vyjadroval aj svedok N. U., ktorý vykonával v byte žalobcu práce súvisiace s odstránením poškodenia týchto omietok. Svedok potvrdil, že v tejto časti bytu boli steny zatečené, bolo potrebné opraviť omietku a vykonať náterové práce v časti obývačky a v kuchyni. Svedok U. tiež potvrdil, že tieto práce u žalobcu vykonával približne štyrikrát po 3 - 4 hodiny popoludní, keď následne vyhotovil faktúru s označením dátumu dodania práce 9.12.2011. Podstatné v tejto súvislosti je to, čo menovaný svedok potvrdil a síce, že pracoval v byte žalobcu opakovane v popoludňajších hodinách bezprostredne po tom, čo došlo k poškodeniu stien pretekajúcou vodou z bytu žalovanej, keď následne ohliadka bytu pracovníkom poisťovne už bola realizovaná po vykonaní týchto prác, avšak po predchádzajúcom vyhotovení fotodokumentácie. Túto skutočnosť napokon žalobca oznamoval aj pri uvádzaní základných údajov o škodovej udalosti poisťovni dňa 8.12.2011.
V konaní ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctva Ing. U. I. v podanou znaleckom posudku č. 38/2013 potvrdila, že zatečenie stien v byte žalobcu mohlo vzniknúť rovnako z vody pri odmrazovaní chladničky, ako aj nahromadením vody v danom mieste iným spôsobom, napr. vyliatím vody na podlahu bytu žalovanej z iných nádob v mieste zatečenia. Rozsah prác, ktoré vykonal žalobca za účelom opráv stien a malieb zhodnotila ako bežný pri takomto druhu poškodení stien a z tohto hľadiska fakturovanú cenu 140,- Eur zhodnotila ako cenu obvyklú v danom mieste a čase. V doplnení znaleckého posudku znalkyňa tiež uviedla, že k poškodeniu maľovky, ktoré bolo zachytené na fotodokumentácii žalobcu, nemohlo dôjsť v dôsledku zlého vetrania bytu žalobcom, ako to v konaní namietala žalovaná s tým, že zatečenie vody na maľovku v byte žalobcu bolo spôsobené nahromadením a pretečením vody z priestoru nad bytom žalobcu, keď o iných možnostiach zatečenia vedomosti znalkyňa nemala. Je pritom zrejmé, že znalkyňa podaný znalecký posudok vypracovala aj s predloženou fotodokumentáciou poškodených miest na stenách bytu žalobcu (č. l. 84), keď v tejto súvislosti vykonala ohliadku bytov tak žalobcu, ako aj žalovanej.
Za tejto situácie súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobcovi vznikla škoda ako majetková ujma v príčinnej súvislosti s uvádzaným konaním žalovanej. Boli tak splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu v rozsahu 140,- Eur, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, s poukazom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 ,2 O.s.p.).
Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania účastníkov postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v ďalšom konaní (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.