Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/90/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: ŠOLTÉS Ján JUDr., advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 2 821 08, proti žalovanej: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. T. XXXX/XX, XXX XX C. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ?POS?, IČO: 42343828, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, 08001, právne zastúpeného: CIFRA Andrej JUDr., advokát, so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec 984 01, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 236,45 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 71,51 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2014, sa právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 236,45 € s príslušenstvom.

Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná s ním uzavrela zmluvu o úvere, z ktorej si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.

Uznesením zo dňa 05.05.2015, č.k. -34, súd pripustil, aby z konania vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca, a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, žalobcovi.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2015, sa k žalobe vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej. Uviedol, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný.

Podľa (ďalej len ) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000, €, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 236,45 € s príslušenstvom, ide o drobný spor, súd v ňom nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom, verejne vyhláseným dňa 30.09.2015.

Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 17.09.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovanej k nej zo dňa 10.09.2015, zmluvou o úvere zo dňa 18.05.2009, obchodnými podmienkami k nej, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru zo dňa 28.09.2011, výpisom z úverového účtu žalovanej, ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná ako dlžník dňa 18.05.2009 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7055804, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 500,00 €, ktorý sa zaviazala vrátiť 36 mesačnými splátkami vo výške po 21,50 €.

Žalovaná si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnila, preto právny predchodca žalobcu dňa 28.09.2011 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru.

V zmysle návrhu na začatie konania a výpisu z úverového účtu žalovanej dlh žalovanej - žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi súčtom predpísaných splátok a zosplatnenej istiny poskytnutého úveru vo výške 768,75 €, zmluvnej pokuty vo výške 29,16 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4,04 € a súčtom úhrad, uskutočnených žalovanou, vo výške 565,50 €.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného do 30.11.2009 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd teda mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere.

Uzavretá zmluva o úvere však neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ktorúkoľvek jednu z týchto náležitostí, poskytnutý úver je potrebné v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Vo vzťahu ku konečnej splatnosti poskytnutého úveru je v uzavretej zmluve o ňom uvedený údaj „36 mesiacov“. Takéto určenie konečnej splatnosti však nemožno považovať za dostatočné, spĺňajúce požiadavku ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečnú splatnosť poskytnutého úveru je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere určiť jednoznačne, uvedením presného dátumu konečnej splatnosti. Konečná splatnosť poskytnutého úveru nemôže byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená len formou počtu mesačných splátok, ktorými má byť úver vrátený, a následne od

spotrebiteľa očakávať, že si dátum konečnej splatnosti sám vypočíta, o to viac v situácii, že termíny jednotlivých splátok v zmluve nie sú jednoznačne určené (viď nižšie).

Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je uvedená len v Podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky NPSP-02, ktoré sa v zmysle ustanovení uzavretej zmluvy o úvere považujú za jej súčasť, a to vo forme tabuľky, ktorá obsahuje výpočet jednotlivých druhov spotrebiteľských úverov, poskytovaných právnym predchodcom žalobcu a k nim prislúchajúcich hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov. Ani určenie ročnej percentuálnej miery nákladov nemožno považovať za dostatočné, spĺňajúce požiadavku ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru musí byť uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to jednoznačne.

Informácie o splácaní poskytnutého úveru sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu.

Podľa bodu 6.1 všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch, určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch, uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.

Podľa bodu 6.2 všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podľa bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie služby.

Podľa bodu 6.4 všeobecných obchodných podmienok prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Priamo v uzavretej zmluve o úvere je uvedená len výška mesačnej splátky - 21,50 €.

Z uvedeného teda vyplýva, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje iba informáciu o výške mesačnej splátky. Vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa sú ďalej obsiahnuté informácie o termíne mesačných splátok a o tom, že súčasťou mesačnej splátky je istina, úrok a poplatok za poskytnutie služby. Z tejto informácie však nie je jasné, aká časť každej jednotlivej splátky predstavuje istinu poskytnutého úveru, úrok poskytnutého úveru a iné poplatky, súvisiace s poskytnutým úverom. Ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom takúto špecifikáciu splátok poskytnutého úveru vyžaduje.

Vzhľadom na to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len sumu istiny poskytnutého úveru.

Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 500,00 € a že žalovaná mu zaplatila celkom sumu vo výške 565,50 €, teda sumu vyššiu ako istina poskytnutého úveru. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Vzhľadom na to, že žalovaná vrátila žalobcovi sumu vyššiu ako poskytnutý úver, žalobcovi nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnený nárok teda súd považoval v celom rozsahu za nedôvodný a žalobu zamietol.

Žalobcovi nevznikol ani uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko už pred dňom 08.10.2011 (pred dňom, od ktorého si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania) žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 516,00 €, teda sumu vyššiu ako poskytnutý úver.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že vo veci mala úspech žalovaná, má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V rozsudku, verejne vyhlásenom dňa 30.09.2015, jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Avšak vzhľadom na to, že trovy konania si nevyčíslila, súd jej ich náhradu nepriznal, nakoľko zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú.

Podľa veta prvá v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník tohto konania, v prípade úspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje, má tiež právo na náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a naopak.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v konaní riadne bránil jej práva a vo veci vystupoval aktívne a aj z dôvodu jeho účasti v konaní súd žalobu zamietol. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že by účelom vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania nebola ochrana jej práv ako spotrebiteľa. Súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalobcovi.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa veta prvá účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa veta prvá účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa veta prvá ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Podľa názoru súdu má vedľajší účastník na strane žalovanej rovnaké právo byť zastúpený advokátom ako ostatní účastníci konania vrátane žalobcu. Nie je dôvod, prečo by mal súd považovať zastúpenie žalobcu advokátom za „účelnejšie“ ako takéto zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Na takéto rozlišovanie, predovšetkým ak vedľajší účastník na strane žalovanej v konaní vystupuje aktívne, aj v dôsledku jeho činnosti a bránenia práv spotrebiteľa je tento spotrebiteľ v konaní úspešný, a je teda zrejmé, že účelom vstupu do konania nie je len obohatenie sa na náhrade trov konania, nie je dôvod. Preto súd uznal trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej za účelné a priznal mu ich náhradu.

Trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 71,51 €, pričom tieto pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia podľa ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a písomné podanie vyjadrenia vo veci samej na súd zo dňa 10.09.2015 podľa ust. vyhlášky) vo výške po 21, € podľa ust. vyhlášky, z režijnej náhrady podľa ust. vyhlášky za 1 úkon právnej služby vo výške 8, € a za 1 úkon právnej služby vo výške 8, € a z dane z pridanej hodnoty podľa ust. vyhlášky vo výške 11, €.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške (71,93 €), nakoľko žalobca si v rámci nich uplatnil režijnú náhradu podľa ust, § 16 ods. 3 za 2 úkony právnej služby vo výške po 8,39 €. Z konania (z oznámenia o vstupe do konania) však súd zistil, že jeden z úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia) bol vykonaný v roku

2014, za tento úkon právnej služby teda právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej patrí režijná náhrada len vo výške 8,04 €, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej teda súd priznal náhradu trov režijnej náhrady v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.